Radovan Brenkus sa narodil 30. 1. 1974 v Bardejove. V súčasnosti patrí k popredným slovenským spisovateľom. Na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ absolvoval štúdium matematiky a fyziky. V Košiciach pôsobí ako pedagóg.
Je držiteľom viacerých ocenení z celoštátnych literárnych súťaží v poézii a próze. Svoju literárnu tvorbu prezentuje v Slovenskom rozhlase, publikuje časopisecky. Dosiaľ vydal básnické zbierky Pochod màtvych (1997), Rekviem v prachu (2002) a Romanca s bludičkou (2005). Je externým redaktorom slovenského literárneho časopisu Dotyky, venuje sa recenzistike. Verejná knižnica J. Bocatia na Hviezdoslavovej 5 v Košiciach predstaví jeho knihu poviedok Návraty pekla dňa 8. 9. 2006 o 1700 hodine.
Kniha je zbierkou desiatich poviedok, ktoré sú príznačné včleňovaním osobitej poetickej fantastiky či už hororového, mystického alebo rozprávkového charakteru do pretvárania bezprostrednej životnej reality. Ich temná atmosféra vyvoláva strhujúce napätie prinášajúce nezabudnuteľný zážitok pre mnohých čitateľov. Doslov napísala Ingrid Lukáčová.
„Zbierka poviedok Návraty pekla je bizarnou zmesou rozmanitých textových štruktúr, fabulačných postupov a časovo-priestorových polôh. Aj napriek rôznorodosti, majú poviedky viacero spoločných momentov, no najvýraznejšie sú dezilúzia a bolestínsky pocit samoty, ktorý vyplýva už zo samotnej voľby jednotlivých tém a námetov v poviedkach.
Rozhovor s diablom (Dohoda s diablom), momentky z pochmúrneho domu (Hra o dušu), vzhliadnutie krvavého divadelného predstavenia (Usaďte sa, predstavenie sa končí) a útrapy „upíra“ s jeho spomienkovým putovaním v čase (Smäd) sú len pre ilustráciu vybrané témy, ktoré dokumentujú autorovu snahu skúmať a následne vydávať svedectvá o odvrátených stránkach ľudskej fantázie, v niektorých prípadoch i o útrpných poryvoch zo skutočného života.
Prózy Návraty pekla sú na rozhraní realistickej drobnokresby istých spoločenstiev mladých, no svojím spôsobom nihilizmom a narcizmom deformovaných ľudí, a tajomnej fantastiky, takmer faustiády. Autor náhodnou kombináciou poviedok, v ktorej sa bez bližšie identifikovateľného kľúča striedajú poviedky zo súčasnosti s poviedkami, v ktorých sa časopriestor plasticky prispôsobuje potrebám deja, vytvoril ilúziu svojbytnej dimenzie.
Veta a jej výstavba je v jednotlivých poviedkach prispôsobená celkovej „čiernej“ nálade Brenkusových próz. Bohatou vetnou členitosťou ju dokonca umocňuje a vyvoláva nástojčivú potrebu katarzie. Častým javom Brenkusových poviedok v zbierke Návraty pekla je využívanie paradoxu, v ktorom autor často básnickou figúrou pomenúva veci nepoetické, najčastejšie však tragické, perverzné, màtvolné...
Invenčne vyznieva pointovanie jednotlivých prozaických útvarov. Poviedky končia svojsky originálne, v ktorých záver zakaždým umocní napätie vyvolané predchádzajúcim textom.“
Jaroslav Klus |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
