Aj keď Rytierske slávnosti Košice 2001 boli naplánované na sobotu 16. júna, všetko začalo už v piatok. Okrem košického udporiadateľa Divadelnej a šermiarskej spoločnosti Aramis sa v centre mesta predstavila aj košická skupina historického šermu Runa, ďalej Constance zo Spišskej Novej Vsi a Ocelot z Malaciek. Pešou zónou prepochodovalo viacero historických zjavov v kostýmoch starých Slovanov, Vikingov, gotických rytierov i barokových žoldnierov. Práve keď "ľudia z baroka" odpálili čestnú salvu z mušiek, na voľaktorom z obchodov sa spustil alarm. Boli to skutočne hlasité rany a dávali jasne najavo, že na druhý deň o 15,00 sa cez nádvorie Rodošta prevalí živá história, šou, ktorá dokáže dostatčone spestriť život v meste. Aj sa tak stalo.
15,00 - štart
Slabosťou podujatia bolo, že v rovnakom čase sa v Košiciach odohrávali tri rôzne atraktívne akcie, o ktoré mohli prejaviť záujem starší i deti. Napriek tomu sa nádvorie pri Miklušovej väznici pomaly napåňalo a deti sa začali zapájať do súťaží. Hádzali sekerkami a strieľami z kuše do terča. Potom sa ozvali slávnostné bubny a na scénu vypochodovali členovia Aramisu. Presne stanovené povely prípravu na streľbu na slovo vykonávali mušketieri a opäť bolo vo vzduchu cítiť pušný prach. Neďaleko známej stredovekej Katovej bašty a rovno pod múrmi repliky domu Františka II. Rákocziho predstavil konferenciér účinkujúcich a tí predviedli program ako malú prechádzku dejinami, ale bez televíznej obrazovky, priamo v trojrozmernom priestore.
Skupina Aramis začala súbojom šľachtičien, v ktorej sa dve dvorné dámy rozhodli vyriešiť večné škriepky a urážky súbojom. Je potrebné povedať, že i keď obe ostali nažive, odniesol si to jeden zo sekundantov, ktorý sa medzi ne zbytočne plietol. Nasledovala rozprávka v podaní Runy, ktorá bola určená predovšetkým deťom. Nakoniec, tých tu prišlo naozaj dosť.
Aramis sa opäť predviedol ukážkou scény z historickej Bartolomejskej noci, jednoaktovkou, ktorá zábavným dejom dokumentovala pomery v barokovej kčme, ako aj krátkou hrou Žene nikdy never, ktorá poukázala na to, že niektoré skutočnosti boli v nimulosti rovnako aktuálne ako i dnes. Samozrejme, dejový konflikt sa všade riešit so zbraňou v ruke a nacvičené súboje plné dynamiky a šermiarskej zručnosti stáli za obdiv.
Svätá inkvizícia v praxi
S riadnou dávkou čierneho až morbídneho humoru sa predstavila skupina Constance zo Spišskej Novej Vsi. Mimoriadne krásna dievčina bola obvinená z bosoráctva a tak ju bolo nutné podrobiť tortúre svätej inkvizície. Začalo to nasadením španielskej čižmy a pokračovalo trhaním zubov kliešťami. Nakoniec prišiel na rad jazyk, ktorý ostal v rukách kata. O mučenú a dostatočne skrvavenú dievčinu nakoniec s inkvizítorom bojoval žalobca, ktorý uveril v jej nevinu. A ľudia sa naozaj bavili, deti tlieskali mimoriadne intenzívne. Každému bolo jasné, že je to hra, aj keď skutočnosť v zobrazovaných časoch asi taká zábavná až nebola.
Mal som možnosť pozorovať kata z pohľadu, ktorý sa nenaskytol divákom. Môžem teda ubezpečiť, že chrup, ktorý ukazoval obecentsvu, bola protéza, ktorú si vytiahol z nohavíc a s jazykom to bolo podobne. Nakoniec, nebol ani ľudský, ale ako som sa neskôr dozvedel, tak bravčový.
Po tejto scéne sa predviedol šéf Constatnce ako chrlič ohňa. Cez zapálenú fakľu vyprœkal tekutinu, ktorej zloženie odmietol povedať, avšak efekt bol dostatočný. Priam ako jedinec predurčený na netypické flambovanie.
So zábavou aj vedomosti
Celé podujatie malo aj zábavno-náučný charakter. Runa predstavila ľahkou divadelnou formou život Slovanov, skupina Ocelot predviedla súboj dvoch mužov s mečmi proti Turkovi so šabľou v dvoch pozíciach. Prvýkrát spomalene s komentárom k bojovej technike, druhýkrát naostro v plnej rýchlosti. Mimoriadne atraktívne vyznel náučný program Aramisu, kde vedúci spoločnosti Pavel Valouch podával komentár o vývine strelných zbraní od baroka až po western a všetko to bolo sprevádzané názornými ukážkami, delo nevynímajúc.
Záver patril početnejšej scéne z odbobia gotiky a vsadená bola do žoldnierskeho tábora, v ktorom nikto nevedel, či práve nežije posledné chvíle svojho života. Všetky ideály padali a jediná túžba, ktorá ich ovládala, bola prežiť a užiť si. Tak aj dievčina na reťazi, ktorú si odniekiaľ doniesli, nebola nadšená svojou spoločnosťou. Akože inak, pobili sa o ňu, ťažké meče sekali a vojsko v brnení pre vlastnú chlípnosť strácalo na početnosti.
Po oficiálnom ukončení
Potlesk, záver, pre divákov vyše dvojhodiné predstavenie skončilo. Mal som však možnosť ostať na mieste o pár hodín dlhšie, presnejšie do tretej hodiny rannej.
Večer začala už tradičná stredoveká hostina pre pozvaných. Kurčatá a ryby sa podávali z mís a jedli priamo rukami. Nechýbal sud piva a dostatok vína. Bol to aj čas vhodný na oslovenie šéfov jednotlivých skupín. Organizačný stres upadol a vládla harmonická atmosféra.
Constance
Ako prvého sme oslovili Petra Šimka, šéfa skupiny historického šermu Constance zo Spišskej Novej Vsi. Názov skupiny i jej vývoj je dosť netradičný. Constance totiž bola obľúbená žienka z radu mileniek ¼udovíka XIV. a táto šermiarska skupina pôvodne vznikla ako čisto ženská záležitosť. Až potom do svojich radov začala priberať aj mužov a s súčasnosti je tu jediná žena, ktorú pred divákmi mučia ako bosorku. Dejinne zobrazujú prevažne scénky z obdobia baroka, zachádzajú však aj do gotiky. Zaujímalo ma však, ako sa Peter Šimko dostal k pľúvaniu a hltaniu ohňa. "Bolo to zhodou okolností v Košiciach. Vystupvalo tu Tovarišstvo starých bojových umení z Bratislavy a tak som sa zoznámil s chlapíkom, ktorý ma vtedy svojou ohňovou šou zaujal. Pýtal som sa ako začať a potom to chcelo už len zopár základných inštrumentov, vhodnú horľavú tekutinu, čas na tréning a možno trochu odvahy. Trénoval som najskôr v sprche, pretože správne vypľuvnutie tekutiny je lacnejšie natrénovať s vodou. Ak namiesto vypàsknutia vypľujete veľkú dávku, alebo sa postavíte zle k smeru vetra, môže si to odniesť tvár. Je lepšie pri fúkaní zatvoriť oči. Moje vlasy, fúzy a brada si to odniesli iba raz, ale bola to viacmenej moja nepozornosť. Ale teraz už nemám žiadne problémy. Niekoľko minút pľujem oheň a potom okamžite začínam hrať v ďalších scénkach."
Pokiaľ jeho šou pôsobí dostatočne adrenalínovo, inak tomu nie je ani pri hre, v ktorej mučená dievčina v závere vyzerá ako nedobrovoľný darca vyššieho množstva krvi. Zaujímal na aj názor "bosorky" Anky, ktorej dramatické nasadenie nemožno porieť. "Prečo vznikla scénka Bosorka? Možno je to práve tým, že chlapci ma majú tak radi, ako to predvádzajú mučením na scéne. Možno ich prenos vnútorného cítenia do reálnej scény... Na každom predstavení sa vlastne dobre zabavíme sami a ak to pobaví aj divákov, niet si čo viac želať."
Najdramatickejšia časť, keď vyhadzujú jej odrezaný krvavý jazyk má však zvyčajne komickú predohru. Anka totiť vraví, že ho vždy pred vystúpením chodí kupovať sama a vždy do rovnakej mäsiarne. Pýta si bravčový jazyk, avšak celý, nepoškodený, aby dobre vyzeral. Predavač vraj na ňu už pozerá dosť čudne, možno rozhutuje, či nejde o úchylku. "Asi budem musieť zmeniť mäsiareň," dodala.
Ocelot
Na rad prišiel Peter Taraba, šéf skupiny Ocelot z Malaciek. Venujú sa predovšetkým šermiarskej exibícii so zameraním na gotiku, renesanciu a baroko. Ako jediný tu vystupoval s orientálnou zbraňou - zakrivenou tureckou šabľou. "Ja som začal najskôr jazdiť na koňoch v Telovýchovnej jednote Elán - slovenský film. Chodili sme na filmovačky, rôzne akcie a pri nakrúcaní historických scén som sa dostal do kontaktu so šermiarmi, ktorí potom začali v našom jazdeckom oddiely trénovať. To už je vyše pätnásť rokov. Potom som s nimi začal spolupracovať a teraz vystupujem v rámci Ocelotu."
Runa
Vedúci košickej Runy Richard Koložvári o svojom tíme uviedol: "Runa je mladá skupina, budeme mať len dva roky. Máme sedem aktívnych šermiarov a zameriavame sa na obdobia Slovanov, Vikngov a rannú gotiku. Prezentujeme kombinovanie humorných scénok s náučným programom, aby sa človek nielen zabavil, ale niečo si i zapamätal. Chystáme sa však aj na vážnejšie scény, ktoré mapujú jednotlivé dejinné súvislosti. Rovnako sa chystáme divadelnou formou spracovať povesti o hradoch."
Aramis
A neobišli sme ani Pavla Valoucha, šéfa Aramisu. Pri hodnotení celej akcie vyzeral spokojný: "Na to, aké boli podmienky, môžem povedať, že dnešný deň sa nám vydaril."
Je potrebné však povedať, že historický strelný arzenál Aramisu je v tejto časti republiky naozaj najväčší a ich praktická exibícia zaznamenala u divákov veľmi pozitívnu odozvu. "Strelecká šou je prierez vývojom strelných zbraní od gotických hákovníc až po perkusné kolty. Čiže gotické hákovnice, píšťaly, muškety, kolieskové pištole, arkebúzy, kresadlové pištole a dlhé pušky, perkusné pušky, kolt a, samozrejme, aj delá. Obľúbené sú najviac čestné salvy. Dokážeme však urobiť aj prezentáciu vývoja streľných zbraní závanou i náučnou formou, vždy záleží na objednávke."
Vrátili sme sa ešte k boju, ktorý asi najviac upútal mužskú časť publika. Súboj medzi dvoma ženami. "Súboj šľachtičných vôbec nie je atypický," pokračoval Pavel Valouch, "ženy sú na tom rovnako ako muži, svoje vášne dávajú najavo rôznym spôsobom. To, že si vyrovnávali svoje účty aj so zbraňami, je doložené historickými zápismi. Súboj šľachtičien vznikol podľa kroniky z čias vlády Karola IX, konkrétny spor takto riešili v roku 1571. Scéna mapuje jeho skutočný priebeh aj so záverom. Rozdiel v mužskom a ženskom štýle nie je v technike, výpadoch, či krytoch. Skôr v celkovej pohybovej kultúre. Ženy používajú rovnaké zbrane ako muži, ich šerm je však ladnejší a jemnejší. Muži viac využívajú silu, ženy rýchlosť a šikovnosť."
Vo viacerých aramisáckych scénach bojovala Zdenka Dvoøáčková. Diváci niekedy nevedia, čo si majú myslieť. Ono tie seky, bod a výpady vyzerajú dosť agresívne. Aká je prevedncia voči zraneniu? "Tréning, tréning, trénig, pretože aj tréma zohráva svoju úlohu. Ale súboje sú nacvičené, v poslednom období sme trénovali denne. Inak sa to nedá, musíme byť rovnako dobré
ako muži, pretože aj s nimi bojujeme. Je to úplne normálny šerm, ako sa používal v historickej praxi. Nie je to žiadne máchanie ručičkami, ale presne koordinovaný boj, synchronizovaná zostava, v ktorej viem, čo a kedy urobí protivník a ako sa mám brániť, prípadne útočiť. A preto - tréning, tréning, tréning."
Záverom
Aramis, ako aj ďalšie skupiny podobného razenia budete môcť zhliadnuť aj cez víkend 21. a 22. júla na Spišskom hrade. Tamojšia súťažná prehliadka patrí k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku možno nájsť. Pred dvoma rokmi tam Aramis zvíťazil, vlani skončili ako druhí. Stojí zato sa ísť pozrieť, ako dopadnú tento rok a zažiť jeden príjemný víkend na ďalšej dobrej akcii.
(18. 6. 2001)
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
