(TASR) - Do projektu konštrukcie a výstavby Európskeho slnečného teleskopu s priemerom zrkadla 3 - 4 metre, ktorý má posunúť európsky výskum Slnka do novej éry, sa zapojil Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) v Tatranskej Lomnici.
Ako informovali dnes zástupcovia AÚ SAV na tlačovej konferencii v Košiciach, projekt je vo fáze návrhu a prvej dizajnérskej štúdie, ktorá si vyžiada náklady 3,2 miliónov eur. Realizuje sa v rámci 7. rámcového programu Európskej únie, pričom AÚ SAV je členom konzorcia, ktoré tvorí 29 inštitúcií z deviatich štátov.
Ďalekohľad my mal byť do roku 2020 umiestnený na Kanárskych ostrovoch, ktoré spolu s Havajskými ostrovmi v USA patria k dvom optimálnym miestam sveta na pozorovanie Slnka. Ústav SAV sa bude na stavbe ďalekohľadu podieľať adoptívnou technikou na stabilizáciu obrazu a dizajne prístrojov v ohnisku ďalekohľadu. Jeho celková konštrukčná hodnota dosiahne 60 miliónov eur.
Astronomický ústav SAV patrí medzi 11 špičkových vedeckých ústavov v Európe na pozorovanie Slnka. Ako uviedol jeho riaditeľ Ján Svoreň, pracovisko sa zapojilo aj do početných aktivít v rámci Medzinárodného heliofyzikálneho roku 2007.
"V lete sme sa zúčastnili na pozorovaniach, kde fungovali najväčšie ďalekohľady sveta na Kanárskych ostrovoch. Zapojené do pozorovania boli aj družice, ktoré vypustila Európska kozmická agentúra a Japonsko. Sú to družice Trace, Soho a Hinode," uviedol Svoreň. Podľa neho práve tým, že sa AÚ SAV zúčastňuje takýchto kampaní, má možnosť pracovať na veciach, ktoré by ináč nemohol robiť vzhľadom na možnosti financovania. Ide o výsledky, ktoré sa zaoberajú skúmaním slnečnej atmosféry, od fotosféry cez chronosféru až po korónu. "My máme svoje pozorovania na Lomnickom štíte, ktoré potom môžeme porovnávať a dopĺňať o výsledky z družíc," dodal Svoreň.
Vedecký tajomník AÚ SAV Ján Rybák informoval, že astronómov a fyzikov zaujíma okrem iného to, prečo existuje slnečná koróna s teplotou až 1 milión stupňov Kelvina na rozdiel od povrchu Slnka, ktorý je stokrát chladnejší. Vedci sa usilujú aj hľadať súvislosti slnečnej aktivity so všetkým, čo sa deje v slnečnej sústave a na planéte Zem a v jej okolí - od vplyvov Slnka na klímu a zdravie, cez pôsobenie na kozmonautov a moderné komunikačné technológie až po hľadanie alternatívnych energetických zdrojov a bežné fyzikálne javy, ako je napríklad korózia produktovodov. Význam výskumu Slnka je podľa vedcov aj v tom, že na ňom prebiehajú procesy, ktoré na Zemi nie je možne vytvoriť v laboratórnych podmienkach.
História výskumu 150 miliónov kilometrov vzdialenej premennej hviezdy Slnko ako centra slnečnej sústavy sa začala v Observatóriu AÚ SAV na Skalnatom plese v roku 1943. Odvtedy sa tam vystriedali dve generácie vedeckých pracovníkov, ktorí publikovali viac ako 800 prác a zapojili sa do širokej medzinárodnej spolupráce. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
