Maliar Mikuláš Jordán patrí iste k ťažiskovým autorom výskumných a prezentačných aktivít Šarišskej galérie v Prešove ako jeden z najvýznamnejších maliarov východného Slovenska 1.polovice 20.storočia, ktorý celý svoj život v Prešove pôsobil. V roku 115. výročia narodenia pripravila reprezentatívnu výstavu zhodnocujúcu život a dielo umelca zo zbierkových fondov viacerých slovenských galérií, múzeí a zo súkromných majetkov.
Výstava vo VSG predstavuje výber z pôvodného premiérového súboru. - vo výstavných priestoroch na Alžbetinej ulici obrazy zo zbierkových fondov ŠG a VSG, ktoré spravujú najpočetnejšie kolekcie autorovho diela a poskytujú reprezentatívny pohľad na jeho celoživotné snaženia.
Bohužiaľ, pri tejto príležitosti sa nám znovu pripomína smutný fakt, že Mikuláš Jordán je jedným z najviac postihnutých autorov výbuchom a požiarom vo VSG spred vyše 20-tich rokov a každá, aj tá najreprezentatívnejšia výstava bude ochudobnená o kvalitné a v kontexte Jordánovho diela zásadné diela.
Mikuláš Jordán sa narodil 7. júna 1892 v Prešove. Výtvarné vlohy si najskôr overoval v dielni svojho otca, známeho kachliara a keramikára. V roku 1912 odišiel samorastlý talent za vzdelaním do Budapešti s odporúčaním od Pavla Szineyi -Merseho z Jarovníc, kde sa stretol s radami profesorov T. Zemplényiho a E.Ballu. Začiatok 1. svetovej vojny mu definitívne znemožnil pokračovať v odbornej príprave. Túto neblahú skutočnosť Mikuláš Jordán čiastočne kompenzoval sústavným maľovaním aj po povolaní do armády. V prešovských kasárňach dokonca mal ateliér, ktorý využíval až do demobilizácie.
Po vojne zaznamenávame prudký vzrast Jordánovej aktivity. Svoje diela sprístupnil na dvoch domácich výstavách v roku 1921 (v máji sa predstavil spolu s E.Rákošim a v decembri okrem neho aj s J.Törökom) .Stal sa členom Kazincyho spoločnosti v Košiciach a banskobystrickej Jednoty výtvarných umelcov Slovenska, vystavoval i s Jókaiho spolkom v Komárne a s Kunstvereinom v Bratislave. V roku 1933 sa prezentoval na jednej kolektívnej výstave v Budapešti, kde neskôr v Múzeu krásnych umení absolvoval reštaurátorskú prax. V tvorivom procese Mikuláša Jordána došlo k zmene v auguste 1930, kedy bol menovaný za oficiálneho maliara Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove. Pre neho to v prvom rade znamenalo realizáciu ešte väčšieho počtu cirkevných objednávok. Za tieto výsledky mu pápež Pius XI. Udelil v roku 1937 zltý kríž Pro ecclesia et pontifice a neskôr bol pápežom Piom XII. Povýšený na rytiera komandera rádu sv. Silvestra. V decembri 1945 sa predstavil v Košiciach na povojnovom vystúpení východniarov. Potom už takmer pravidelne obosielal podujatia Svojiny a napokon jednotného Zväzu výtvarníkov, nevynímajúc ani niektoré výstavy celoslovenského a celoštátneho významu. Jordánove obrazy sa objavovali taktiež v súboroch prezentujúcich umelecké snaženie regiónu v zahraničí. Za výtvarné dielo a za podiel pri záchrane pamiatok dostal viaceré ocenenia. Zomrel v rodisku, v ktorom prežil celý život - 16. apríla 1977.
Tvorba M. Jordána sa v počiatkoch niesla v duchu akademického realizmu a úcty k hodnotám a výsledkom starého európskeho maliarstva, iste najmä vplyvom svojich vzorov, ale aj vďaka svojmu osobnostnému založeniu a príklonu k sakrálnemu maliarstvu, kopistike a reštaurovaniu. V jeho voľnej komornej tvorbe ho však vizuálne a citovo zaujala šarišská krajina, jej svetelno-farebné kvality postavil do osobnej výpovede poučenej plenérizmom a počas svojho dlhého a umelecky plodného života vytvoril celý rad krajín, v ktorých sa stretol zrakový zážitok s cituplnou farebnou atmosférou. V niektorých obrázkoch (najmä malých formátov) dospel až k akýmsi farebným feériám. Aj keď sa venoval značnou mierou, okrem už spomínaných žánrov , aj portrétnej a figurálnej tvorbe, hlavným prínosom do vývoja a problematiky slovenského maliarstva 20.storočia je jeho krajinárska tvorba 20-tych rokov .
(tlačová správa) |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
