Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) zverejnil včera úplné znenie nálezu, ktorým rozhodol, že ustanovenie zákona o autoškolách týkajúce sa podmienok bezúhonnosti pri udeľovaní inštruktorského oprávnenia v autoškolách nie je v súlade s Ústavou SR. Rozhodnutie v tejto veci prijal ÚS na neverejnom zasadnutí pléna 6. februára 2008.
Neústavné je, ako vyplýva z nálezu, ustanovenie zákona, podľa ktorého sa „za bezúhonného na účely rozhodovania o udelení inštruktorského oprávnenia nepovažuje ten, kto sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo komu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a jeho sankcia nebola zahladená."
ÚS SR dospel k záveru, že úprava obsiahnutá v napadnutom ustanovení zákona je v rozpore s princípom právnej istoty, pretože je neracionálna a nespravodlivá voči dotknutým fyzickým osobám. Podľa ÚS je aj v rozpore so zásadou primeranosti, ktorá patrí medzi ústavné princípy právneho štátu.
Podľa Ústavného súdu SR zákonodarca stanovil v napadnutom ustanovení pre výkon inštruktorského povolania také podmienky, ktoré sú zjavne neprimerané cieľu, aký sledovala táto právna úprava. Ústavný súd pripomenul, že podľa iného ustanovenia zákona o autoškolách sa inštruktormi môžu stať aj osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin po tom, ako im bude trest zahladený.
Ústavný súd v náleze zdôraznil, že pri každom obmedzení základných práv a slobôd, a teda aj v prípade posudzovaného zákona o autoškolách, musí zákonodarca brať na zreteľ ústavné príkazy a limity vyplývajúce z iných ústavných noriem, najmä ústavných princípov, vrátane princípu právnej istoty a princípu proporcionality.
Návrh na začatie konania predložil Ústavnému súdu SR 23. marca 2007 generálny prokurátor Slovenskej republiky. Na ďalšie konanie ho ÚS prijal 23. mája 2007. Zo zákona o autoškolách vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou, ktorú musia žiadatelia o udelenie inštruktorského oprávnenia preukázať, je bezúhonnosť. Za kľúčovú, z hľadiska posudzovania danej veci považoval ÚS fakt, že zákon o priestupkoch, ani nijaký iný platný a účinný zákon, nepozná inštitút zahladenia priestupkov. Znamená to, že priestupky v oblasti dopravy nemožno podľa platného slovenského právneho poriadku zahladiť. Počas platnosti a účinnosti napadnutej úpravy zákona, teda fyzické osoby, ktoré sa kedykoľvek v minulosti dopustili takýchto priestupkov, nemôžu a ani nikdy v budúcnosti nebudú môcť splniť zákonné podmienky na udelenie inštruktorského povolenia. Inak povedané, napadnutým ustanovením zákona o autoškolách sa týmto osobám stanovila objektívne nesplniteľná podmienka na udelenie inštruktorského oprávnenia.
Naopak, z iného nenapadnutého ustanovenia zákona o autoškolách možno vyvodiť, že fyzické osoby, ktoré boli v minulosti právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin alebo za nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s dopravou, môžu splniť zákonné podmienky na udelenie inštruktorského oprávnenia po tom, ako im bude trest zahladený. Trestný zákon totiž pozná inštitút zahladenia odsúdenia trestov uložených podľa tohto zákona.
Ústavný súd konštatoval, že inštruktorské povolanie môžu podľa zákona o autoškolách vykonávať fyzické osoby ako podnikateľskú činnosť. Pri jej obmedzovaní a ustanovovaní podmienok musí zákonodarca rešpektovať ústavné princípy. Pretože podmienky na výkon inštruktorskej činnosti ÚS vyhodnotil ako rozporné s princípom právneho štátu, logicky dospel k záveru, že napadnutá právna úprava je aj v rozpore s ústavným právom podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
TASR informovala Viera Horniaková z tlačovej a informačnej služby ÚS SR.
zadroj: TASR
ilustračné foto: internet |
tlačiareň
|