Šéfdirigent Štátneho divadla Košice Igor Dohovič tvrdí, že čas kritizovania sa skončil!
@ Kultúra -> Divadlo
Apr 10 2002 - 10:08 GMT
|
"Divákov pritiahneme!"
Igor Dohovič nesporne patrí medzi tých ľudí, ktorí si svoj post zastávajú na výbornú. K tejto známke patrí nielen vysoká profesionalita /študoval na Akadémii muzických umení vo ¼vove, je umeleckým vedúcim košického sláčikového orchestra Musica Iuvenalis a na svojom konte má niekoľko opier i operiet v košickom divadle/, ale i priamosť, statočnosť a odhodlanosť priniesť tým ostatným svetlo...
Opera Štátneho divadla Košice, podobne ako ostatné dve zložky - činohra a balet - neprinášala v poslednom období divákom požadovanú kvalitu. Roky iba prežívala "vďaka" neblahým zmenám, či už na rôznych postoch alebo v zlučovaní prešovského a košického divadla.... Nastal ten správny čas. Na post šéfdirigenta opery ŠDK nastúpil Igor Dohovič. Jeho doterajšie výsledky ukazujú, že ani ďalšie plány, odhodlanie a neochvejný elán mu len tak nerozfúkne nejaký uragán. Ale k veci. S Igorom sme sa stretli, aby sme sa porozprávali o zmenách, ktoré nedávno nastali v opere ŠDK: Zuzana Lacková, donedávna šéfka opery, sa v júni vzdala funkcie. Takisto skončila zmluva šéfdirigentovi Larrymu Newlandovi z New Yorku, ktorý tu pôsobil rok. Do konkurzu je vedením opery ako šéf poverený Karol Kevický, ako šéfdirigent Igor Dohovič.
"Sme, takpovediac, hodení do vody, lebo sezóna je za dverami a nič nie je pripravené", hovorí Igor. "Okrem toho, v lete, počas prázdnin, je každý roztrúsený, takže sa sezóna ťažko pripravuje..." Divák je však dôležitý, a tak na november nastávajúcej sezóny opera naplánovala obnovenie Barbiera zo Sevilly - nielen vzhľadom k financiám, ale aj kvôli úspešnosti a diváckemu dopytu. Komédií vraj nikdy nie je dosť, a tak by diváci mali ku koncu roka uvidieť premiéru operetty, titul je stále v štádiu prejednávania. " Ïalším dosť veľkým projektom je premiéra Verdiho diela Trubadúr. Oslávime tak dve jubileá - sto rokov od smrti autora a sto päťdesiat rokov od premierovania svetoznámej trojice - Rigoletto, Traviata, Trubadúr. Keďže v repertoári máme prvé dve spomínané diela, doplníme ich o Trubadúra. No a nakoniec vyhovieme aj organizátorom festivalu v maďarskom Soproni, kam chodievame pravidelne každý rok - Trubadúra si žiadali. Ale prioritou tohto diela je, že by malo prilákať diváka nádhernou hudbou, zaujímavým dejom a zdá sa, že aj obsadenie bude lákavé. Trubadúr je populárny a Košice ho poznajú." Pod réžiu by sa mala podpísať mladá dáma Karla Štaubertová z Prahy, pod scénu pán Zavarský... Všetko je vraj v štádiu jednania, pretože takéto veci sa riešia rok, dva, dopredu, nie mesiac pred začiatkom sezóny!
Novinka - titulkovacie zariadenie
Okrem toho si dal Igor - spolu s kolegom Karolom Kevickým - záväzok, že pri Trubadúrovi už budú mať diváci k dispozícii titulkovacie zariadenie - keďže aj v našom divadle sa diela, tak ako všade na svete, pripravujú v origináli. Umiestnené by malo byť nad javiskom. "Dvojriadkový display je riešený tak, že ak divák neche, nevníma ho."Veríme, že zariadenie pomôže tak vyššej návštevnosti, ako aj lepšiemu porozumeniu diela." Každý vie, že divadlo nemá peniaze na takéto zariadenie, a tak Igor prišiel s návrhom uskutočniť zbierku: V septembri uvidia diváci štyri predstavenia - Nabucco, dvakrát Netopiera, Bohému. Podľa informácií sú takmer všetky vypredané. "Na dvoch z nich sa chystáme urobiť anketu, podľa ktorej by sme mali zistiť, ako ľudia príjmu spomínané titulkovacie zariadenie. Aj keď všade vo svete - kde je to už dávno zaužívané - si to návštevníci chvália. Takisto chceme urobiť zbierku na každom predstavení, oslovíme sponzorov, starostov mestských častí, z ktorých už tradične, nám zrejme pomôže Ján Süli, starosta MČ KE - Staré mesto. Momentálne máme osemdesiat tisíc, potrebujeme ešte štyristo. A to je ten najlacnejší titulkovač. Anketa je potrebná aj preto, aby sme spolu s vedením divadla mali predstavu o návratnosti. Som presvedčený, že v priebehu dvoch rokov sa zariadenie vykúpi. A bol by som rád, keby bolo zaradené medzi priority. Verím, že v marci ponúkneme Trubadúra už s touto pomôckou."
Nové tváre v orchestri i na javisku
Opera sa musí popasovať s mnohými vecami: "Máme veľmi roztrieštený sólistický ansámbel. Poodchádzali nám opory ako Maťo Gurbaľ, Mišo Lehotský... V podstate nemáme nikoho, na kom by sa dalo stavať. Je tu niekoľko dobrých ´starých´ sólistov, ale na nich sa nedá postaviť ani jedna najmenšia operetka. Na začiatok sezóny sme preto pripravili predspievanie do sólistického ansámblu. Dúfame, že sa niekto prihlási. Teda niekto, kto by mal záujem pracovať v Košiciach. Pripravujeme ďalšie konkurzy. Jeden sa nám podarilo urobiť už v júni - do orchestra príjmeme aj vďaka riaditeľovi šesť ľudí, čím sa trochu stabilizuje súbor, a tak kvalita môže rásť. Doteraz sme boli závislí na externistoch, a tak nemohli fungovať veci tak, ako by sme chceli, pretože neboli kompletné skúšky. Ale do orchestra urobíme ešte jeden konkurz - začiatkom sezóny. Chýbajú nám violy, trombóny, lesné rohy. Čo sa týka zboru, tam sa nám už čosi tiež podarilo urobiť: Vzhľadom na niektoré prehrávky a na ukončenie niektorých úväzkov sme zbor trochu vyčistili a ostal zdravé jadro. Počet zboru nie je síce veľký a ani nie zďaleka taký, aký potrebuje opera - teda štyridsať až päťdesiatčlenný, my máme tridsať - ale stabilita je pre kvalitu dôležitá. Takisto chceme na začiatku sezóny, teda 4. septembra, urobiť konkurz na zbormajstra. O deň neskôr sme pripravili konkurz pre sólistov, 6. septembra konkurz pre členov do orchestra. Siedmeho septembra čaká všetkých externých spolupracovníkov v zbore predspievanie - z repertoáru, v ktorom účinkujú. Na základe toho sa predåži zmluva už s upravenými honorármi - kvôli lepšej motivácii. Alebo sa nepredåži - ak nebudú vyhovovať kvalitatívne. Je tiež vítaný každý, kto má záujem pracovať v externom zbore. Takisto sme vypísali konkurz na koncertného majstra /10. septembra/, s tým, že nám riaditeľ prisľúbil tento post zmluvne zakotviť, pretože doposiaľ bol registrovaný ako hráč s príplatkami. Čo, myslím, nepomáhalo kvalite."
Igor verí, že všetky tieto kroky pomôžu stabilizovať súbor - vyčistiť od nekvality, resp. vybudovať kvalitný základ - aby bolo na čom stavať. Zmeny nastanú aj u externistov v zbore, ktorí doposiaľ dostávali stabilné honoráre s podmienkou, že budú účinkovať vo všetkých operách. "Ani s jedným - teda s ôsmymi - sme nepredåžili tradičné zmluvy. To neznamená, že sú nekvalitní. Naopak, budeme s nimi spolupracovať - ak budú mať záujem - externe. Trom z nich ponúkneme nové zmluvy - sú momentálne prínosom pre súbor - a ostatných tiež chceme motivovať vyššími honorármi. A platiť im aj za skúšky. Čo doposiaľ nebolo." Igor síce priznáva, že finančné zvýšenie je minimálne, ale verí, že je to krok dopredu. "Znie to možno banálne, ale ak honorár za skúšku nie je ukotvený v zmluve, nemôžeme externistov v zbore prinútiť prísť na skúšku. Čo samozrejme neblaho pôsobí na konečný výsledok. Treba ale povedať, že celkovo je na najlepšej pozícii zbor - stabilizoval sa orchester, kvalita išla hore za posledný rok a s novými ľuďmi bude takmer kompletný. Takže sa už nebudeme môcť vyhovárať na to, že nemáme svojich ľudí a preto nehráme tak a tak. Naopak, teraz môžeme začať budovať určitú tvár, jednotný kolektív."
Za málo muziky málo peňazí
So sólistami je to vraj horšie. "Je ťažké žiť na hosťoch", hovorí Igor. "Narúša sa kvalita. Hlavne tým, že nie sú prítomní na skúškach. Trpí výsledok, finančne je to náročné... A režiséri? Tých je ako šafránu. A dobrých...? Dovoliť si ich nemôžeme, priemerní majú kalendár obsadený minimálne na dva roky. Prevádzkoví režiséri ani neexistujú... Čo sa týka dvorného režiséra, nebolo by zlé mať takého. Lenže jednostranný rukopis by sa divákom zrejme časom zunoval..." Igor sa nepodujal v opere ŠDK riešiť iba niečo. Trápi ho tiež otázka premrštených honorárov pre hosťujúcich režisérov, scénografov... "Chceme zfunkčniť systém, pri ktorom za nesplnenie úlohy podľa vyslovených požiadaviek nebude vyplatená celá suma, resp. vyplatí sa iba to, čo dotyčný naozaj urobí. Je to určitá bariéra, ktorú treba prelomiť. Pretože nie je ľahké povedať človeku, že neurobil svoju prácu podľa predstáv, podľa skladateľovej predlohy... Ale raz to treba začať a určite to skvalitní prácu a divadlo sa naplní. Je potrebné skvalitniť úroveň umeleckého dozoru na predstaveniach - pozícia preberania predstavenia vedením divadla bude spåňať svoju funkciu a nezostane iba formalitou. Napríklad ak režisér na začiatku sľúbi pritiahnuť diváka a výsledok je... povedzme zvláštny, musí sa nájsť človek, ktorý mu povie, že si nesplnil svoju úlohu... Viem, sú to silné reči, ale ja sa o to budem snažiť zo všetkých síl... Všade na svete existuje tradícia, že za umeleckú úroveň opery nesie najväčšiu zodpovednosť šéfdirigent - dozerá ako skúša sólista s korepetítorkou, ako skúša zbor, ako pracuje režisér a všetci dohromady... No a umelecký šéf sa stará viac o administratívne veci. Takisto je dôležité - ako hovorí môj profesor Jurij Luciv s dlhoročnými skúsenosťami - že je dôležité robiť porady inscenačného tímu. Každý musí byť oboznámený so všetkým - čo od koho sa vyžaduje, či to má pritiahnuť diváka alebo to môže byť experiment, treba prekonzultovať scénické návrhy s celým inscenačným tímom /vrátane dirigenta, ktorý dielo študuje.../, nielen s režisérom a scénografom. Verím, že takáto diskusia prispeje k jasnému konečnému obrazu predstavenia, ktoré v deň "D" môžeme ´pustiť´ bez nepríjemného pocitu, že sme niečo nestihli..."
Kontaky
A to nie je všetko. Igor chce rozbehnúť kontakty s podobnými divadlami ako je košické - kvalitou, zložením, obsadením, finančnými možnosťami. "Nemôžeme si napríklad dovoliť spolupracovať a vymieňať drahých sólistov zo SND... Prvé kroky sme už urobili. Oslovili sme niekoľko divadiel v rámci strednej Európy. Chceme podpísať vzájomnú dohodu o výmene sólistov. Hlavnou podmienkou je, aby sa dodržali požiadavky - v rámci priemeru daných možností každého divadla. Jednoducho aby honoráre nelietali na najvyššej hranici, čo doposiaľ bolo väčšinou tak. Aj to pomôže divákom - kvalita sa zvýši konkurenčným prostredím. Oslovili sme už Banskú Bystricu, Odesu, z ¼vova by mali prísť niektorí sólisti na naštudovanie Trubadúra. Oslovíme maďarské, české, chorvátske, rumunské, poľské divadlá. Takto si vzájomne pomôžeme i oživíme naše divadlá."
Špecifické Košice
Aj keď v poslednom období košická opera neponúkla vždy očakávanú kvalitu košickým divákom, tí ju z akéhosi zvlášnteho dôvodu vytrvalo očakávajú. Igor z vlastných i všeobecných skúseností postrehol, že štruktúra divákov sa mení a záujem je. "Ovplyvňuje to svetový rozhľad - veľa mladých ľudí chodí do sveta a vidí, že tento žáner má jedno z vedúcich postavení v umení. Samozrejme populárne koncerty fungujú pre najširšie masy, ale opera má čo povedať a vždy bude žiť. Čo sa týka samotných Košíc, tie sú špecifické "ôsmymi titulmi" - ´tie nám hrajte, na tie budeme chodiť, sem tam môžete niečo skúsiť, ale to aj tak nepríjmeme, a keby ste dali dve operetty do roka, úspech máte zaručený´. Samozrejme sa snažíme divákom vyhovieť, ale popri tom vždy priniesť aj niečo iné, nové. Čo sa týka návštevnosti, nie je najlepšia. Ale dovolím si tvrdiť, že problémy sú hlavne v nás. V našej reklame, spôsobe predaja, motivácii - počínajúc prvým človekom, ktorý predáva lístky a končiac posledným umelcom, ktorý nepovie známym - poď na toto predstavenie, je to super! Aj keď také možno nie je. Ale vždy sa niečo bude páčiť určitému počtu ľudí a určitému nie. Takisto je vec diskusie, či sú vstupenky drahé alebo nie. Myslím si, že by mal fungovať širší záber zľáv... Ale opakujem, každú motiváciu máme na svedomí my. Verím, že ľady sa pohli. Je totiž niekoľko predstavení, na ktoré sa oplatí prísť, aj keď názory na réžiu i scénu sú rôzne. Napríklad na Rigoletto, Bohému, svojim spôsobom je aj Onegin zaujímavý projekt, Netopier je stále vypredaný, Nabucco sa hrá trinásť rokov... Ak sa obzriem za uplynulou sezónou, zo šesťdesiatich predstavení bolo možnolen pár podpriemerných, ale väčšina sa priblížila k hornej hranici. ¼udia už nediskutujú o tom, že ´to´ bolo zlé, ale špekulujú, ako by sa ´to´ dalo vylepšiť. Chcem vysloviť želanie, aby sa nám operu podarilo doviesť k tej hranici, že častejšie zažijeme standing ovation, čo sa nám v poslednom období stalo niekoľkokrát. Zrejme divák vycítil úprimnosť z javiska. Z toho vyplýva, že našou úlohou je byť stopercentný a hlavne úprimný. Nie je to jednoduché, ale preto sme sa to učili..."
(20.8.2001)
¼udmila Paňáková
[email protected] |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
