10. 10. - 22. 11. 2002
Múzeum Vojtecha Löfflera
Doterajšia tvorba Mikuáš Podprockého sa dotýka viacerých rovín, ktoré po formálnej stránke artikuluje prostredníctvom použitia rôznych výtvarných médií. Tento jav je prirodzený, vyplýva z jeho súčasnej pozície študenta, postupne kreujúceho výtvarnú výpoveď a súčasne hľadajúceho jej relevantné polohy. Prezentovaný sumár diel výtvarníka už naznačuje možné výtvarné cesty jeho výtvarného uvažovania.
Mikuláš Podprocký vo svojich prácach, vytvorených na základe používania nových médií, skúma najskôr rovinu ich komunikačných schopností nasmerovaných na diváka. Výtvarník sa však snaží posúvať túto skutočnosť ďalej, jednak sú prostriedkom na vyjadrenie jeho individuálneho videnia okolitej reality, v zmysle pozitívneho využívania ich vnútorného jazyka, no zároveň sa pokúša zužitkovať aj ich negatívne schopnosti manipulácie. Príkladom takého myslenia je jeho interaktívna projekcia Landscape, kde simuláciu počítačom vytvoreného prostredia programovo ovplyvňuje divák svojou prítomnosťou a pohybom.
Zaujímavou formou výtvarnej reči Mikuláša Podprockého sú jeho svetelné projekty – V rovnakom priestore a Snažím sa pochopiť. Pomocou špecifickej fotografickej technológie s ním narába ako s médiom zhmotňujúcim tvar (tu však nejde o klasickú formu sochárskej modelácie v rovina pridávania, či uberania materuálu), alebo ho používa ako výrazné kresebné gesto. Tieto práce zároveň v sebe nesú aj inú, latentnú no rovnocennú zložku - ja v nich zakódované časové plynutie - v samotnej dobe expozície, teda v momente snímania záberu, ďalej v jeho následnej multiplikácii, čoho výsledkom je vyniknutá ilúzia fázovaného pohybu.
Uvažovanie o čase, tvare - v niektorých prípadoch do premieta až do telesnosti - viditeľnej, či len skrytej - naznačenej a zároveň o určitom priestore, ktorý k nim automaticky viaže, je prítomné vo väčšine jeho prezentoaných prác. V obsahovej tránke výstavy Mikuláša Podprockého je osobitým vkladom aj jeho globálne myslenie, vyjadrené v dielach s nadčasovou tematikou, či už ide o novodobú vlčicu Reu, ktorej symblika využíva ekologické kontexty, alebo počítačová animácia Dogma, odkazujúca na nezmyselné schémy správania sa rozmýšľania o našom živote.
Mira Putišová, kurátorka výstavy |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
