(TASR) - Najväčší urýchľovač sveta LHC (Large Hadron Collider), ktorý spustili dnes v Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku CERN pri Ženeve, je svojím výkonom, intenzitou zväzkov a plánovanou energiou častíc, ako aj rozsahom vedeckého programu, najväčším vedeckým projektom všetkých čias. Pre TASR to uviedol Eduard Kladiva z košického Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV, ktorý sa na projekte podieľa.
Po dosiahnutí projektovaných parametrov, informoval Kladiva, bude energia urýchlených častíc sedemkrát vyššia a intenzita zväzkov častíc 30-krát väčšia ako na doterajších urýchľovačoch. LHC, ako spresnil, je najväčšia supravodivá aparatúra na svete – jej 1600 magnetov pracuje pri teplote 1,9 stupňov Kelvina, čo je -271 stupňov Celsia. Vedecký výskum na experimentálnych zariadeniach urýchľovača prispeje k hlbšiemu pochopeniu toho, ako je svet usporiadaný na základnej úrovni, a tiež toho, ako sa vyvíjal vesmír v prvých okamihoch po svojom vzniku. Na budovaní dvoch detektorových komplexov - ATLAS a ALICE - sa úspešne podieľajú aj skupiny fyzikov a inžinierov z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Kladiva ďalej uviedol, že ATLAS je mohutný a zložitý súbor detektorov usporiadaných do tvaru valca s priemerom 25 m a dåžkou 45 m, ktorý je uložený v podzemnej hale cca 100 m pod úrovňou terénu. Výskumný program ATLAS-u je orientovaný na časticovú fyziku. Jednou z kľúčových otázok, na ktorú môže experiment odpovedať, je existencia chýbajúceho prvku súčasného modelu interakcie častíc – tz. Higgsovej častice.
Košickí vedci a inžinieri, ako pripomenul Kladiva, v pracovnej skupine Dušana Bruncka sa sústredili na príspevok ku kalorimetrickému detektoru, v ktorom sa merajú energie častíc. Významne prispeli do elektronickej kalibrácie kalorimetra na báze kvapalného argónu od návrhu a vývoja až po implementáciu kalibračných procedúr do zložitého systému detektora. V spolupráci so zahraničnými pracoviskami vyvinuli špeciálne veľmi rýchle elektronické zosilňovače, ktoré pracujú pri teplote kvapalného argónu a slúžia k snímaniu signálov z kalorimetra. Košická skupina prispela aj dodávkami komponentov detektora a podieľala sa na inštalácii aparatúry pod zemou.
ALICE je o niečo menší, ale technologicky rovnako náročný detektor, ktorého hlavným cieľom je štúdium interakcií ťažkých iónov pri rekordných energiách a tiež niektorých charakteristík protónových zrážok. Pôjde najmä o detailné preskúmanie nového stavu jadrovej hmoty, tzv. kvarkovo-gluónovej plazmy, k objavu ktorého košickí fyzici prispeli v experimentoch na urýchľovači SPS v CERN.
Významné je, že podmienky vzniku plazmy na LHC budú veľmi blízke tým, ktoré boli v ranom štádiu vývoja vesmíru niekoľko mikrosekúnd po tzv. Veľkom tresku. Košická skupina pracovníkov Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ pod vedením Ladislava Šándora prispela k ALICE návrhom a realizáciou moderného elektronického systému na vyčítavanie a kontrolu informácie z kremíkového pixelového detektora na meranie súradníc dráh jednotlivých častíc, ktorý má 10 miliónov detekčných elementov. Okrem toho participujú na vývoji a prevádzke centrálneho riadiaceho a spúšťacieho systému detektora. Vyvinuli rad softvérových prostriedkov pre jeho systém a sú zodpovední aj za komplikované simulácie a výpočty radiačnej situácie v detektore ALICE.
"Unikátny výskumný program ALICE a ATLAS, naplánovaný na viac ako 10 rokov, je jedným zo špičkových vedeckých programov súčasnosti. Súčasné aktivity fyzikov SAV, ktorí participujú na programe LHC, sa koncentrujú na prípravu náročných prostriedkov na analýzu obrovských kvánt údajov, ktoré budú experimenty LHC produkovať. Za týmto účelom sa buduje na ÚEF SAV aj výkonná počítačová farma pracujúca v celosvetovej sieti GRID pre spracovanie a analýzu dát z LHC," dodal Kladiva. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
