Košický sochár Ján Mathé (*1922) je jedným z ťažiskových predstaviteľov moderného slovenského sochárstva po II. Svetovej vojne. V niektorých ohľadoch je jeho umelecký vývoj súbežný s osudmi a premenami nášho sochárstva ako takého, v iných je úplne solitérnym zjavom. Vo všeobecnosti však možno povedať, že ide vlastnou cestou, na ktorej neustále skúša a preveruje vlastné východiská – dobre sa orientuje v tradícii českej a európskej moderny, vždy si však vyberá a spracúva len určité vzory, a na polemikách s nimi formuluje striktne vlastné závery.
Jeho vývoj od figurácie, ku ktorej bol školený na pražskej Akadémie výtvarných umení (prof. Španiel 1945–1950), cez najväčší okruh diel abstrahovanej figúry, k archetypálnej abstrakcii obohatenej o kresťanskú tematiku, pôsobí, ako by sme hovorili o umelcovi, ktorý celý život tvoril v slobodnej demokratickej krajine. Ak raz Mathé dosiahol nejaký stupeň svojho umeleckého vývoja, už sa spravidla nevracal späť k predošlým postupom – a ak sa tak predsa stalo, bolo to len vecou jeho vnútorného rozhodnutia, nie požiadaviek doby. V tomto duchu vystavoval i realizoval exteriérové plastiky.
Je preto ťažké presne určiť jeho dominantný umelecký výraz – v každom zo spomínaných okruhov dosiahol v určitom zmysle porovnateľný vrchol. Za jeho najväčší prínos však možno považovať schopnosť modernou výtvarnou formou sprostredkovať témy humanizmu bez toho, aby skåzol do akokoľvek motivovaného klišé. Jeho najplodnejším obdobím sa zdá byť čas politického uvoľnenia 60. rokov, kedy zúžitkoval svoju figurálnu skúsenosť a sformuloval svoje východiská aj pre práce z nadchádzajúcich období. Jeho sochy sú verejnosti dôverne známe najmä vďaka košickým realizáciám – im a ich modelom na výstave venujeme samostatnú výberovú časť.
Aktuálny prierez tvorbou Jána Mathého sme spolu s poctami pripravili preto, že je dnes obzvlášť potrebné nanovo interpretovať a reinterpretovať mnohé z toho, čo v slovenskom umení po roku 1945 vzniklo. Cítiť to v už artikulovaných pohľadoch na vývoj slovenskej maľby, alebo slovenského konceptuálneho umenia 60. rokov 20. storočia. Dôvodom k výstave je tiež fakt, že nestor slovenskej kunsthistórie Doc. PhDr. Radislav Matuštík, CSc. (1929–2006) napísal ako svoju poslednú odbornú štúdiu práve text pre monografickú publikáciu o Jánovi Mathém. Kniha je v súčasnosti v príprave, na ktorej sa odborne i ľudsky už niekoľko rokov podieľa viacero odborníkov a inštitúcií – najaktuálnejšie aj Východoslovenská galéria v Košiciach. Ide o publikáciu, ktorá u nás veľmi neobvyklým ponorom do problematiky podá precízne svedectvo o autorovej tvorbe.
Rovnako inšpiratívnou sa snaží byť aj výstava. Nie je vystavaná ako retrospektíva – jej metódou je poukázanie na spoločné formálne alebo tematické cykly a ich súvislosti bez zväzujúceho chronologického rámca, prostredníctvom tých diel, ktoré sú pre dané okruhy iniciačné (hoci niektoré existujú iba ako sadrové modely). Po prvý raz sa u nás v porevolučnom období vrátime na Mathého príklade k portrétnej tvorbe 50. rokov, ktorá je mimoriadne kvalitná – jedine na základe jej poznania môžeme pochopiť zmysel, konštrukciu a aj rozdielnosť Mathého neskorších nonfigurácií. Hlavná časť je, prirodzene, postavená práve na Mathého štylizáciách a abstrakciách, datovaných od obdobia 60. rokov, kedy sa vzdáva popisnej figurácie v prospech jej abstrahovania a tiež riešenia archetypálnych tvarov a tém. Výstavu sprevádza podrobný výber z mnohonásobne väčšieho celku autorových kresieb – ich zaradením sa osvetľujú mnohé z jeho autorských stratégií, osobitne tie, ktoré sa týkajú pohybu, ako základného konštrukčného pravidla väčšiny Mathého vrcholných diel.
Integrálnou súčasťou projektu sú Pocty pre Jána Mathého, ktoré sú inštalované ako pendant či komentár k vybraným dielam alebo kľúčovým miestam expozície. Na kurátorské oslovenie reagovali etablovaní slovenskí sochári, od najstaršej po najmladšiu generáciu, ktorí svojimi dielami tento projekt obohacujú o kontrast s akčným umením, umením novej figurácie, objektom, video-inštaláciou a podobne. Väčšina z týchto diel nebola dodnes nikdy vystavená.
Výstava pozostáva približne zo 100 diel a je premiérovo pripravená pre Východoslovenskú galériu v Košiciach. Od marca 2010 bude v upravenej koncepcii reprízovaná v Považskej galérii umenia v Žiline.
Richard Gregor
Výstava: Ján Mathé – Hľadač dobra & Pocty pre Jána Mathého (Juraj Bartusz, Jozef Jankovič, Rudolf Sikora, Anton Čierny, Dušan Zahoranský, Stano Masár, Mikuláš Podprocký, Marián Grolmus)
Miesto: Východoslovenská galéria, Košice
Autor koncepcie výstavy: Mgr. Richard Gregor (Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava)
Spolupráca (sekcia kresby): Mgr. Gabriela Marhevská
Vernisáž: 30. septembra 2009, 17.00 hod.
Trvanie: 1. 10. – 6. 12. 2009 |
tlačiareň
|