Jozef Banáš (1948) vyštudoval zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, bol topmanažérom, novinárom, diplomatom a politikom – poslancom Národnej rady SR, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a podpredsedom Parlamentného zhromaždenia NATO. Ovláda päť jazykov, napísal viac ako dvesto komentárov, glos, esejí, štyri televízne inscenácie, scenár k filmu Začiatok sezóny (druhá cena za scenár na filmovom festivale v Santa Remo, 1987), tri divadelné komédie a sedem kníh. Satira Idioti v politike (2007, 2010) sa stala bestsellerom, rovnako ako romány Zóna nadšenia (2008, kniha roka na Slovensku, na český trh ju uviedlo v roku 2009 vydavateľstvo Euromedia a na nemecký v roku 2010 vydavateľstvo Weltbuchverlag Dresden) a Zastavte Dubčeka!. Žije v Bratislave, manželka Mária (1952) je výtvarníčka, majú dve dcéry Máriu (1974) a Adelu (1980).

Košičania sa s Ing. Jozefom Banášom budú môcť stretnúť a porozprávať sa s ním na Dni zdravia 26.3 ( o 10.30 hod.). v Jumbo centre. Pána Banáša sme oslovili v súvislosti s knihou Kód 9 -  slovenskej “brownovky.

Po prečítaní Vašej knihy Kód 9  mi napadol výrok Kanta „Iba dve veci ma napåňajú - hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne." Neviem či emócia vystihla poslanie knihy…. 

V podstate áno. Ako hviezdne nebo nado mnou, tak aj to vo mne sa riadi tým istým princípom – princípom rovnováhy, ktorý je vyjadrený v biblickom – čo dáš, to sa ti vráti. Poslaním knihy je prispieť k tomu, aby sme sa zamýšľali. Nad tým, prečo svet kráča nesprávnym smerom. Čo je príčinou permanentnej nenávisti, zloby, vojen, boja o moc, drancovania prírodných zdrojov a devastovania človeka. Kam dospelo ľudstvo, keď sa na zemi každé tri roky zopakuje druhá svetová vojna – od hladu umrie každý rok 18 miliónov ľudí a nikým to ani nepohne.  Prečo tvrdíme, že biopotraviny sú akýmsi módnym trendom, pričom biopotraviny sú tie normálne a to čo je drvivá väčšina nie je normálne, prečo kladieme za vzor plytkosť a nie skutočnéhodnoty, prečo obdivujeme hercov, ale o tých, ktorí im dali do úst úžasné myšlienky nevieme nič.

Prečo ste sa rozhodli napísať  tento román?

Cítim, spolu s mnohými, že človek sa zo strany tvorcu, presunul na stranu ničiteľa. Cítim, že je narušená rovnováha medzi všetkými základnými prvkami života – duchovným a hmotným, dobrým a zlým, láskyplným a nenávistným, severom a juhom a tak ďalej. Jedným z kľúčových prvkov  je rovnováha medzi mužom a ženou, ktorá sa narušila fatálne. Muži vo svojej honbe za hrubou materiálnou mocou, potlačili jemnú duchovnú podstatu, ktorej nositeľkou je viac žena.   
 

V predhovore píšete, že nejde  o religiózny spis, detektívku a ani cestopis. Kde by ste ho zaradili Vy?

V časoch, ktoré žijeme, keď sa ľudia nehýbu, nesprávne stravujú, uprednostňujú hmotu pred duchom, v časoch keď  nečítajú (80 percent čitateľov sú ženy, čo už samé o sebe o čomsi vypovedá), ak chcete v takýchto časoch priblížiť čitateľke, čitateľovi dajakú myšlienku, musíte ju zabaliť do príbehu. Podobne to robí Dan Brown a ak ma k nemu prirovnávajú, tak mi to lichotí. Literárny žáner je kategória dôležitá pre literárnych kritikov, ktorí ma zaujímajú podstatne menej ako čitateľ. Ak zakomplexovaný literárny kritik naviac poznačený náboženskými dogmami,  povie, že Kód 9 je zlá literatúra, pre mňa má jeho informácia nulovú hodnotu v porovnaní s päťdesiat tisíckou čitateľov a čitateliek, ktorí si knihu za štyri mesiace od vyjdenia prečítali.     

Čína,  Tibet, Nepál, India… Ako Vás ovplyvnila návšteva týchto krajín? Zmenila nejakým spôsobom Vaše pohľad na svet? A aj niečo ako osobnú filozofiu?

Prirodzene. Východné náboženstvá  sa oproti západným podstatne viac zamýšľajú nad tým, ako by mal človek svoj život správne žiť. Sú založené  na praktických návodoch pre dobrý život.Podobný obsah má aj Biblia, ibaže kňazstvo z nej vyberá len veci, ktoré sú pre dobrý život menej podstatné. V Číne, Nepále a Indii som si uvedomil kam až zašlo naše materialisticky dezorientované kresťanstvo. Ak vidíte ľudí, ktorí doslova nevlastnia nič a sú šťastní, nemôže vás to nechať ľahostajným ak u nás vidíte ľudí neporovnateľne bohatších a nie sú šťastní. V Indii niektorí vliekli batohy plné vecí, pod ktorými sa aj zdatní indickí nosiči prehýbali.  Sadrové soška Tádž Mahálu či drevené sošky hinduistických bohov trepali do Európy, aby nimi zaplnili svoje lovecké vitríny. Do duší a sàdc sa im  nedostalo nič.  

Ako by ste charakterizovali vieru?

Viera nie sú slová, chodenie do kostola, mechanické odriekavanie modlitieb, spovede, krsty a iné ceremónie. Viera je jediné – činy. Môžete hádzať do zvončeka v kostole najväčšie peniaze, nič vám to nepomôže, ak nebudete statočne žiť. Boh nerozoznáva moslimov, židov, kresťanov a v rámci nich katolíkov či evanjelikov. Jediné, čo Boh rozoznáva je – kto je dobrý a kto zlý človek. Môžete byť desaťkrát pokrstený, ak ste lump, nepomôže vám to. Spasení budú iní. 

Mystici, proroci – akú  úlohu zohrali v dejinách ľudí? Nepotreboval ich človek pre základ morálky?

Proroci – pre kresťanov najmä  Ježiš Kristus, majú podľa mňa prvoradú úlohu –  pôsobiť ako pozitívny príklad. Preto, aby som viedol dobrý život nepotrebujem dogmu o Ježišovom božstve či o jeho vzkriesení. Ja potrebujem Ježiša ako dôkaz toho, že medzi nami bol človek, ktorý svojim úžasným životom dokázal, že sa to dá. Kvôli morálnemu princípu bol dokonca ochotný položiť život. Rovnako potrebujú budhisti Budhu, moslimovia Mohameda, ako my  všetci potrebujeme Máhatmu Gándhího, matku Terezu, Dalajlámu či mnoho skvelých a úžasných ľudí žijúcich v našej blízkosti o ktorých svet väčšinou ani nevie.   

Možno hovoriť o univerzálnej duchovnej podstate náboženstiev?

Jednoznačne. Pre mňa je centrom kresťanstva Jeruzalem a nie Rím, rovnako ako je toto mesto centrom judaizmu a islamu. Zborený jeruzalemský chrám je symbolom zboreného jednotného náboženstva, postaveného na univerzálnych morálnych princípoch vyjadrených v Desatore, alebo ak chcete v ľudskom svedomí. To len politickí a náboženskí mocní zdôrazňujú odlišnosti náboženstiev, aby mali nepriateľa, pretože ak máte nepriateľa, lepšie sa ovládajú vlastní.  Všetky vojny v histórii sa viedli v mene Boha. Nuž s pánombohom...   
 

Umberto Eco v jednej z esejí píše – "Intelektuáli nemôžu bojovať proti divokej netolerantnosti, pretože zoči voči divokej živočíšnosti bez myšlienok sú myšlienky bezbranné," ako teda vychovávať k tolerancii?

Je to skeptický názor. Ak by to múdri ľudia vzdali, tak sa nerovnováha len prehåbi a priblížime sa ku katastrofe. Je povinnosťou intelektuála vždy a v každej chvíli stáť na strane lásky, pravdy a morálky. Vychovávať k tolerancii sa dá len tak, že každý z nás sa bude snažiť o vlastné povznesenie.

Nie je práve desatoro základom etiky- morálky?

Áno. Jeho dodržiavanie sa kontroluje sa svedomím, ktoré vás nepustí.  

Čo pre vás znamenala vaša mama bola to ona, ktorá vo  vás  vzbudila hlbší  záujem o problematiku postavenia žien v spoločnosti, alebo to naozaj boli úvahy o energiách  jin a jang?  Predpokladám že aj iný dôvod…

Moja mama bola milá a láskavá žena, ktorá nemala čas sa veľmi zamýšľať nad postavením ženy v spoločnosti, pretože musela chodiť do práce, variť, prať, štopkať, šiť a starať sa o mňa a moje dve sestry. Bola to žena slobodného myslenia, ktorá ma do ničoho nenútila a naopak podporila moje záujmy. O veci ezoterické som sa skôr začal zaujímať pod vplyvom mojej manželky, s ktorou sme saspoznali veľmi mladí. Vyrastala v duchovne nežičlivom prostredí, ktoré ju donútilo sa nad vecami súvisiacimi so zmyslom života a jeho dobrým prežitím zamýšľať.  

Kód 9 si možno preložiť ako deväť mesiacov počatia?

Aj to je jedno z vysvetlení Kódu 9. Deviatka je najvyššie číslo číselnej sústavy a symbolizuje najvyšší stupeň altruizmu, lásky, dávania, symbolizuje ženu, kým jednotka je najnižšie číslo a symbolizuje egoizmus, branie, moc a teda symbolizuje muža.   
 

Každá literárna tvorba čerpá  istým dielom z autobiografie, určite z vnútorného prežívania,  do akej miery je autobiografičnosť zastúpená v Kóde 9 ?

Autobiografičnosť je v románe do tej miery, že som dal na papier môj spôsob videnia sveta, kresťanstva. Som rovnako zvedavý a hľadajúci človek ako je hlavný hrdina Michal. Snažím sa ísť k cieľu, hoci viem, že k nemu nikdy nedôjdem, pretože cesta samotná je cieľom. Michal hľadá a ponechám na čitateľovi, či aj nachádza odpovede.  
 

S čím ste sa museli vo svojom vnútri pri písaní románu vysporiadať?

S obavou, či ním niekomu neublížim. Jednak tým, ktorí mi s knihou pomáhali, a jednak tým, ktorí ju budú čítať. Nie som ten, ktorý ma právo súdiť, a kniha na tých, ktorí radi súdia, pôsobí, ako môj odsudok. Ale napokon som si povedal spolu so Saroyanom, že spisovateľ musí tak trochu provokovať, inak by jeho písanie nemalo zmysel. 

Kant hovorí: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva" Dovoľte trošku sci–fi. Ak by ste dostali tú moc- poverenie,  čo by ste ako prvé začali na svete riešiť?

To, čo sa snažím robiť aj teraz. Seba samého. Ešte sa nikdy nikomu nepodarilo – ani Kristovi či Budhovi riešiť iných. Oni pomáhali riešiť druhých svojim príkladom. Moja prvá kniha sa volá Lepší ako včera. Hovorím, že v pre svet a pre každého z nás nie je dôležité, aby bol lepší ako tí druhí, ale jediné, čo má zmysel, aby sa každý z nás snažil byť každý deň lepší ako bol včera. Ak každý z nás polepší len o milimeter, celý svet bude o ten milimeter lepší.    
 

Ïakujem veľmi pekne za odpovede   

Mgr. Katarína Bednáøová