Ocitol som sa na tenkom ľade. Privolil som totiž, že zauvažujem (si) o literárnom diele Sándora Máraia (1900 - 1989). Z pohľadu prekladateľa. Napriek tomu, že nemám odvahu považovať sa za dajakého nadmieru skúseného prekladateľa. A tobôž nie za odborníka na preklad.

Skrátka nezávidím si. Môžem si za to sám. Som v situácii, v ktorej si môžem len protirečiť. Alebo sa rovno z niečoho, ešte sa uvidí z čoho, usvedčiť. Ale prosím. Podieľal som sa a naďalej sa podieľam - spolu s inými, viac i menej skúsenými prekladateľmi - na popularizácii diela, ku ktorému mávam, z času na čas, dosť kritické výhrady. Pre úplnosť (alebo aspoň pre zdanie úplnosti) musím dodať, že výhrady nemávam len k štylistike a „ideológii" Máraiových diel, ale (veru!), s odstupom času, aj k vlastným prekladateľským riešeniam.

Začiatky popularity

Pred rokmi, niekedy na prelome tisícročí, som až také výhrady voči Máraiovi nemal. Bol som jeho knihami nadšený. Najmä jeho Knihou byliniek (Füves könyv, 1943). Podmanila si ma natoľko, že som si povedal: musím ju preložiť. Vtedy (potenciálny) vydavateľ moje nadšenie až tak nezdieľal; oveľa radšej by bol vydal nejaké prozaické dielo, konkrétne Spoveď mešťana (Egy polgár vallomásai, 1934), a nie túto knižočku chytľavých životných maxím či „prozaických epigramov". Podobné knihy, predstavujúce nerozsiahle zbierky rôznych postrehov a ponaučení, inšpirovaných väčšinou stoicizmom a orientálnou mystikou, sa v Maďarsku vždy tešili a naďalej sa tešia značnej čitateľskej obľube. Žánrovo, no aj ideovým (spirituálnym?) zacielením možno ku Knihe byliniek (zhruba!) prirovnať Cestu k úplnosti (A teljesség felé, 1945) Sándora Weöresa a Sútru mágie (Mágia szútra, 1950) Bélu Hamvasa.

Najmenej náročným čítaním z vyššie uvedenej trojice je, samozrejme, Kniha byliniek (slovensky vydal Kalligram, 2001). Trúfam si povedať, že práve ona môže poslúžiť ako stručný, ale pestrý kľúč k pochopeniu „filozofie" takých Máraiových „rozprávaní" ako napríklad Sviece dohárajú (A gyertyák csonkig égnek, 1942; slovensky Kalligram, 2003). Podobne užitočné môžu byť aj dve jeho prvšie, žánrovo temer identické knihy Štyri ročné obdobia (A négy évszak, 1938) a Nebo a zem (Ég és föld, 1942; slovensky Kalligram, 2002). Štyri ročné obdobia však obsahujú toľko (uhorských) kultúrnych i historických reálií, že oceniť ich môže len zanietený hungarista. Ak sa slovenský vydavateľ predsa len podujme vydať jej preklad, bude ho potrebné opatriť rozsiahlym poznámkovým aparátom. A vlastne, väčšina Máraiových kníh by si (dnes už) zaslúžila relatívne podrobný poznámkový aparát, pretože začína rapídne zastarávať, ale k tomu sa dostaneme neskôr.

Peter Macsovszký, prekladateľ

Pokračovanie nájdete v aktuálnom vydaní časopisu ROMBOID 6/2011. Úryvok textu je súčasťou projektu KOŠICE V ROMBOIDE/ ROMBOID V KOŠICIACH, ktorý vznikol vďaka podpore Ministerstva kultúry SR a Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) 2013.

Zdroj: Romboid 6/2011 a http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/kosice-v-romboide-romboid-v-kosiciach-preco-prekladat-maraia

Peter Macsovszky sa stal románom Mykať kostlivcami finalistom literárnej ceny Anasoft litera:http://www.anasoftlitera.sk/sk/aktuality