Výstava umenia vo verejnom priestore reaguje na revolúciu 89 a jej nenaplnené ideály. Umelci a umelkyne kladú otázky, o koľko sa naša spoločnosť vyvinula k lepšiemu a či nastúpený smer zmien, nevyvolal skôr sklamanie. Stav súčasnej spoločnosti sa momentálne podobá skôr apatii. Dokáže súčasné umenie prehovoriť k verejnosti a prebudiť ju zo spánku? Výstava RE-PUBLIC SPACE sa uskutoční od 15.11 do 19.11.2011 vo verejnom priestore mesta Košice

Otvorenie: 15.11. o 17.00 | Vestibul železničnej stanice - 1.poschodie Súčasťou výstavy budú komentované prehliadky 17.11 a 20.11 od 17:00, začiatkom vo vestibule Železničnej stanice. Participujúci umelci : Guma Guar (Cz), Andrea Kalinová (Sk), Peter Kalmus (Sk), Jana Kapelová (Sk), Kassaboys (Sk), Svätopluk Mikyta (Sk), Michal Moravčík (Sk), Michal Šiml (Cz Kurátori výstavy: Lenka Kukurová a Tomáš Makara
 

Guma Guar O dvadsaťdva rokov neskôr, billboard Staničné námestie Nežná revolúcia so sebou priniesla obrovské množstvo očakávaní a túžbu po naplnení mnohých ideálov. Už čoskoro po revolúcii však začalo byť zrejmé, že veľa ideálov ostalo nesplnených. Hoci sa zlepšila situácia ohľadom ľudských práv, ľudí čakalo uťahovanie opaskov, spoločnosť sa majetkovo rozvrstvila a sociálna situácia strednej vrstvy sa postupne zhoršila. Dogmu komunizmu nahradila dogma kapitalizmu. Niektorí z „otcov revolúcie“ otvorene kritizujú to, čo z revolúcie vyrástlo a volajú po spravodlivejšej spoločnosti.
Guma Guar je česká umelecká skupina, ktorá vznikla v roku 2003. Venuje sa umeleckému aktivizmu. Pre jej tvorbu je charakteristické prisvojovanie si a recyklácia mediálnych obrazov, využívanie postupov reklamy a otvorená kritická reakcia na aktuálnu politickú skutočnosť. Okrem umeleckej tvorby sa venujú elektronickej hudbe a VJingu.

Andrea Kalinová Filodendropia, inštalácia Priestory železničnej stanice, Staničné námestie č.9 Fikusy, svokrine jazyky a rododendrony sú neodlučne spojené s estetikou komunistického režimu. Veľké kvetináče s týmito rastlinami boli symbolom oficiálnych priestorov – napríklad úradov, ale aj staníc. Maskovali nepriateľskú atmosféru miesta alebo jeho neudržiavanosť. Zároveň mohli tvoriť prekážky vo verejnom priestore, ktorý bol kontrolovaný a neslobodný. Tieto životaschopné rastliny dodnes “skrášľujú” interiéry väčšiny štátnych inštitúcii. Stále zakrývajú nedostatky a bezútešnosť.
Andrea Kalinová (1980) je doktorandkou Katedry Intermédií a multimédií VŠVU v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa zaoberá pamäťou miesta a oživovaním už zabudnutých priestorov, na ktoré spoločnosť zabúda, či ich ignoruje. Svoju pozornosť zameriava aj na odvrátenú tvár javov súvisiacich s fungovaním našej spoločnosti, na ich defekty a paradoxy.

Peter Kalmus Je možné, že nás bude viac, citylighty Hlavná ulica č. 49, 111, 44 (len do 14.11.2011) Nežná revolúcia priniesla prelomenie mnohých tabu a návrat osobností, ktoré boli predtým zakázané. Hrdinstvom sa stal neskrývane prejavovaný odpor proti bývalému režimu. Spoločnosť prijala za svoje nové osobnosti, o ktorých sa začalo verejne diskutovať. November 89 pripomenul aj pamiatku „košického Palacha“ Michala Lefčíka, ktorý sa tu v roku 1969 na výraz politického protestu upálil. Osobnosti však v našej dobe rýchlo upadajú do zabudnutia. Kalmusovo dielo nahrádza reklamné plochy historickou pamäťou.
Peter Kalmus (1953) žije v Košiciach. Pred rokom 1989 vystriedal množstvo zamestnaní, pracoval prevažne ako pomocný robotník a pôsobil v neoficiálnej, under-groundovej scéne. V roku 1989 podpísal petíciu Niekoľko viet a bol spoluzakladateľom Občianskeho fóra v Košiciach. Jeho tvorba je rôznorodá, od performancie až po inštaláciu, často sa vyjadruje k spoločenským skutočnostiam.

Jana Kapelová Potrebuješ novú revolúciu?, veľkoplošná tlač Križovatka Jantárová ul. –Palackého ul. Na fotografii sú zachytení spolužiaci autorky z prvej triedy základnej školy, v revolučnom roku 1989. Ideály revolúcie si pamätajú ako spomienku na detstvo, pritom sú denne konfrontovaní s neideálnou realitou (tzv. "blbá nálada"- Václav Havel). Vzorka zástupcov jednej triedy/generácie odpovedá na otázku o potrebe ich vlastnej novej revolúcie, zmeny, vyjadrenia názoru. V slobodnej spoločnosti, tak ako väčšina našich rodičov v čase totality, ani oni neveria v revolučné riešenie. V čom sa revolučná generácia líši od predošlej?
Jana Kapelová (1982) je doktorandkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje spoločenskými a politickými udalosťami, na ktoré kriticky reaguje. Je organizátorkou iniciatívy na zriadenie Kunsthalle, ktorá by prezentovala súčasné svetové umenie na Slovensku.

Kassaboys Balcony forum, interaktívna inštalácia Štátna vedecká knižnica, Hlavná 10 Projekt Kassaboys je interaktívnou platformou, ktorá má ambíciu vtiahnuť verejnosť do otvorenej diskusie. Balkón Vedeckej knižnice bol dôležitým miestom politických prejavov počas Nežnej revolúcie. Otvorená spoločnosť a slobodný dialóg sú jedny z najdôležitejších novembrových hodnôt, ktoré sa za žiaľ nepodarilo celkom naplniť. Z balkóna majú ľudia možnosť pustiť si politický prejav alebo skladbu, alebo môžu vystúpiť s vlastným prejavom. Dôležitý je moment „odsvätenia“ pamätného miesta a jeho prenechanie hlasu ľudu.
Kassaboys je košická umelecká skupina, ktorá vznikla v roku 2006, tohto roku sa dostala do finále Ceny Oskára Čepana. Vyjadrujú sa k spoločenským témam alebo k téme sveta umenia, pričom často využívajú iróniu. Pracujú aj s legendárnym archetypom tragického umelca z umeleckej periférie. Kriticky reagovali na slovenský nacionalizmus a vytvorili súbor uniforiem pre umelcov podľa tabuliek Ministerstva školstva.

Svätopluk Mikyta Výročie I, Výročie II, inštalácia Výklad – Zvonárska č. 8 Autor v diele umiestnenom vo výklade pracuje s autentickým materiálom - originálmi socialistických plagátov, ktoré sú narezaním zničené a tým spochybnené. Mikyta narušil formu tlačeného proagandistického plagátu, čím deštruoval obsah posolstva. Narezaním dochádza k "rozkladu" textu, a tým je naznačený aj rozklad vtedajších hodnôt. Dielo konfrontuje okoloidúcich ľudí pripomenutím vtedajšej estetiky. V súčasnosti nahradila propagandu reklama.
Svätopluk Mikyta (1973) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na katedre grafiky, kde pôsobí ako asistent a absolvuje doktorandské štúdium. V roku 2003 bol finalistom Ceny Oskára Čepana, v roku 2008 sa stal jej víťazom. Mikytova tvorba má polohy inšpirované národnou mytológiou, i polohy osobnejšie. Je organizátorom kultúrneho centra Banská ST A NICA v Banskej Štiavnici.

Michal Moravčík Vlajka, site-specific inštalácia Štátna vedecká knižnica, Hlavná 10 Vlajka je site-specific intervenciou, zastavenou, nedokončenou novembrovou demonštráciou. Ako duch preniká budovou, ktorá bola centrom košickej revolúcie, zjavuje sa bilokálne dnu a von. Jej (ne)jasná situácia je rekapituláciou udalostí, ktoré sa udiali v 90-tych rokoch. Zástavu Československa delí múr na dve časti, čiže divák nemá šancu obsiahnuť dielo v celku, tak ako nie je možné ani spätne obsiahnuť udalosti, ktoré sa diali na tomto mieste (i keď sme možno na nich priamo participovali). Divák si sám dovysvetľuje "dejinný" príbeh, tak ako pozná zástavu, ktorej farebnú skladbu tuší no nevidí ju priamo v celku.
Michal Moravčík (1974) vyštudoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde skončil aj doktorát. V roku 2004 sa stal víťazom Ceny Oskára Čepana. Pôsobí ako vedúci ateliéru sochy na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Je členom združenia Verejný podstavec, ktorého cieľom je vytváranie autonómnych zón umenia vo verejnom priestore.

Michal Šiml Rekonštrukcia, veľkoplošná tlač Železničná stanica Košice, Staničné námestie č. 9 Dielo Rekonštrukcia je výstižnou metaforou toho, kam sa naša spoločnosť posunula za posledných dvadsať rokov. Na dvojfotografii – stojí autor najskôr vo vojenskej uniforme a vylieva z fľaše na zem pivo. Na druhej fotke zo súčasnosti, stojí autor v rovnakej póze, opakuje rovnaké gesto, no je oblečený v ženských šatách a má namaľovanú tvár. Predstavuje identitu, ktorá mu nie je nanútená, ale je jeho vlastná. Dielo symbolizuje, že spoločnosť sa demilitarizovala a inakosť už nie je tabu. Ostáva otázkou nakoľko je spoločnosť ochotná inú sexuálnu identitu prijať.
Michal Šiml (1962) je českým umelcom, od roku 1998 členom výtvarnej skupiny Pode Bal. V súčasnosti pôsobí v oblasti designu, no venuje sa i voľnému umeniu. V rámci Pode Bal sa vyjadruje k politickým otázkam i k otázkam národnej minulosti, v svojej vlastnej tvorbe rieši i osobné témy vlastnej queer identity.

http://sk-sk.facebook.com/event.php?eid=200562543353729

/verejný priestor mesta Košice, Staničné námestie, Železničná stanica, Námestie Osloboditeľov, Hlavná ulica, Štátna vedecká knižnica, Zvonárska ulica/