Nezisková organizácia Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 pripravila pri príležitosti slávnostného predstavenia programu EHMK 2013 klavírny recitál popredného slovenského klaviristu Mikiho Skutu. Koncert sa uskutoční v utorok 19. júna o 19:00 hod. v koncertnej sále Domu umenia v Košiciach. V programe zaznejú diela Wolfganga Amadea Mozarta, Franza Liszta a Frédérica Chopina.

Miki Skuta sa narodil v roku 1960 v Komárne. Na klavíri začal improvizovať už ako štvorročný, hru na klavíri študoval vo svojom rodnom meste, neskôr v Bratislave u Alžbety Elanovej, u doc. Evy Fischerovej a v Paríži v triede Clauda Helffera. Stal sa laureátom mnohých medzinárodných súťaží. V jeho repertoári sú diela od J.S. Bacha až po súčasných skladateľov, no nie je neobvyklé, keď v programe M.Skutu nájdeme mená ako Chick Corea, Miles Davis alebo jeho vlastné skladby. Pre vydavateľstvo Opus v rokoch 1994-1995 nahral 14 Beethovenových sonát. So svojou manželkou Norou Skutovou založili klavírne duo, v ktorom sa špecializujú na diela 20. a 21. storočia (G.Ligeti, S.Reich, O.Messiaen...) V roku 2002 zrealizoval jazzový projekt s vlastnou hudbou (CD Identity) pre osemčlenný medzinárodný súbor. Ako sólista a komorný hráč koncertoval v rôznych krajinách Európy. Vystupoval s hudobnými telesami ako Slovenský komorný orchester, Bruckner Orchester Linz, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Danubia, Capella Istropolitana, Vienna Flautist, atď. Pod vedením dirigentov ako Bohdan Warchal, Róbert Stankovský, Daniel Gazon, John C. Whitney, Martin Sieghart, Christian Muthspiel, Leoš Svárovský, Héja Domonkos. V rokoch 1992-2002 pravidelne spolupracoval s rakúskym huslistom Benjaminom Schmidom. Okrem klasického repertoáru aj pri tejto spolupráci Skuta často využíva svoje improvizačné schopnosti. Výsledkom tejto spolupráce sú dve CD: jedno z diel Fritza Kreislera a druhé, jazzové, prevažne z diel M. Skutu. Miki Skuta ako jazzový klavirista vystupoval na festivaloch vo Švajčiarsku, Holandsku, Nemecku a Rakúsku. Koncertoval s jazzmanmi ako sú Wolfgang a Christian Muthspiel, Didier Lockwood, Tomasz Stanko a Jiøí Stivín. Vo vydavateľstve Hevhetia nahral dve klasické CD z diel J.S. Bacha (Goldberg Variations a Works for keyboard), ktoré získali najvyššie hodnotenie v BBC Music Magazine a CD z diel L.van Beethovena, ďalej účinkuje na CD Oskar Rózsa Sextet, na albume Passing Impressions ¼ubice Čekovskej, na Darmstadt Acoustic Breakcore s flautistom Marekom Piačekom a na albume 10 Initial Epilogues s rakúskym trombonistom Bertlom Mütterom.

Klavírna sonáta č.18 D dur K 576 Wolfganga Amadea Mozarta vznikla v roku 1789. Táto autorova posledná klavírna sonáta predstavuje kompozične i interpretačne náročné dielo a patrí k Mozartovým vcholným klavírnym kompozíciám.

Koncertná etuda Waldesrauschen je spolu s etudou Gnomen Raigen súčasťou Dvoch koncertných etud ktoré Franz Liszt napísal v Ríme v rokoch 1862-1863. Jeho typickými znakmi sú pozoruhodná krása a zvokomalebné efekty napodobňujúce šumenie lesa. Ïalšie Lisztove dielo, Mephisto Waltz, je typickým príkladom programovej hudby. Dielo vychádza z epizódy Goetheho Fausta. Existuje v orchestrálnej i klavírnej verzii a patrí k veľmi často hrávaným Lisztovým virtuóznym skladbám.

Nocturno c mol op.48 Frédérica Chopina je považované za jedno z najemocionálnejších diel tohto romantického skladateľa. Je naplnené poetickým obsahom, majstrovským výrazom a hlbokým smútkom. Dve Chopinove Balady, g mol op.23 a f mol op.52, majú osobitú formu a sú ovplyvnené tvorbou básnika Adama Mickiewicza. Spolu s Baladou F dur a As dur tvoria zásadný rámec romantického klavírneho repertoáru.