Rozprávkový večer. Utorkový, deviaty večer Mesiaca autorského čítania v Košiciach, si tento prívlastok vyslúžil vďaka dvom hostkám. Sylva Fischerová a Nataša Krambergerová zhodne siahli po rozprávkach. Ich adresátmi sú však dospelí.

Prvá pred publikum predstúpila česká poetka, prozaička, editorka Sylva Fischerová a prečítala Jak chtěl Pán Bùh Romovi dobro. Večer predtým v Brne čítala inú ukážku, pre Košice vybrala túto – o tom, ako každá snaha pomôcť kováčovi Deziderovi vyšla nazmar. A ešte predstavila aj svoju poéziu, ktorá bola na začiatku jej tvorby. Prezentovala ale svoju najnovšiu zbierku – Tady za rohem to všechno je.

Autorka debutovala v polovici 80. rokov básnickou zbierkou Chvění závodních koní. Potom nasledovalo ďalších päť zbierok. V próze si spočiatku neverila. Začínala tvorbou pre deti. Až potom  prišiel súbor autobiografických poviedok Zázrak. A o rok neskôr v 2006 próza pre deti Júla a Hmýza aneb Cesta do Juliiny země. Podpísaná je pod úspešným projektom – spolu s Jiøím Starým usporiadala a vydala zborník Pùvod poezie. Je to výnimočné dielo – nevenuje sa totiž poézii z hľadiska literárnej teórie či vedy, ale tomu, ako ju vnímali a vnímajú sami básnici v rozmanitých dobách a na rozmanitých miestach Zeme – v Indii, Ríme či v Írsku, v čase romantizmu alebo v modernej dobe.

Pozaunista Ján Hrubovčák zo Štátnej filharmónie Košice zahral na gitare a zaspieval „žalm prezlečený do renesančného kabáta“, ako povedal, baladu z vojenských piesní Jána Bottu, pieseň Gabriela Glovackého. Na ninere zahral kuplet skladateľa Daniela Georga Speera. Medzi priaznivcov literatúry prišiel počas tohtoročného festivalu čítania už druhý raz.

Slovinským hosťom bola Nataša Kramberger. Aj napriek mladému veku – narodila sa v roku 1983 – má na konte rad ocenení. Hneď jej debut Nebo v černiciach bol v roku 2008 nominovaný na cenu Kresnik za najlepší román roka v Slovinsku. V tom istom roku na medzinárodnej súťaži krátkych próz zvíťazila. Najvyššie ocenenie zatiaľ získala v roku 2009 - stala sa držiteľkou ceny Európskej únie za literatúru ako jedna zo šiestich najvynaliezavejších umelcov EÚ.

Jej druhou knihou je „román v rýmoch a obrazoch“ Kaki vojaci. Túto svojskú bájku, ktorú preložili asi do desiatky jazykov, predstavila aj Košičanom niekoľkými ukážkami. Nápad i názov sa zrodili náhodou. Pri kúpe poličky na knihy v starožitníctve jej zrak padol na trojicu obrázkov vojakov – asi zo staršej britskej armády. Zvolanie – kaki vojaki – v nárečí jej rodiska znamená – akí vojaci. A zároveň kaki je ovocný strom. Ako správna ekologická aktivistka – založila eko-art kolektív Green Central – necháva svojich vojakov ochraňovať strom. Písanie v rýmoch nebolo jednoduché, text pribúdal pomaly, trápili ju nočné mory. Napokon  si ale uvedomila, že „žiaden systém nie je taký pevný, aby ho nevedela prekonať ľudská fantázia“.