Mesiac autorského čítania

Z česko-slovinského večera bol vo štvrtok večer  česko-slovenský. To jedno zmenené písmeno však znamenalo zmenu z mladej slovinskej poetky Katji Plut na „mladého slovenského spisovateľa“ Stanislava Rakúsa – tak tohto renomovaného autora uviedol moderátor prvej časti stretnutia Ján Gavura.

Českú časť večera reprezentoval Václav Jamek alias Eberhardt Hauptbahnhof. Za toto meno sa skryl, keď kedysi písal žartovné básničky. Vyšli tak Nedokončený kalendáø na tento rok a všechny roky pøíští i Kniha básňù pøeveršovaná, již vlastnoručně protrpěl a v øeč svázal Eberhardt Hauptbahnhof, básník český. Jeho poézia v nich je založená na satirických a lingvistických hrách a na paródii na ľudovú poéziu.

Václav Jamek píše svoje básnické i prozaické diela v češtine i vo francúzštine. Český jazyk mu slúži na oslovenie verejnosti, na svoje intímne výpovede používa francúzsky. V súčasnosti pôsobí ako docent francúzskej literatúry na Karlovej univerzite a tiež prekladá z tohto jazyka. Na autorskom večere ponúkol svoje fejtóny. Píše ich asi od roku 2004 pre dvojmesačník pre kultúru a dialóg Listy a reaguje v nich na spoločenské problémy alebo udalosti. Prečítal nielen tie, ktoré sú o politike, ale napríklad aj fejtón so zaujímavým názvom Chodí Bátora kolem dokola – o gay pride.

Večer na dve polovice rozdelil Peter Timko a jeho gitara. Viac ako 30 rokov hráva v kaviarňach. Teraz prišiel do Bábkového divadla zahrať priaznivcom literatúry – vlastnú baladu, ale aj Michelle od Beatles či Monu Lizu.

Ochorenie znemožnilo Katji Plut predstaviť svoju slam poéziu. Návštevníci tak prišli o príležitosť spoznať ďalšiu slovinskú osobnosť, pretože všetky doterajšie hostky sa ukázali ako výrazné osobnosti.

No nesklamala ani náhrada. So Stanislavom Rakúsom prišiel do sály humor – v podobe poviedky Básnici z knihy Telegram, ocenenej v roku 2010 Anasoft Literou, ale aj v rozprávaní o sebe a svojej tvorbe. Nenapísaný román, za ktorý získal cenu Dominika Tatarku i Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, písal tri mesiace a dotváral ho sedem rokov. Podľa toho sa aj sám zaradil do kategórie – sochárski autori. Znamená to, že dielo napíše rýchlo, ale dlho ho prepracúva. Opakom sú architektonickí autori, ktorí sa v duchu pohrávajú s nápadom, ale ich  akt tvorby je potom krátky. S úsmevom skonštatoval, že jednu stranu prepracúvaj aj 50-krát, aby potom prišiel na to, že tá pravá je napríklad druhá v poradí. Ïalších 48 strán je teda len skúška správnosti. Ako autor prózy má poéziu  v úcte a vo vzťahu k nej sa cíti byť zbabelcom – netrúfa si totiž pustiť sa do nej. Aj teraz má rozrobenú knihu poviedok.

Piatkový, večer bude patriť Tone Škrjanecovi, básnikovi a prekladateľovi zo Slovinska a slovenskému  a Mariánovi Hatalovi, básnikovi, publicistovi, esejistovi.

V sobotu do Bábkového divadla prídu predstaviť svoju tvorbu Slovinec Esad Babačiæ a našu literatúru bude zastupovať Laco Kerata.