Stále viac tých istých tvárí možno stretnúť v hľadisku Bábkového divadla Košice. Neklamný dôkaz, že najväčší stredoeurópsky literárny festival sa ujal. V utorok početné publikum prilákala mladá česká prozaička a kurátorka Kateøina Tučková. Ešte kým prehovorila, z nahrávky zaznela pieseň ženského speváckeho zboru Čečera zo Starého Hrozenkova Ej, ženy, ženy - s radami, ako sa zbaviť manžela. To už predznamenalo tému najnovšej knihy autorky – román Žítkovské bohyně vyšiel v marci tohto roku. Na príprave pracovala tri roky. Preštudovala množstvo materiálu, hovorila s pamätníkmi. Len tak mohlo vzniknúť rozprávanie  o ženách z Bielych Karpát, o ženskej duši a mágii. Žítkovské bohyne boli  liečiteľky, obdarené výnimočnými schopnosťami, kedysi označované za čarodejnice. Ich korene siahajú do 17. storočia. Prežili všetky možné režimy, vrátane nacizmu, ich definitívny koniec prišiel až s časmi normalizácie.

Žítkovské bohyně sú však až druhým románom Kateøiny Tučkovej. Do povedomia sa dostala už románom Vyhnání Gerty Schnirch, za ktorý bola nominovaná na Cenu Josefa Škvoreckého, Magnesiu Literu i Cenu Jiøího Ortena a získala cenu Magnesia Litera – Knižný klub Cena čitateľov.

Zaujal ich príbeh mladej brnianskej Nemky zo zmiešanej rodiny, ktorú v rámci vysídľovania Nemcov vyhnali z Brna pod ozbrojeným dohľadom. Autorka sa totiž nasťahovala v Brne do bytu, z ktorého kedysi museli odísť Nemci. Pamäť miesta ju takto inšpirovala k napísaniu príbehu. Je však aj autorkou monografie spisovateľky Věry Sládkovej a prózy Montespaniáda. Kateøina Tučková ale nielen píše. Venuje sa aj výtvarnému umeniu, zaoberá sa zabudnutými výtvarnými skupinami a podporuje mladých výtvarníkov. Od roku 2004 v rámci  projektu ARSkontakt organizuje v Prahe a v Brne výstavy dvadsiatky mladých umelcov, ktorí sa tak majú môžu predstaviť a prípadne získať možnosť samostatnej výstavy.

Hudobný hosť, multiinštrumentalista Ján Hrubovčák, tentoraz prišiel s dychovými hudobnými nástrojmi. Na trombóne zahral Bacha i Frescobaldiho, na tube Albinoniho. Predstavil duduk, arménsky hudobný nástroj z mandľového dreva. V roku 2005 vyhlásila organizácia UNESCO hudbu na tomto nástroji za Majstrovské dielo ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva. Svoj malý koncert zavàšil hudobník skladbou, zahratou na kravskom rohu.

Chorého Damijana Šinigoja, slovinského prozaika, prekladateľa, filmového scenáristu a redaktora,  nahradil prozaik a obchodník, Prešovčan Víťo Staviarski. Vyštudovaný scenárista z FAMU po prvých pokusoch pracovať v odbore, ktorý skončil, pochopil, že v tejto spoločnosti sa s filmárstvom veľmi nepočíta. Začal sa teda venovať obchodu. Na písanie však úplne nezanevrel. Čitatelia sa tak  mohli stretnúť s jeho prvotinou – neveľkou knižkou Kivader z rómskeho prostredia. Rovnako ako neskoršia Záchytka bola nominovaná na cenu Anasoft litera. Návštevníkom stretnutia prečítal ukážky z najnovšej knihy, opäť z prostredia Rómov, Kale topánky, v preklade čierne topánky. Ako povedal, trápil sa s ňou dva a pol roka. Poslucháči sa dozvedeli aj to, že všetky tri jeho deti umelecký talent zdedili po ňom – syn Rišo končí štúdium réžie na VŠMU bakalárskym filmom podľa otcovej poviedky z knihy Záchytka, mladší hrá na base a píše román a dcéra vyštudovala produkciu na VŠMU. Rozpísaný má už ďalšiu knihu poviedok a grotesiek, tentoraz však už nie o Rómoch.

Streda bude na festivale patriť doterajšiemu moderátorovi košického podujatia Jánovi Gavurovi, ktorý uvedie do života svoju najnovšiu zbierku básní a slovinskému poetovi Iztokovi Osojnikovi. A nasledujúci, štvrtkový večer, obohatia čítania prozaika  Marijana Pušaveca a poetky a spisovateľky Ireny Douskovej z Česka.