Severočeský asi až do špiku kostí sa poslucháčom pondelkového večera Mesiaca autorského čítania v Košiciach musel zdať hosť z Dečína Radek Fridrich. Narodil sa tam, žije tam 44 rokov, inšpirácie hľadá v najbližšom okolí a organizuje aj tamojší kultúrny život. Jeho literárno-hudobný festival Zarafest si za 12 rokov vybudoval renomé. Ako básnik a prozaik vydal jedenásť kníh. Prvá vyšla v roku 1994 – PRA, vlani sa mu podarilo vydať až dve. Za zbierku poézie – Krooa krooa – získal cenu Magnesia Litera, ako prvý severočeský autor. Významnú úlohu  v nej zohráva krajina, pieskovcové skaly, fascinuje ho mytológia prostredia. Krkavec, podľa zvukov ktorého zvolil názov zbierky, sleduje z výšky premenu krajiny i postáv, skôr lyrických subjektov. Knihe, ktorá vznikala sedem rokov, venoval autor v Košiciach najviac priestoru.

Zaujímavé ale bolo aj jeho rozprávanie o vzniku knihy Nebožky/Selige. Východiskom bola kronika osudov màtvych Nemcov z dediny Rosendorf. Z päťdesiatich príbehov len jeden písala žena. Začal sa teda obzerať po ženských rozprávaniach, a tak vznikali lyrické i epické básne, nazvané Nebožky/Selige. Ilustroval ich výtvarník Petr Køíž. Všetky básne sú dvojjazyčné – aj v nemčine - a každá má svoju ilustráciu. Radek Fridrich je potvrdením, že skutočná literatúra môže mať miesto aj na periférii, nielen v centre. Z jeho okolia čerpal  materiál do zbierky dečínskych povestí Modroret, odtiaľ sú aj témy  básní do zbierky V zahrade Bredovských.

Evalda Flisara, prozaika, básnika, dramatika, autora rozhlasových hier i kníh pre deti, cestovateľa a prekladateľa, predstavil moderátor druhej časti večera Andrej Pleterski ako výnimočného človeka a umelca. Škoda len, že ho Košičania bližšie nemohli spoznať a že jemu ostanú  na Košice dosť zredukované spomienky – čiastočne na mesto a čiastočne na miesto, kam aj králi chodia pešo. Malo sa o to postarať akési jedlo z vlaku na ceste z Brna. A tak aspoň bilancia – na konte 11 románov, debut – básnická zbierka, pätnásť dramatických diel, tri cestopisy. Tie sú výsledkom jeho cestovania po 80 krajinách sveta. Žil v Austrálii, sedemnásť rokov v Londýne. Flisarove diela sú preložené do viac ako 30 jazykov. Najúspešnejšie dielo je Čarodejníkov učeň. Predaných bolo 65-tisíc výtlačkov. Na jeho základe vznikol v Hollywoode scenár, no film ešte nenakrútili. Z krajín, ktoré navštívil, ho najviac zaujala India, bol tam už osemkrát. A z tejto krajiny bola aj poviedka Cena za raj, ktorú mohli poslucháči spoznať. Prezradil, že aj v krajine, kde vďaka tradíciám je sex na jednu noc niečo nemožné, to za dvesto rupií ide.

Hudobným hosťom večera bol už po štvrtý raz Titusz Tobiasz. Tentoraz prišiel bez gitary. Zaspieval tri piesne z muzikálov. Prvá bola z jeho repertoáru – modlitba Jeana Valjeana z Bedárov,  v ktorých účinkuje  v Národnom divadle v Miškovci. Vystriedala ju pieseň z muzikálu Podkrovie od Gábora Pressera. A napokon záver bol z  repertoáru košickej Thálie z muzikálu Niekde v Európe -  o utrpení detí cez vojnu, ktoré ich privedie až k násiliu a vraždám.

Kým Košičania spoznávali Fridricha a Flisara, v Brne sa predstavili Slovinec Marko Kravos a košický rodák Erik Jakub Groch.