Pohyb v pohybe
V každom jej obraze, na každom obrázku či prianí, ktorými tak rada obdarúva svojich blízkych i náhodných známych, je úžasný pohyb. Pohyb baletky, ktorou vždy túžila byť. Hoci sa jej v mladosti aj podarilo dostať na javisko košického divadla, musela ho opustiť. "Sestra mi vtedy povedala, že komedianta v rodine mať nechce." A tak dnes maľuje, kreslí, kreslí a maľuje... Najmä tanec, ale aj prírodu, svoje rodné mesto Košice... Všetko v úchvatnom pohybe. "To je môj život", hovorí.
ažko by ste túto výnimočnú ženu zastihli v pokoji. Ak práve nekreslí či nemaľuje, určite sa chystá. V hlave jej totiž beží ohromný komputer, ktorý s presnosťou oznamuje, kde práve v tejto chvíli niekto tancuje. A ona tam musí byť - aby zachytila ten nádherný pohyb, ktorý vytvára tanečníkovo telo. Chodí pozorovať do divadla baletky, nevynechá žiadnu premiéru, sleduje krasokorčuliarky, folklóristov, mladé tanečníčky Vánku... Vari už niet súboru v Košiciach, ktorý by sa aspoň sčasti neocitol v jej skicári či v konečnej podobe na obraze. Vo svojej tvorbe sa samozrejme neobmedzuje iba na domáce súbory. Pozná ju ND Praha, Pražský komorný balet Pavla Šmoka, Sľuk, Lúčnica... Pohybu dokonale rozumie aj preto, že "baletila" a už od detstva vystriedala rôzne tance rôznou formou. Mnohé z tanečných prvkov má pretancované... Takže každý tanečník, tanečnica na jej obraze sú nakreslené v reálnom a predsa takom úchvatne ľahkom pohybe. V tom pohybe, ktorý ju samotnú burcuje k neustálej činnosti. Tvorí aj keď odpočíva - vo vlaku, v autobuse, na dovolenke, v divadle, doma pri televízore - vždy má v ruke štetec či ceruzku a kreslí a maľuje. A každý ťah je pohyb.
Áno. Hovoríme o Márii Auerovej-Griešovej. Košickej výtvarníčke, ktorú rýchle kresby - "švihovky" dávno preslávili a vyslúžili jej prívlastok dynamická. Škoda popisovať, akú energiu majú jej obrazy. Nakoniec, vidíte ich na tejto obrazovke a sami cítite, či a čím vás oslovujú. Ak sa vám zapáčili, verte, že originály by vás očarili možno aj tak, že by ste si jeden chceli zavesiť doma na stenu. Viete, mňa to postihlo... Keď som pani Máriu nedávno navštívila v jej byte, aby som si vybrala niečo z jej tvorby na naskenovanie do počítača, nevedela som, čo? Kam som sa obzrela, všade obrazy, obrázky, jeden krajší ako druhý. Všetky steny zdobia jej práce... Aby som nekrivdila - tiež práce jej manžela Štefana Auera, ktorý tvorí artefakty aj z toho, čo sa jeho manželke zavše podarí rozbiť - napríklad na kúsky zrkadla lepí úlomky z porcelánu... Ale takisto nemožno prehliadnuť jeho lásku k drevu i kameňu. Je to umelec i zručný remeselník. A veľmi príjemný človek s otvoreným srdcom. Tak ako jeho manželka. Obaja rozdávajú krásu nielen svojou tvorbou. Ale vráťme sa k momentu, keď som nevedela vybrať z jej obrazov, obrázkov, miniatúr, kresieb, novoročeniek, pohľadníc, prianí, exlibrisov, log... tie, ktoré by sa najlepšie vynímali pri tomto článku, resp. ktoré by ju čo najlepšie reprezentovali. Nevedela som - všteky do jedného boli úchvatné. A nevedela to ani pani Mária. Jej manžel len s úsmevom ťukol do jednej veľkej krabice prikrytej pláteným obrúskom s otázkou či uhádnem, čo tam je? Samozrejme jej diela... Nakoniec som vybrala to, čo vidíte. No a popri tom vyberaní, ako som spomínala, jeden obrázok ma oslovil najviac. Ten mám dnes zavesený vo svojej obývačke - čo nie je vôbec podstatné. Ide o to, že tvorba pani Márie je taká radostná, plná pohybu, farieb..., že jej nemožno odolať.
Mária Auerová-Griešová sa narodila sa 18. 11. 1938 v Košiciach. Výtvarnú výchovu vyštudovala nie na vysokej umeleckej škole, ale na Pedagogickej fakulte u profesora Eugena Lehotského v Bratislave. Hoci aj ten fakt, že nie je členkou profesionálnych združení akademických maliarov, ju oficiálne klasifikuje za amatérku, jej tvorba je tomuto slovíčku na hony vzdialená. Okrem toho, že neustále kreslí a maľuje - a ako! - roky vyučovala výtvarnú a estetickú výchovu na stredných školách v rodnom meste. Vystavovala najmä v Košiciach, v niektorých slovenských mestách, na Orave, v Prahe, v zahraničí.
V obrazoch rozdáva tanec i hudbu
Pri hľadaní vlastného štýlu sa riadila cennými radami svojej príbuznej, ak. maliarky Márie Medveckej. Niektorí jej vyčítali, že nemá vlastný rukopis, pretože pracuje rôznymi technikami. Podľa nej to spôsobili roky mravenčej práce so študentami. Ako profesorka - vynikajúca, jej hodiny boli vraj vždy zaujímavé - musela pracovať aj na sebe, aby mohla žiakom vysvetliť tiež moderné vnímanie. Napríklad keď sa do školy prišli učiť budúce kaderníčky, veľmi sa čudovali, že musia kresliť portrét. Pani Mária si postavila do triedy stojan a začala pred nimi kresliť. Zaujalo ich to. Samozrejme sa pridali. Ak sa niektorej práca nevydarila, povzbudila ju, že to je jej videnie, takže to nie je zlé. Aj taká je Mária Auerová-Griešová, ktorá dávno našla vlastný rukopis a dnes ho vychutnáva vo svojom dôchodcovskom stave naplno. Aby mohla vystavovať, obdarúvať, rozdávať...
Za svoj život toho rozdala naozaj viac než dosť. Môže za to zrejme jej neobchodný duch. Aj prvú výstavu mala až niekoľko rokov pred päťdesiatkou - na dohováranie prateľov. Ale dnes musí predávať. Dôchodok nie je taký veľký, aby si mohla nakúpiť toľko farieb, koľko potrebuje na takú hodnotnú tvorbu - okrem iného jej folklóristky určite vojdu do dejín, aby navždy zväčnili našu ľudovú kultúru.
Jej práce nadchýnajú aj iných tvorcov. ¼udmila Čopová podľa jej predlôh robí makramé, Jitka Mosejová a Mária Trusinová paličkovanú čipku. S týmito ženami sa pani Mária nestretla náhodou. Jej aktívny duch ju zavial aj do Únie žien Slovenska, kam chodí veľmi rada, lebo sa tam vraj schádzajú osobnosti, ktoré sa vzájomne dopåňajú. Takisto založila so svojimi priateľkami v Košiciach tradíciu spoločných stretnutí nazvaných "Večer Márií", z ktorých prvý venovali spomínanej Márii Medveckej.
Mária Auerová-Griešová patrí k tým vzácnym ľuďom, ktorí sú nesmierne aktívni a vždy sa vedia rozdávať... Napriek tomu, že sa s každým obrazom lúči ako s dieťaťom, rada nimi obšťastňuje dobrých ľudí, ktorých tak rada stretáva. A tých je vraj okolo nej veľmi veľa. Azda aj preto, lebo sama je veľká optimistka. Nikdy neodmietne nakresliť obrázok do kroniky, pomáha pri organizovaní aktivít... Ani tento rok nezabudla na kalendár... Ako som spomínala - aj keď tanec je jej srdcovou záležitosťou, rada zachytáva aj prírodu i Košicie. Jej patriotizmus k rodnému mestu je taký veľký, že si pri žiadnej zaujímavej akcii neodpustí propagáciu hoci len drobnou perovkou... Taká je Mária Auerová-Griešová - žena, ktorú by ste pri stretnutí na ulici zaradili ´iba´ medzi jednu z tisíc ´obyčajných´ čulých, milých babičiek. A ja raz neviem, či prameň jej večnej invencie, životnej sily nachádza ona vo víre tanca a farieb alebo je to naopak. Zrejme vzájomné pôsobenie robí Máriu Auerovú - Griešovú i jej umenie takými jedinečnými. Keď sa o otcovi Pražského komorného baletu Pavlovi Šmokovi hovorí, že v jeho choreografiách počuť hudbu, o Márii Auerovej - Griešovej možno povedať, že jej obrazy tancujú a spievajú.
¼udmila Paňáková
[email protected]
Foto: autorkin archív |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
