VSG pozýva na vernisáž výstavy Mix blood, ktorá sa uskutoční 6.3.2013 o 17:00 vo Východoslovenskej galérii na Alžbetinej 22. Výstava prezentuje tvorbu štyroch mladých autorov; Jána Frančáka, Jána Kostolanského, Petra Valiska – Timečku a Juraja Tomana. Všetkých autorov spája, že sa v súčasnosti venujú postgraduálnemu štúdiu na Akadémií umení v Banskej Bystrici, Fakulte výtvarných umení, pričom každý pôsobí na inej katedre tejto školy. Názov výstavy Mix Blood odkazuje na miešanie rôznych krvných skupín, ktoré v prenesenom význame svojou tvorbou reprezentujú jednotliví autori. V jednom, spoločnom výstavnom priestore, tak dochádza k fúzií rozdielnych vizuálnych jazykov, médií, autorských prístupov či umeleckých stratégii. Východiskovým bodom sa napokon stáva aj ich vzájomná konfrontácia.

Záujem o spoločenské otázky prevláda v tvorbe Jána Kostolanského a Petra Valiska – Timečku. Kostolanský v súčasnosti pôsobí na Katedre intermédií a digitálnych médií. V svojej tvorbe sa zameriava na prevracanie a narúšanie mentálnych obrazov a konvencii, prevládajúcich v súčasnej spoločnosti. Ide o umelecký prejav, ktorý je raz angažovane kritický, inokedy obsahuje naivno-bezvýznamné, humorné či ironické gestá, pričom v oboch prípadoch cielene mieri na spoločenské, sociálne a politické stereotypy. Autor touto stratégiou demýtizuje, depatetizuje a odčarúva častokrát vykonštruované pravdy, vychádzajúc z domáceho slovenského prostredia.

Kým Kostolanský pracuje dominantne s ideami a formálne prevedenie sa ukazuje ako ich sekundárne naplnenie, u Valiska – Timečku ide o vyvážený vzťah medzi ideovou a formálnou zložkou diel. Valiska – Timečko sa zaujíma o (vizuálne) pasce - nástrahy, ktoré sám nastavuje v logike mediálnej reality a trhových stratégii. V niektorých dielach sú pasce prítomné priamo v predmetnej rovine - v znakovej forme denotátu, ktorú prekrýva novými symbolickými významami. Účelom každej pasce je oklamať a prilákať svoju korisť. Tu sa korisťou môže stať aj samotný divák. V tvorbe autora sa ako charakteristický prvok objavuje istá sériová organizovanosť, takzvaný princíp multiplicity. Toto sa deje na úrovni materiálu, kedy autor narába s hromadením jedného prvku, alebo na úrovni diela ako celku, ktoré je zložené zo série viacerých príbuzných kusov. Princíp pasce alebo zmnožovania, autor využíva aj v slovnej zložke diel, kedy narába s rôznymi slovnými hrami a paradoxnými dvojtvarmi meniacimi pôvodný význam slov (napríklad re-klam-a).

Ján Frančák sa v súčasnosti intenzívne zaoberá témou portrétu. Predmetom svojho záujmu nadväzuje na tradičný umelecký žáner a skúma jeho možnosti v súčasnom umení. Frančákovým cieľom je prekročiť mentálny stav zobrazovanej figúry smerom k jej vnútornému obrazu. Druhú časť autorovej tvorby predstavujú uvoľnenejšie a humornejšie polohy, v ktorých využíva aj rôzne netradičné materiály.

Duch miesta fascinuje Juraja Tomana. Realitu interpretuje so snahou spochybniť jej externý rozmer a postihnúť jej fenomenologickú podstatu. Tento zámer realizuje dekonštruovaním vnímania skutočnosti - resp. dvoch veličín, ktoré konštituujú naše poznanie o svete - cez čas a priestor. Svojou filozofiou dospieva k prostrediam, kde nefungujú logické zákony čítania sveta a prejavuje sa v nich nezaťažený imanentný „duch veci“ (duch miesta). V dielach častokrát obracia a prestupuje perspektívy vnímania, cez priestorovú opozíciu toho, čo je vnímané ako hore a čo sa nachádza dole. Toman predmetný svet zbavuje okolitých determinujúcich vzťahov a vytvára pre ne zvláštny priestor bezčasovej existencie. Vrstvenie, prekrývanie a stekanie farebných pigmentov na povrchu plátna sugeruje dojem deštrukcie obrazu pod vplyvom patiny času. Toman sa pokúša vytvoriť ilúziu abstraktného priestoru ľudskej mysle – a to archívu spomienok, ktoré sa postupom času strácajú v ľudskom nevedomí, ako jedinom schopnom prekračovať logický poriadok sveta.

Výstava Mix Blood prezentuje mladé umenie prostredníctvom štyroch rozličných autorských pohľadov a prístupov k tvorbe. Zastúpení autori sú doktorandmi z Katedry intermédií a digitálnych médií, Katedry grafiky (Peter Valiska – Timečko), Katedry sochy (Ján Frančák) a Katedry maľby (Juraj Toman).