Rasizmus, erotika, alkoholizmus, vražda...
réžia Roman Polák
hrajú ¼ubo Gregor, Marek Majeský, Dana Košická, Thierry Ebam, Tarko Dinka
Štátne divadlo Košice uvedie dnes (11.1.2002) o 19. hodine v premiére hru francúzskeho dramatika Bernarda - Marie Koltés "Boj černocha so psami". Inscenáciu uvidíte v štúdiu Štátneho divadla /bývalý Smer/. Hra vznikla v koprodukcii združenia Metamorfózy a ŠDK.
Inšpiráciou pre napísanie tejto hry boli časté Koltésove cesty do Afriky. Témou hry je stret civilizácií západnej, pretechnizovanej a prírodnej, väčšmi spojenej s prazákladom človeka. Dej sa odohráva na stavbe mosta kdesi v africkej divočine, kde sa stane tragická udalosť. Mladý inžinier Cal /vynikajúci Marek Majeský/ zabije černošského robotníka. Táto udalosť rozvíri vzťahy medzi stavbyvedúcim Hornom /skvelý ¼ubo Gregor/, jeho nastávajúcou mladou ženou Leonou /výborná Dana Košická/, Calom a Alburym /´čierny herec´ Thierry Ebam/, predstaviteľom iného, temného sveta, ktorý usiluje o svoju identitu v konflikte a všetko privlastňujúcim "bielym svetom". Táto zaujímavá hra nám môže pomôcť otvoriť oči a pozrieť sa na svet okolo nás bez predsudkov. Toľko z bulletinu.
Inscenácia pod réžijnou taktovkou uznávaného Romana Poláka je určite zaujímavá. Kto však ako prijme hru tohto nevšetného autora, samozrejme závisí na ňom. Koltés patrí /"patril"- zomrel mladý vo veku 41 rokov - 1989/ k tým autorom, ktorí sa zamýšľajú nad ľudskou tragédiou - jemne povedané - v nie práve najpohľadnejšom svetle. Jeho hry nie sú určite na pobavenie. Možno na zamyslenie sa nad sebou, na zastavenie sa v kolobehu, ktorému tak slepo podliehame, alebo až na zhnusenie. Ak sa práve ´toto´ rozhodnete dnes pustiť do svojho vnútra, treba dodať, že herecky aj režijne ide o jeden skvelý kus.
Sám Koltés o tejto svojej hre hovorí: "Zrodila sa z prchavého, neskutočného dojmu, ale nesmierne strhujúceho. Po vystúpení z lietadla ma najprv premohla tá príšerná horúčava, ktorá vás ťaží na zátylku, ktorá vás drví, a hneď ako som prešiel dverami letiska, všetky predstavy o Afrike prinesené v batožine mi stuhli do tejto scény: čierny policajt poriadnymi údermi obušku mlátil jedného zo svojich bratov. Postúpil som do davu a okamžite som narazil na neviditeľnú, ale všade prítomnú bariéru, ktorá symbolicky delila bielych na jednej strane a čiernych na druhej. Pozrel som sa smerom k čiernym, ale v očiach sa im blysla taká nenávisť, až som dostal strach, a i keď som sa za bielych hanbil, bežal som na ich stranu..."
Ïalej o Afrike hovorí: "Tvrdím, že je dôležité cestovať už v mladosti. ¼udia, ktorí necestujú, ktorí sa nepohli z Francúzska, si myslia, že Francúzsko je pupok sveta, že byť nešťastný vo francúzsku znamená vrchol útrap, zatiaľ čo v porovnaní s Afrikou sú Francúzi boháči. Existujú tiež rôzne stupne utrpenia. Keď si pomyslíme na celkom malé deti v Afrike, ktoré prežili celý svoj deň na ceste k zdroju vody a potom išli späť, povieme si ako vás ešte môžu zaujímať nejaké sentimentálne problémy. Takto trávia svoje dni... a nakoniec umierajú. Keď celý svoj život strávili hľadaním vody. Afrika je pre mňa rozhodujúca vo všetkom. Keby nebolo Afriky, nepísal by som."
Režisér Roman Polák, ktorý v ŠDK pôsobí ako šéf činohry prvú sezónu, siahol po tomto autorovi už po druhykrát /prednedávnom uviedlo ŠDK Roberta Zucca/: "Podľa mňa je to úplne iný dramatik ako väčšina a najzaujímavejší v druhej polovici dvadsiateho storočia. Je to dramatik pre rozvinutú divadelnú kultúru - pre kultúru, ktorá je schopná počúvať, vnímať myšlienky a slovo. Pre kultúru, ktorá chce vidieť akciu, je to zložitejšie. To znamená, že je to pokus, či sme schopní počúvať. Táto hra ma v prvom rade zasiahla pre nás zdanlivo exotickým problémom - rasizmom. Pretože tento problém existuje aj u nás, len v inej forme - stret dvoch kultúr hýbe dnešným svetom. Islam, fundamentalizmus a na druhej strane kresťanstvo, to je problém, ktorý sme zažili, že je problémom. Ale existuje aj kultúrny problém medzi černochmi a belochmi, belochmi a cigánmi, a samozrejme medzi ľuďmi ako takými. Pretože tí sa delia ďalej na hlupákov, múdrych... Dnešná inscenácia, to je naozaj ´veľký kus´ postupného rozoberania a vzťahových tragédií. Nie je to hra iba o rasizme, ale aj o ľudských vzťahoch, charakteroch. Uvidíte tu aj erotiku, alkoholizmus, vraždu... Všetky postavy hľadajú aj seba samých. Je to hra aj o stratených nádejách. A má rozmer Čechovovej drámy - je plná slova..."
Nielen týmto predstavením, ale vôbec divadlom chce tento skvelý režisér dokázať jedno: "Divadlo by malo mať svoju spoločenskú aj umeleckú potrebnosť. Divadlo nie je iba zábava, ale malo by hovoriť o problémoch ľudského vnútra i o spoločnských problémoch. Chcem dokázať, že divadlo je aj o reálnych ľudských problémoch..."
Preto aj dramaturgiu na túto sezónu pre divadlo, ktoré sa skladá z dvoch budov - ŠDK a štúdio ŠDK ako umelecký šéf zvolil takto: "Do historickej budovy sa snažím dostať žáner zábavy - bol to bulvár "Vydrž pusinka", na 18. januára je pripravená premiéra "Modrá ruža", na konci sezóny urobím Shakespearovu komédiu "Mnoho kriku pre nič". A v štúdiu ŠDK pre menej ľudí a pre určité výberové publikum, ktoré má chuť zoznámiť sa s činoherným divadlom, ktorého prvoradou úlohou nie je zábava - hry západnej proveniencie. Bol to Harold a Maude, Roberto Zucco a dnes Boj černocha so psami atď..." Roman Polák priznáva, že nevie celkom zodpovedne prehlásiť, či si Roberto Zucco našiel svoje publikum, pretože zatiaľ sa málo hral. A teda samozrejme nevie, ako príjme divadelná obec dnešné predstavenie, ktoré je od toho istého autora. A my nevieme, ako príjme táto divadelná obec tohto skvelého Romana Poláka, ktorého si vážia herci, uznávajú kolegovia... Jedno je isté, Romana Poláka majú teraz Košice z nejakého zrejme významného dôvodu. Čo si o fakte, že sa ocitol v Košiciach, myslí on?
"Pozorujem, že v mojom živote mávam päťročné obdobia. Pred vyše dvadsiatimi rokmi som tu v Košiciach študoval štyri roky, potom som bol šesť sezón v Martine, asi päť rokov na voľnej nohe, pričom som prešiel väčšinu divadiel vo vtedajšom Česko-Slovensku. A potom som bol päť rokov v Astorke. Nejakou prirodzenou cestou aj práca v tomto bratislavskom divadle sa dostala do určitého vrcholu, štádia. No a prišlo riešenie, čo ďalej? Mohol som ísť do Trnavy, Martina... Ale chcel som si vyskúšať vojsť niekam, kde by som si mohol vytvoriť priestor pre vlastnú prácu - takú, akú si predstavujem. A tak som sa rozhodol ísť najďalej od Bratislavy. Samozrejme v tom zohrávali rolu aj súkromné veci, a tak zhody týchto okolností ma doviedli sem. No a keď sa pýtate, ako sa tu cítim, našťastie nemám ani čas si to uvedomiť, pretože neustále pracujem a chcem sa aspoň za tú jednu sezónu pokúsiť niečo tu vyprofilovať."
Na záver by som rada spomenula, že peniaze na tento projekt boli použité z grantu, ktorý Roman Polák získal na združenie Metamorfózy od Ministerstva kultúry SR. Keďže sa medzitým presťahoval do Košíc... Ïalej zariadil, aby ŠDK vycestovalo na dva festivaly k našim najmilším susedom - do Divadla bez Zábradlí a do Divadla pod Palmovkou. A to s predstaveniami "Harold a Maude" a s "Robertom Zuccom". S "Bojom černocha so psami" by sa malp ŠDK predstaviť neskôr aj v Bratislave.
11.1.2002
¼udmila Paňáková
[email protected]
Foto: Karol Hatala |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
