Obnovený  areál hradu postupne ožije stredovekými vojenskými tábormi, remeselníkmi, poľnou kuchyňou, sokoliarmi ale aj hudobnými a remeselnými workshopmi a programom pre deti.

Zakonzervované ruiny hradu na vrchu Hradová nad Košicami, ktoré vďaka projektu Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013 získali obnovený vzhľad i upravené okolie, sa už najbližšiu sobotu 18. mája 2013 otvoria návštevníkom. Bohatý program pre malých ale aj veľkých nadšencov histórie od 10,00 do 19,00 hod. pripravilo košické Občianske združenie Casstelum Cassovia.

„Program na hrade pripravujme tak, aby Košický hrad, aspoň v letnom období, opäť ožil stredovekým životom. Už v sobotu 18. mája sa môžu návštevníci tešiť na Vikingov a zobrazenie ich dobového života a bojov v 9. a 10. storočí, v podaní členov košickej skupiny historického šermu DAGSTYRR. Na hrade nájdu aj stredovekú vojenskú kuchyňu s ochutnávkami vtedajších jedál, uvidia ukážky starých remeselných zručností hrnčiarov, tesárov a kamenárov i prácu sokoliarov. Našim zámerom je postupne predstaviť rôzne združenia oživujúce históriu a ich interpretáciu jednotlivých období stredovek tak, aby ich návštevníci mohli porovnávať a získať komplexnejšiu predstavu o živote v dávnej minulosti,“ priblížil zámery OZ Casstelum Cassovia jeho predseda ¼uboš Porada.

Sobotňajší program pre návštevníkov vyplní aj vystúpenie hudobnej skupiny Ethno rytmo na pódiu hradného amfiteátra a dva hudobné workshopy so zameraním na bicie a fúkacie nástroje. Pre deti sú pripravené nielen rôzne hry a animačné aktivity ale aj zábavné maľovanie na tvár. Návštevníci sa budú môcť občerstviť v bufete a v Dobrej čajovni.

Pre milovníkov histórie pripravili organizátori v spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) o 13,00 a 15,00 hod. moderované prehliadky areálu hradu. Dozvedia sa, aké poznatky priniesol nedávny záchranný archeologický výskum, ktorý sa uskutočnil pred obnovou hradu. Jeho cieľom bolo preskúmať terén na ktorom prebiehali stavebné práce, zdokumentovať odkryté stavby, ale zároveň overiť doterajšie hypotézy o vzniku hradu i samotných Košíc. „Archeologický výskum na Hradovej patril k najväčším archeologickým výskumom, ktorý v roku 2012 vykonával Archeologický ústav SAV. Zaujímavý bol o to viac, že sa realizoval v doteraz informačne ´zakliatej´ lokalite, o ktorej sa síce veľa napísalo, ale v skutočnosti sa o nej vedelo veľmi málo,“ povedal pri ukončení terénneho výskumu riaditeľ Archeologického ústavu SAV PhDr. Matej Ruttkay, CSc. Výskum trval do konca októbra 2012 a vykonali ho archeológovia v spolupráci s neziskovou organizáciou Košice 2013, v rámci dotačného programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom.

Podľa vedúceho výskumu na košickom hrade archeológa PhDr. Petra Bednára, CSc., zistená rozloha približne 6,2 ha naznačuje, že je jedným z najväčších slovenských hradov na území bývalého Uhorska. Hrad začali stavať najneskôr v prvej polovici 13. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Belo IV. (1206 -1270). „Košický hrad nepochybne založil kráľ. Svedčí o tom nielen jeho veľká rozloha, ale aj rozmery zbytkov dvoch veží a tiež ďalšia zvláštnosť – veža s trojuholníkovým pôdorysom na severnej strane opevnenia,“ pripomenul lokality, ktoré by nemali návštevníci hradu opomenúť. Podľa šéfa archeologického výskumu nedostatok stavebných kameňov v okolí podporuje názor, že v 16. až 18. storočí bol hrad postupne a dôkladne rozoberaný, čo zároveň odpovedá na otázku, prečo sa v jeho vnútornom priestore nenachádzajú palácové ani obytné stavby. „Predpokladám, že po spracovaní získaného materiálu budeme mať jasnejšie nielen v otázkach vývoja hradu, ale prispejeme aj k poznaniu toho, ako vznikali Košice. Doteraz sa zdalo, akoby vyrástli na zelenej lúke a nemali staršieho predchodcu. Boli aj úvahy, že tu stál včasnostredoveký hrad. Zatiaľ o tom niet ani stopy. Skôr sa zdá, akoby Košice vznikali ako predpolie či hospodárske centrum pre kolonizovanie okolitých bohatých rudných kopcov. Na spracované závery si však ešte musíme počkať,“ dodal PhDr. Peter Bednár, CSc.