Malá útulná galéria na Zámočníckej ulici vznikla ešte v prvých dňoch februára roku 1998. Je to vlastne prvá súkromná galéria v Košiciach orientovaná na propagáciu slovenského výtvarného umenia, kde sa dáva priestor najmä mladým autorom z východného Slovenska. Volá sa Art Eko. Eko preto, lebo sídli v budove, ktorá patrí Ministerstvu životného prostredia SR. I my sme ju "našli" s odstupom času, pretože ulicou na dlho neupravené námestie sa jednoducho nechodilo. V prvom momente keď človek vstúpi dnu, má pocit, akoby sa ocitol v niekdajších obchodoch s obrazmi. Prečo? Lebo v tom pozitívnom slova zmysle tu nájde naozaj umeleckú všehochuť i potrebnú sumu informácií.
Od jej majiteľky PhDr. Malvy Pokornej sme sa dozvedeli, že hneď v začiatkoch tu urobili tri výstavy. Prvá bola orientovaná na insitné umenie a zúčastnili sa na nej i autori zo zahraničia. Prezentovalo sa predovšetkým preslávené insitné umenie maliarov z Kovačice. Nechýbali diela pána Jána Husárika, Evy Husárikovej /nie sú rodina/ a vari najznámejšej insitnej umelkyne Zuzany Chalupovej. K týmto obrazom nemá každý vzťah. Veľkú popularitu si však získali v Nemecku a aj Američania majú radi toto umenie. Pani doktorka s nami súhlasí:
"Názory na insitné umenie sú podľa prejavov návštevníkov naozaj rôzne. Niektorým urobia dobrú náladu, sú ľudia ktorí iba mávnu rukou a povedia, to nie je umenie." Na ďalšej výstave sa predstavil Alexander Jazykov.
"To je výtvarník, ktorý žije v Prešove ale pôvod má ruský. Je to naozaj veľký umelec a veľmi citlivá duša. V súčasnosti sa venuje sakrálnej tvorbe. Jeho diela sú surrealistické a v zahraničí mu dávajú prívlastok ruský Salvatore Dali. Svojou tvorbou sa u nás predstavil na výstave i Martin Zbojan, ktorý sa orientuje na sakrálne umenie. Nemožno nespomenúť i ďalšiu výstavu pripravenú v rámci športovej olympiády mentálne postihnutých detí v Košiciach pripravenú práve z obrazov mentálne postihnutých detí.
Priestory galérie sa umelcom i deťom ponúkli zadarmo. I naďalej ich chceme poskytovať mladým umelcom a dávať prednosť východoslovenským výtvarníkom," hovorí PhDr. Pokorná.
V galérii je zastúpené široké spektrum autorov, žánrov i techník. Sú tu obrazy Jozefa Fabiniho, Juraja Collinásyho, Jozefa Bendíka, Július Nemčíka. V súčasnosti ľudia vyhľadávajú napríklad diela Štefana Filepa, ¼udmily Lakomej - Krausovej z Michaloviec, akademickej maliarky Margity Balšiankovej. I keď gro tvoria východoslovenskí umelci, nie sú tu len oni. Zbierky sú doplnené aj o práce iných autorov, možno spomenúť veľmi pekné pastely známeho akademického maliara Štefana Kocku z Banskej Bystrice.
Nás oslovili najmä veľmi pôvabné grafické listy akademického maliara Alexandra Bugana z Košíc, ktorý vyštudoval u Albína Brunovského.
Sympatické je, že v tunajšej galérii nájdete množstvo katalógov, kníh a hlavne sa veľa zaujímavostí dozviete o tom ktorom diele či výtvarníkovi od pani doktorky Pokornej. Boli sme zvedaví čo tu najviac hľadajú návštevníci a preto sme pani Pokornú požiadali o krátky rozhovor.
Máte tu obrazy z minulého storočia, učiteľov i žiakov známych výtvarných škôl až po súčasnú generáciu. Kto sa u vás zastaví ? Zberatelia? Bežní návštevníci?
"Mnohí si prídu len obrazy pozrieť a človeka to teší. Napríklad dôchodcovia majú radosť z toho, že vidia pekné umenie, ale prichádzajú aj študenti či už stredných alebo vysokých škôl. Mnohí navštevujú maľbu na fakulte dizajnu. Nemožno špecifikovať vekovú kategóriu. Prichádzajú aj ľudia zo zahraničia, Angličania, Američania, Švajčiari. Tí hľadajú najmä klasiku."
Ako je to so vkusom našinca?
"I to je rôzne. Niektorí hľadajú gýč, iní označia za gýč kvalitný olej. Teda i postoje sú rôznorodé."
O čo je záujem?
"Tak trochu ma prekvapilo, že ľudia si radšej našetria na olejomaľbu, najmä krajinky. Menej už zo žánrov ich upútajú kytice a zátišia. Hádam pozoruhodné je, že menej majú radi figurálnu tvorbu. Dajú prednosť veľkým plátnam. Osobne ma mrzí, že v úzadí záujmu je i veľmi kvalitná grafická tvorba. Máme spomínaného Bugána, ale aj Hložníka, Laluhu… Z autorov sú veľmi dobrí ukrajinskí maliari, napríklad Pavliščuk a Prichoďko."
Kde získavate diela ?
"Veľa výtvarníkov nás navštívi a ponúkne svoje práce, ale chodievame do Bratislavy i na aukcie, do starožitností. Konfrontujeme ceny. Domnievam sa že na východe sú výtvarné práce cenovo najprijateľnejšie."
Čo je kritérium vášho výberu a dá sa v tejto podnikateľskej činnosti vôbec zbohatnúť?
"Kritériom je napríklad meno autora. Nie vždy ide o akademického maliara, ale človeka s výtvarným vzdelaním a najmä hľadaného výtvarníka. Takými sú napríklad pán Kaminský z Bardejova,( nedávno mal veľmi úspešnú výstavu v Poľsku), Majoroši z ¼ubice, pani Henzelyová z Košíc.
Naša galéria si nedáva vysoký rabat. Chcela by som zdôrazniť, že ten kto sa rozhodne podnikať v umení, nemôže očakávať veľké zisky. Skôr to robí pre vlastné potešenie. Čiže nie je to otázka peňazí, ale otázka vzťahu. I naša galéria je zväčša stratová."
Z galérie sme odchádzali bohatší o kopec zaujímavostí a v pohode i keď mi napadlo čosi ako slogan: Aj umením je človek živý i keď sa ním (asi) neuživí! (?) Ale ak v ruchu mesta pocítite neudržateľnú chuť po chvíli oddychu, skúste načerpať trochu síl v malej galérii na Zámočníckej.
Katarína Bednáøová
Foto: Karol Hatala
15.01.2002 |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
