Najväčší a najnavštevovanejší festival súčasného umenia na Slovensku Biela noc prináša každoročne mnoho noviniek. Okrem umeleckých, posúva hranice aj v sociálnej a spoločenskej oblasti. Nebojí sa začleňovať do prípravy diel hendikepovaných, či inak znevýhodnených ľudí. Vlani ich zapojili do výroby 30 tisíc pestrofarebných origami. Tento rok dostala príležitosť pomôcť pri vytváraní diela zo 60 tisíc cédečok desiatka odsúdených z košickej väznice.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach Šaci patrí medzi zariadenia s minimálnym stupňom stráženia, väzni bežne pracujú na rôznych stavbách. Už dva týždne vybraná skupina odsúdených mužov pracuje aj v Kunsthalle. V najmodernejšej hale umenia na Slovensku reparujú platá s cédečkami a drôtikmi ich spájajú do veľkých celkov. Aj oni sú tak spolutvorcami inštalácie WASTE LANDSCAPE/Krajina odpadu, ktorú do Košíc priviezla známa francúzska umelkyňa Elise Morin. Jej dielo otvorí Bielu noc 2014 a bude najrozsiahlejším, aké kedy bolo v Košiciach inštalované. Pokryť plochu 600 metrov štvorcových pospájanými CD nosičmi, nie je jednoduché. Vyžaduje si to čas. A ten odsúdení majú. Elise Morin ich pomoc víta a tvrdí, že je s nimi veľmi spokojná. „O to viac, že z tejto spolupráce má každá strana profit, každý z nej niečo získa,“ dodáva.

Kurátorka a umelecká riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková priznáva, že k spolupráci s väzňami ju viedli aj praktické dôvody: „Na všetky diela potrebujeme množstvo ľudí a problém je s časom. Táto inštalácia je zvlášť časovo náročná, vyžadovala si aj istú inštruktáž a málokto z dobrovoľníkov si mohol dovoliť chodiť sem každý deň.“ To, že spolupracovať s odsúdenými je vo svete umenia bežná vec, sa naučila vo Francúzsku. V Paríži, počas kurátorských štúdií mala predmet venovaný integrácií vyčlenených ľudí – zdravotne, sociálne, spoločensky. „Mali sme reálne projekty s väznicou v Paríži, nikto sa nad tým nepozastavoval, bolo to úplne prirodzené. Veď úlohou kultúry je rúcať bariéry a otvárať nové obzory,“ zdôraznila. „Pri tejto spolupráci sama vidím, že ich to obohacuje. Máme možnosť s nimi rozprávať, vysvetľovať na čom pracujú, o čom to dielo je. A ich to zaujíma, pýtajú sa čo robia, čo to znamená a čo z toho bude. My sme im zasa vďační, pretože sa skutočne snažia,“ dodala Pacáková.

Odsúdení majú pritom nárok na výplatu ako pri inej práci. Bonusom je zážitok z niečoho, čo nepoznali. Doteraz nikto z nich v umeleckej galérii nebol. „Nikdy, toto je moja prvá skúsenosť. Mám ale veľmi dobrý pocit z toho, že môžeme pomôcť. Je to dobrá, pekná a ľahká práca, máme sa čím zaoberať, nenudíme sa a sme aj užitoční,“ povedal za všetkých 30-ročný Gabriel Leco.