Jeho tvorba patrí medzi vrcholné výtvarné prejavy moderného umenia 20. storočia na Slovensku a je hodnotená ako významná súčasť slovenského výtvarného umenia, s vrcholom v medzivojnovom období, kde ho kunsthistorici radia k najvýznamnejším predstaviteľom „košickej moderny“ či „východoslovenskej avantgardy“.

Už v začiatkoch svojej tvorby, sa odpútal od  súvekého benczúrovského akademizmu budapeštianskej akadémie. Vo svojej maľbe spájal prvky expresionizmu, impresionizmu a secesie, vytváral si vlastný expresívny spôsob podania svojich vízií, z pohľadu zvoleného motívu i maliarskeho spracovania. Počas prvej svetovej vojny nevyužil výhody svojho nadania ako niektorí iní umelci, ako Halász-Hradil alebo Lengyel-Reinfuss, a neplnil pomerne bezpečnú funkciu bojového spravodajcu, ale priamo v bojových líniách zažíval hrôzy vojny. Symbolika vzniku a zániku, života a smrti, určite inšpirovaná touto kataklizmou a v hrozbe novej, je hlavnou témou Jasuschovho expresionizmu z prvej polovice dvadsiatych rokov 20. storočia – najvýznamnejšieho tvorivého obdobia jeho života. Druhý vrchol tvorivého obdobia zažíval Anton Jasusch aj v kontroverzných prelomových rokoch 1958 – 1962, po súbornej výstave v Košiciach v roku 1958.

Východoslovenské múzeum v Košiciach, vernisáž výstavy bude 3.7.2015 o 17:00 hod. Výstava potrvá do: 30.9.2015