V decembri uplynie neuveriteľných osemnásť rokov od chvíle, keď sa na javisku Historickej budovy Štátneho divadla Košice objavila súčasná inscenácia slávnej opery Giuseppe Verdiho La Traviata. Jej repríza s poradovým číslom 100 mala v stredu osobitný náboj – operný súbor ju venoval nedávno zosnulému scénografovi Jánovi Hanákovi, ktorý stál aj pri jej zrode.

Premiéra v decembri 1997 - a hoci to nebolo prvé inscenovanie tejto opery v košickom divadle, veď bola aj prvou operou uvedenou pri vzniku Štátneho divadla Košice v roku 1945 - predsa len bola výnimočná. V jej realizačnom tíme sa stretla jedna rodina - režisérka Božena Hanáková, scénograf Ján Hanák a ich dcéra, kostýmová výtvarníčka Danica Hanáková.

„S myšlienkou realizovať Traviatu prišla mamka. Napriek tomu, že nebola zaradená v dramaturgickom pláne divadla a tak na ňu neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky, podarilo sa po vysvetlení výtvarného a režijného zámeru presvedčiť vtedajšieho riaditeľa Štefana Fejka a napokon určitú čiastku peňazí na realizáciu vyčlenil,“ spomína na jeseň roku 1997 Danica Hanáková. Ako dodáva, čiastka bola síce minimálna, ale aj tak boli šťastní, že sa do projektu môžu pustiť

„Vedeli sme, čo chceme a že v žiadnom prípade nám nikto nepridá ani korunu. S tým bolo treba počítať pri každom kuse nábytku, pri každej tapete a samozrejme aj pri kostýmoch. Veď počet spevákov sa nedá zredukovať len preto, že je málo peňazí. A tak sme sa museli popasovať nielen so sólistickými kostýmami a s ich komplet prevlekmi, ale aj s odevmi pre všetkých členov zboru. A balet, či štafáž? S tým sme sa hneď rozlúčili...,“ opisuje prípravu inscenácie.

Ako to býva pri každej príprave inscenácie, vždy sa vyskytnú problémy a  malé nedorozumenia.

„Všetko, čo sa dialo okolo tejto Traviaty, sa však nieslo v akomsi tvorivom chápaní, vypočutí si nápadov, vo vzájomnom akceptovaní sa. Neviem to poriadne ani vysvetliť. Možno to vyznieva tak,  že sme sa mali ako v bavlnke  a že všetko nám padalo do lona bez mihnutia oka. To určite nie. V žiadnom prípade sme nemohli dopustiť, aby inscenácia vyznela ako chudobný pokus nejakého  zúfalca o voľačo. Na toto sme si dávali veľký pozor. Musím ale povedať, že 18 rokov od premiéry sa už podpísalo na kvalite materiálov, hoci inscenácia už prešla menšími generálnymi opravami,“ hovorí Hanáková.

Jej spolupráca s rodičmi, mamou ako režisérkou a otcom ako scénografom, bola podľa jej slov neustálou každodennou pracovnou debatou medzi rovnocennými partnermi.

„Mamkin profesionálny prístup k režijnej práci a ku každému členovi operného ansámblu som dokázala dlho  potichu sledovať  či už  na pracovných skúškach alebo  na generálkach  v hľadisku. S otcom som bola takmer každý deň v ateliéroch, vždy sme sa pri rannej káve radili o postupe výtvarných prác a nákupoch materiálov. Jeho charakteristický, niekedy sarkastický humor bol prítomný aj v tých najnečakanejších a najvypätejších momentoch. Dokázal ním odľahčiť či zneutralizovať akési nastupujúce napätie aj na absurdných miestach. No vždy – po celé dlhé desaťročia -  bola u neho najdôležitejšia práca v ateliéroch a jej zrealizovaný výsledok na javisku,“ dodáva Hanáková.  

Štvrtok 11. decembra 1997 mala La Traviata premiéru. „Boli sme v ten večer všetci naozaj šťastní. Darovali sme divadlu „dieťa“, za ktoré sa, myslím, nemusíme hanbiť. Bude mať  18 rokov a to je vek , keď sa bilancuje. Bohužiaľ už bez môjho otca, akademického maliara a scénografa  Jána Hanáka,“ vraví so smútkom v hlase z nedávneho odchodu otca na večnosť Danica Hanáková, ktorá po 36 rokoch pôsobenia v košickom divadle odišla do dôchodku na konci apríla 2013.

Operu v roku 1997 hudobne naštudoval terajší umelecký šéf opery Karol Kevický. Od premiéry sa v nej generačne vystriedalo množstvo sólistov. Z predstaviteliek Violetty, možno spomenúť Svetlanu Tomovú, Michaelu Várady, Tatianu Paľovčíkovú, Luciu Kašpárkovú alebo hosťujúcu Janu Havranovú,  Adrianu Kohútkovú.  Alfrédov v podaní Michala Lehotského, Vladimira Prokopenka, Petra Bergera, hosťujúcich Pétra Balcza, Miroslava Dvorského, Jozefa Knudláka, Vitomira Marofa, v súčasnosti najmä Jaroslava Dvorského. Flóru Viery Hronskej, Márie Repkovej, Viery Kállayovej, Lenky Čermákovej. Germonta Michaila Adamenka, Františka Balúna, Šimona Svitoka, Sergeja Tolstova, Vladislava Zápražného, po dodnes hosťujúceho Ludovica Kendiho a mnohých ďalších.

V stej repríze sa 30. septembra 2015 pod taktovkou Igora Dohoviča predstavili v hlavných postavách Michaela Várady, Viera Kállayová, Jaroslav Dvorský, Ludovic Kendi, Anton Baculík, József Havasi, Marek Gurbaľ, Zuzana Orlovská a Štefan Hundža.

Svjatoslav Dohovič, tlačový tajomník ŠD Košice