Pripravovaná premiéra nového naštudovania opery Giuseppe Verdiho Trubadúr / premiéra 16. 10. / v košickom divadle bude výnimočná aj pre dirigenta Petra Valentoviča. Hoci je to v jeho prípade už piate hudobné naštudovanie operného titulu v Štátnom divadle Košice, prvý raz operu po hudobnej stránke pripravoval ako šéfdirigent opery. Hovorili sme s ním nielen o Trubadúrovi, ale aj o jeho šéfdirigentskej misii v Košiciach.

Trubadúr je vašou prvou košickou premiérou v pozícii šéfdirigenta opery. Prečo ste sa rozhodli prijať tento post a ako sa na ňom zatiaľ cítite?

Košické divadlo má veľmi veľký potenciál, sú tu príjemní ľudia, dobre sa tu pracuje, sú tu dobré podmienky. Toto je už moja piata produkcia v tomto divadle, takže ľudí už dobre poznám a spolupráca s nimi už bola zabehnutá. Takže aj to moje rozhodovanie bolo jednoduchšie, pretože som prišiel niekde, kde poznám ľudí a viem ako to funguje. Šéf opery Karol Kevický chcel na pozíciu niekoho, kto má bližšie k orchestru, kto bude riešiť umelecké veci a myslím si, že to môže súbor posunúť dopredu. Mne sa tu pracuje dobre a dúfam, že súbor spolu so mnou pôjde smerom nahor.

V čom je Trubadúr z pohľadu hudobného naštudovania pre dirigenta špecifický, v čom je možno iný ako iné Verdiho opery?

Táto opera je veľmi temná, mystická, čarodejná. Sú tam obrovské kontrasty medzi spevákmi, zborom, orchestrom, sú tam rôzne scénické zvuky ako zvony a podobne. Po Traviate a Rigolettovi je to tretia opera z rovnakého tvorivého obdobia Verdiho a hoci sa nedá povedať, že by to bola trilógia, z dramaturgického pohľadu je dobré, že všetky tri budú v repertoári divadla. Z pohľadu hudobného je Trubadúr zaujímavý tým, že všetky štyri hlavné postavy, soprán, tenor, mezzosoprán a bas, majú veľmi náročné a vyrovnané party, ktoré kladú vysoké nároky na spev. Každá z postáv má istý svoj dramatický nábeh. V tom je táto opera iná ako Traviata či Rigoletto. A tým je zrejme aj najdramatickejšia z tejto trojice opier a zároveň aj zaujímavá pre diváka, ktorý môže očakávať veľký zážitok.

Hudobne ste v Košiciach naštudovali Rigoletta, teraz Trubadúra. Je to vaše prvé stretnutie s touto operou a čím vás možno prekvapila ako dirigenta, keď ste sa hlbšie zapozerali do partitúry?

V partitúre sú miesta, nechcel by som povedať, že zradné, ale také, kde napríklad pre sláčiky je veľmi náročné hrať v tom tempe, ktoré chceme dosiahnuť. A ukázalo sa to na prvých skúškach. Ale Trubadúr je úplne iný ako Rigoletto. Hlasy v Rigolettovi sú oveľa jemnejšie, v Trubadúrovi naopak dramatické, Rigolettto je pokojnejší a Trubadúr divokejší a dramatickejší. Uvedomil som si to najmä teraz, keď sme mali reprízu Rigoletta a vzápätí sme vstúpili do záverečnej fázy príprav Trubadúra. Ale pre divákov je to určite dobré, že môžu vidieť obidva svety týchto opier.

Vráťme sa ešte k vašej novej funkcii šéfdirigenta. Aké sú vaše osobné ciele, kam by ste chceli súbor posunúť?

Chcel by som samozrejme pozdvihnúť najmä umeleckú zložku, pracovať so zborom, sólistami a aj sa im osobne venovať. Keď ste v divadle ako hosťujúci dirigent, jednoducho na to nie je čas. Takže by som rád s orchestrom robil aj nejaké delené skúšky. Aby ľudia mali kontinuálnu prácu a neboli neustále odkázaní na niekoho iného. Rovnako sa to týka aj práce so sólistami a celým súborom: pracovať s nimi a posúvať ich dopredu a možno aj vyberať správny repertoár podľa nich. Jednoducho byť s nimi v neustálom kontakte.

Svjatoslav Dohovič, tlačový tajomník ŠD Košice