Režisér s holandskými koreňmi Jan-Willem van den Bosch sa do košického divadla vrátil po takmer pätnástich rokoch. Jeho inscenácia slávnej hry Patricka Marbera Bližšie od teba priniesla divadlu štyri prestížne divadelné ocenenia DOSKY 2012 a z tohto pohľadu je stále najúspešnejšou v histórii divadla. Nadviaže na tento úspech divadelná adaptácia slávneho sci-fi románu Stanislawa Lema Solaris, ktorá bude mať premiéru 13. novembra 2015 o 19:00 hod. na Malej scéne ŠD? Režisér van den Bosch odpovedal nielen na túto otázku.

Do košického divadla ste sa vrátili po pätnástich rokoch. V čom je to iné a v čom rovnaké?

„Veľa sa toho zmenilo. Keď som tu bol vtedy v rámci projektu s British council bolo na Slovensku všeobecne omnoho menej peňazí. Hoci ani teraz nie je ekonomická situácia práve najlepšia, ale také je to v celej Európe. Ale myslím si, že životná úroveň je u vás momentálne oveľa vyššia. Pred pätnástimi rokmi nebolo ani toto divadlo tak krásne zrenovované. Našiel som tu na Malej scéne najlepší svetelný park zo všetkých divadiel, v ktorých som doteraz pôsobil. A čo je rovnaké? Už vtedy sme mali problém s tým, že herci boli veľmi veľmi úspešní a zaneprázdnení.  V tomto sa nič nezmenilo. Znamená to, že niekedy je veľmi náročné nájsť čas na to, aby sme dali všetko do poriadku.“

Sledovali ste dianie v košickom divadle počas minulých rokov?

„Snažil som sa neustále udržiavať kontakt, pretože som sa stále chcel vrátiť.  Pred pätnástimi rokmi to bolo moje prvé pôsobenie v zahraničí. Jednoducho som chcel vidieť, ako sa veci zmenili. Keď som tu vtedy bol, hovoril som s Michalom Soltészom o tom, že by som sa mohol vrátiť a režírovať ho. Prešlo pätnásť rokov a som tu.“

Prečo ste sa rozhodli práve pre dramatizáciu sci-fi románu Stanislawa Lema Solaris a je vám žáner  sci-fi blízky?

„Viem, že mnohí chlapci sú v tínedžerskom veku veľkými fanúšikmi žánru sci-fi. Ale ja som nebol jedným z nich. Ale myšlienku sci-fi mám rád. Možno je to aj preto, že mám veľmi rád ľudí a veľmi rád sa zamýšľam nad ich budúcnosťou. Nad tým, ako to bude v budúcnosti vyzerať, ako to bude s civilizáciou. A práve tento konkrétny problém ľudstva ma zaujíma a páči sa mi aj jeho adaptácia do divadla. V románe Solaris sa mi páči to, že sa autor zamýšľa nad tým, s akými ťažkosťami sa človek vyrovnáva so stratou. Hovorí o tom vzťah medzi hlavnou postavou a jeho bývalou manželkou. Zaujala ma myšlienka, aké by to bolo, keby sme na osobnej úrovni dostali šancu nanovo zažiť vzťah, ktorý tu už bol.  Či je človek schopný vyrovnať sa s bolesťou neustálej straty či zničenia vzťahu, ktorá sa dokola vynára. A v tej globálnej rovine hovorí Lem o vzťahoch medzi jednotlivými postavami a planétou a dostáva sa až do metafyzickej úrovne.  Zrazu sa to prenesie do vzťahu ľudstva k Bohu, s otázkou, prečo sa zrazu niečo zrodí a potom zanikne.  A s ďalšími otázkami ako sú: prečo sme tu, ako by sme tu mali existovať, ako sa vieme vyrovnať s bolesťami života a čo je na tom všetkom krásne. Mám veľmi rád práve tieto otázky a táto konkrétna novela sa nimi zaoberá veľmi zaujímavým spôsobom.“

Lem svoj román napísal pred vyše päťdesiatimi rokmi, v roku 1961. Napåňa sa jeho vízia budúcnosti v súčasnom svete?

„Nemyslím si, že je to práve román o tom, že Lem načrtáva nejakú víziu budúcnosti. Napríklad píše o papieri a knihách na vesmírnej stanici, ale v budúcnosti či už teraz, papier v raketách určite nie je. Spomína v knihe vizafón, my máme v súčasnosti skype, ktorý si ľudstvo pred päťdesiatimi rokmi nevedelo ani predstaviť. Ale na druhej strane naše vnímanie stvoriteľa je v súčasnosti oveľa hlbšie oproti tomu ako ho vnímal Lem. A to je na tom tiež veľmi zaujímavé. Myslím si, že bol skôr vizionárom v oblasti spirituality.“

Vaša inscenácia Bližšie od teba bola hitom a dodnes patrí medzi to najlepšie, čo sa v Košiciach hralo. Ziskom štyroch divadelných DOSIEK je dokonca stále najúspešnejšou aj z pohľadu ocenenia odbornou kritikou. Nadviaže Solaris na tento úspech?

„To naozaj neviem. Tento projekt je omnoho ťažší ako bol projekt Bližšie od teba. Hra Bližšie od teba je svetoznáma aj vďaka slávnemu filmu, hoci známy je aj Tarkowského film Solaris. Príbeh je v Solarise veľmi komplikovaný a možno nebude pre každého až také jednoduché to pochopiť. Ale som presvedčený, že v tomto novom predstavení sú niektoré veľmi krásne veci, sú tam veľmi zaujímavé herecké momenty, určite zaujmú aj zvukové efekty. Ale teraz by som o tom ešte nechcel rozprávať. Robili sme to so srdcom na správnom mieste a dúfame, že to prinesie úspech.“

Svjatoslav Dohovič, tlačový tajomník ŠD Košice