V pondelok 19. júna 2017 sa uskutočnilo otvorenie putovnej výstavy fotografií Antarktída 2017. Slávnostného otvorenia sa zúčastnil dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach doc. RNDr. Gabriel Semanišin, PhD. A autor fotografií, člen expedície Antarktída 2017, prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.Výstava fotografií z expedície Antarktída 2017 je verejnosti sprístupnená do 28. júna 2017 v Kaštieli v Krásnej nad Hornádom v čase od 8:00 do 15:00 hod.

„Naším cieľom je hľadať ďalšie možnosti popularizácie výskumu na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ a motivácia mladých ľudí k štúdiu prírodných vied, matematiky, informatiky a učiteľstva týchto predmetov. V tomto prípade ide o skåbenie prezentácie výsledkov fyziologického a botanického výskumu a spoznávania veľmi atraktívneho zákutia našej Zeme formou umeleckej fotografie”, uviedol dekan Prírodovedeckej fakulty doc. RNDr. Gabriel Semanišin, PhD.

O expedícii Antarktída 2017

Na prelome rokov 2016 a 2017 sa Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach spolupodieľala na príprave a realizácii medzinárodnej expedície do Antarktídy. Expedícia sa konala pod záštitou Masarykovej univerzity (MU) v Brne, na polárnej stanici Johanna Gregora Mendela, na ostrove Jamesa Rossa, ktorá je účelovým pracoviskom MU v Brne. UPJŠ v Košiciach zastupoval profesor Martin Bačkor z Katedry botaniky Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ v Košiciach, ktorý sa venuje najmä štúdiu stresovej fyziológie rastlín. Medzi členmi expedície mala svojich dvoch zástupcov aj Karlova univerzita v Prahe a účastníkom expedície bol aj turecký botanik Mehmet Gökhan Halici z Erciyes Üniversitesi Kayseri v Turecku.

V rámci vedeckého programu expedície sa realizoval výskum v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie. UPJŠ v Košiciach sa na tohtoročnej expedícii podieľala na ekofyziologických výskumoch chladnomilnej vegetácie na dlhodobých experimentálnych plochách, najmä zbere údajov o mikroklíme a fyziologickej aktivite machorastov a lišajníkov. Na týchto miestach sa tiež sledovala biodiverzita ďalších rastlín, napr. rias a siníc. Vo vybraných lokalitách s rozdielnymi vlastnosťami prostredia sme odobrali vzorky dominantních druhov lišajníkov, ktoré poslúžia na testovanie produkcie ich sekundárnych metabolitov. V laboratórnych podmienkach budeme následne testovať biologické a ekologické funkcie týchto zlúčenín, najmä s ohľadom na ochranu buniek pred UV žiarením, chladom, vysychaním a ich prípadné využitie vo farmaceutickom výskume.

Mgr. Mária Hrehová, PhD.
Tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach

Zdroj: RO SSN