Slovenská premiéra hry Joëla Pommerata, držiteľa prestížnej Ceny Moliéra

Na javisko Malej scény Štátneho divadla Košice prichádza ďalšia výnimočná osobnosť súčasnej svetovej dramatickej tvorby. Činohra uvedie v piatok 16. februára v slovenskej premiére hru Znovuzjednotenie Kóreí z pera jedného z najuznávanejších súčasných francúzskych autorov a držiteľa prestížnej Ceny Moliéra Joëla Pommerata. Hoci názov vyvoláva dojem politického pozadia, v skutočnosti rozhádaný a rozdelený polostrov symbolizuje rozdelenosť medziľudských vzťahov, ktoré vo vyše päťdesiatke postáv v rôznych situáciách rozohráva šestica hercov – traja páni a tri dámy.

Hercovi, dramatikovi a režisérovi Joëlovi Pommeratovi (1963) divadlo učarovalo už v dvanástich rokoch, keď prvý raz navštívil veľký festival v Avignone. Rozhodol sa stať hercom a už ako 19-ročný sa presťahoval do Paríža. Neľahkého hereckého povolania sa vzdal po niekoľkých rokoch a začal sa venovať písaniu a réžii. V roku 1990 inscenoval v parížskom divadle Clavel svoju prvú hru Le Chemin de Dakar (Dakarská cesta) a založil svoju vlastnú divadelnú spoločnosť Louis Brouillard Company. V nasledujúcich rokoch uviedol množstvo úspešných titulov a v rokoch 2008 až 2011 bol štyrikrát nominovaný na prestížnu divadelnú Cenu Moliéra v kategórii Najlepší žijúci autor francúzsky písaných hier a v roku 2011 ju aj získal. V roku 2016 získal aj prestížnu Európsku divadelnú cenu. Vo svojich hrách Pommerat ako režisér kladie veľký dôraz na samotné inscenovanie. Ako hovorí, chce vytvoriť osobitný vzťah medzi javiskom a hľadiskom a dosiahnuť na scéne taký efekt, aby mal divák pocity ako pri čítaní knihy a pri vnímaní zapojil aj svoju predstavivosť.

Jeho hra Znovurozdelenie Kóreí vznikla v roku 2013. „Hoci nie je o rozdeleniach politických, mohla by byť o rozdeleniach vo svete mužov a žien, o rozdielnosti v našich vzťahoch a o hľadaní cesty k sebe. Alebo o komplikáciách vzájomných neporozumení, ktoré nášmu zjednoteniu bránia. Sled krátkych situácií, niekedy ironických, niekedy groteskných, inokedy absurdných, ale predovšetkým ľudských, spája práve to zjednotenie,“ hovorí dramaturgička Miriam Kičiňová. Autor našiel inšpiráciu v Ingmarovi Bergmanovi, Edwardovi Albeem či Arthurovi Schnitzlerovi a v ich postavách manželiek, mužov, neviest, ženíchov, sestier, prostitútok, kňazov, šéfov, sekretárok, veľkých lások i sklamaní. Šesť hercov na javisku predstavuje spolu 24 mužov a 28 žien, ktorí milujú, zamilovali sa, alebo milujú niekoho iného, alebo iba počuli o láske. „Kombinácia ich vzťahov v brilantných dialógoch povie čosi o tom, prečo je to medzi severom a juhom tak vzrušujúco komplikované,“ dodáva Kičiňová.

Režisérkou nového titulu v repertoári je Júlia Rázusová, pre ktorú je to po slávnej hre Edwarda Albeeho Kto sa bojí Virginie Woolfovej? druhý režijný počin v košickom divadle. Scénu a kostýmy navrhla Markéta Plachá, hudbou prispel Košičanom tiež známy Marián Lejava. Vo vyše päťdesiatke postáv sa predstavi tri herečky a traja herci – domáce Alena Ïuránová, Tatiana Poláková a hosťujúca Gabriela Marcinková Mihalčinová a na mužskej strane sa spolu s domácimi Andrejom Palkom, a Petrom Čižmárom predstaví hosťujúci Braňo Mosný.

29.1.2018

Svjatoslav Dohovič, web editor a PR

Zdroj: RO SSN