Postavu Alžbety v pripravovanej inscenácii drámy nemeckého dramatika Friedricha Schillera Mária Stuartová, ktorá bude mať premiéru v piatok 12. apríla na javisku Historickej budovy Štátneho divadla Košice, stvárňuje Alena Ïuránová. V rozhovore hovorí okrem iného aj o tom, aké je to dvakrát v sezóne naštudovať postavu vo veršoch, ale aj o tom, že politika aj láska sú stály boj.

Táto sezóna by sa dala nazvať aj sezónou klasikov. Po Moliérovej Škole žien bude mať košickú premiéru Mária Stuartová Friedricha Schillera. Oba texty sú napísané vo veršoch. Čie verše boli pre vás ako pre herečku na učenie príjemnejšie?

- Nemám problém s učením sa textov, ale musím povedať, že naučiť sa texty vo veršoch je náročnejšie a nie príjemné. Takže v oboch prípadoch to bolo náročné, nie príjemné, ale potrebné a nevyhnutné. Bez znalosti textov sa ťažko stavia a žije postava, ktorou mám v danej inscenácii byť.

V Schillerovej hre sa stretávajú dve ženy, vládkyne. Aká bola podľa vás anglická kráľovná Alžbeta I., ktorá vládla v 16. storočí? Zisťovali ste si o nej nejaké informácie pred začatím skúšobného obdobia?

- Pred začiatkom každého skúšobného obdobia si zisťujem všetko, čo sa o danej postave zistiť dá. To je veľmi dôležité pre štart a prácu na postave. Takže čítala som o Alžbete všetko, čo sa dalo, pozrela som si nejaké filmy, aby som bola pripravená, čo je podľa mňa úplne normálne. Alžbeta bola neuveriteľne silná žena, ktorá dokázala stáť pevne v odpornom svete politiky, intríg, vo svete mužov. Alžbeta bola žena, ktorá musela poprie v sebe ženu. Alžbeta bola navonok chladná a studená ako ľad. Ale vo vnútri bola horúca. Alžbeta bola žena nevyspytateľná, nepredvídateľná, plná bolesti a frustrácie. Alžbeta rovná sa „Zlatý vek Anglicka“! Nikdy by som nechcela byť Alžbetou v skutočnom živote!

Moliérova Agnesa je mladé dievča, ktoré sa snaží opantať starší muž, Alžbeta I. je panovníčkou, ktorá má v rukách moc a osud celej krajiny a svojich poddaných. Ktorá je vám bližšia? Sú si v niečom podobné alebo sú to dva úplne rozdielne charaktery?

- Ani jedna z nich mi nie je blízka. Obe som sa snažila rozpitvať na márne kúsky a pochopiť ich najviac, ako sa len dá. Obe som vpustila do seba a snažím sa byť nimi v čase strávenom na javisku. O tom, či sú si tieto dve ženy v niečom podobné sa ani nebudeme baviť. Sú absolútne odlišné!!!

Sajú sa nájsť v príbehu spred 400 rokov paralely so schillerova hra rieši politiku, lásku, intrigy a mocenský boj. Dúčasnosťou a v čom je zaujímavý pre diváka?

- Politika je špinavý boj o moc a o život. Prežije ten silnejší. Láska je boj....Prežije ten silnejší. Zabiješ alebo budeš zabitý. To je to čo sa dialo, deje a bude diať. A to by mohlo byť pre diváka zaujímavé.

Máriu Stuartovú režíruje slovinský režisér Diego de Brea, ktorého produkcie sú známe minimálne v celej Európe? Je to určite aj pre súbor nová skúsenosť. Priniesol do skúšobného procesu niečo, čo je aj pre vás novinkou?

- Diego a jeho spôsob práce ostane navždy pod mojou kožou a nebojím sa povedať, že aj pod kožou všetkých mojich kolegov. Ak ide niekto až do špiku kosti a rozpitvá aj vzduch okolo vás, tak je to Diego. Precíznosť, presnosť, pravda - v konaní, v slove, v dýchaní. Žiť na javisku - to je to, čo vyžaduje.

Svjatoslav Dohovič

Zdroj: RO SSN