Predstavitelia 12 organizácií zastupujúci viacerých členov Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE) z 9 európskych štátov (od Švajčiarska po Bielorusko) sa stretli 16. a 17. januára v Košiciach, aby prediskutovali predbežnú pozíciu k pripravovanému Európskemu paktu o migrácii a azyle. Odborníci otvorili aj otázku o možnom príspevku strednej Európy k spoločnej a udržateľnej azylovej politike Európskej únie.

V úvode zhodnotili, že napriek určitému pozitívnemu vývoju, ako je napríklad prísľub členských krajín EÚ, že budú pri otázkach presídľovania a pri osobách bez občianstva vystupovať aktívnejšie, alebo prijatie tzv. Maltskej deklarácie, v ktorej sa Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Malta dohodli na dočasnom systéme prerozdeľovania prichádzajúcich utečencov/migrantov, zostávajú tie najvypuklejšie problémy nevyriešené.

Pre utečencov stále neexistuje legálna možnosť dostať sa do Európy, umierajú na mori, sú v rozpore so zákonom posielaní späť už od hraníc bez možnosti vôbec podať žiadosť o azyl, na čo má právo každý (žiadosť je možné podať až na európskej pôde; podanie neznamená, že mu bude vyhovené, pozn.). Situácia na gréckych ostrovoch je alarmujúca už roky a nevyriešené zostávajú aj dobre zdokumentované porušovania ľudských práv na Balkáne. Dohody s Tureckom a Líbyou sú zjavným porušením právnych záväzkov, ku ktorým sa aj my hlásime. 

Mnohí politici v strednej Európe však namiesto hľadania riešení vychádzajúcich z ľudských práv a medzinárodných záväzkov, radšej vyťahujú xenofóbne a islamofóbne karty, viniac pritom Európsku úniu a mimovládne organizácie za všetky negatívne dopady globalizácie. A mnohí voliči toto ich vysvetlenie akceptujú.

„Požadujeme preto v prvom rade návrat k zákonnosti a vláde práva. Musíme sa vrátiť k základným princípom medzinárodného práva a princípom vychádzajúcim z Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951,“ hovorí Barbora Meššová z Ligy za ľudské práva. Medzi ne patria napríklad zákaz vracania utečencov, ak im hrozí nebezpečie (tzv. non-refoulement), zákaz mučenia, zákaz neľudského a ponižujúceho nakladania s ľuďmi, a v neposlednom rade rešpekt k ľudskej dôstojnosti.

Odborníci taktiež odporúčajú upustiť od predstavy o akýchkoľvek povinných realokačných schémach. Namiesto toho volajú po podpore krajín a miest, ktoré sú pripravené prijímať utečencov, a iné členské krajiny EÚ nabádajú prispieť finančne, personálne či materiálne. Do strednej Európy by sa tiež mali čo najskôr vrátiť aj programy presídľovania ako dobrovoľného nástroja solidarity medzi krajinami.

Zdroj:RO SSN