Mimoriadnym predstavením Milada Horáková, pod záštitou prezidentky SR Zuzany Čaputovej, si Štátne divadlo Košice v sobotu 27. júna o 19:00 pripomenie 70. výročie justičnej vraždy českej právničky a političky, ktorá sa stala symbolom najväčšieho z vykonštruovaných politických procesov z 50. rokov 20. storočia v komunistickom Československu.

„Padám, padám ... tento boj jsem prohrála, odcházím čestně, miluji tuto zem, miluji tento lid ... budujte mu blahobyt. Odcházím bez nenávisti k vám ... pøeji vám to, pøeji vám ...“ (Milada Horáková)

Desať trestov smrti, takmer 50 doživotných trestov a ďalšie tresty v dåžke viac ako 7800 rokov priniesli monsterprocesy, ktorými sa komunistický režim zbavil ľudí s iným názorom. Najznámejšou obeťou bola Milada Horáková, ktorú na príkaz komunistického prezidenta Klementa Gottwalda obesili 27. júna 1950 na nádvorí známeho väzenia na pražskom Pankráci napriek mnohým žiadostiam o milosť a naliehaniu svetových osobností ako Einstein, Churchill, kardinál Griffin, Russel a mnohých ďalších.

Multižánrové tanečné divadlo Milada Horáková režiséra a choreografa Ondreja Šotha malo v Štátnom divadle Košice svetovú premiéru v polovici februára tohto roka a bolo predposlednou inscenáciou, ktorá pribudla do repertoáru divadla pre vypuknutím koronavírusovej pandémie. V deň smutného výročia Štátne divadlo Košice s hlbokou úctou venuje predstavenie pani Jane Kánskej, dcére Milady Horákovej, ku ktorej sa list napísaný v cele smrti pre vtedy šestnásťročnú dcéru dostal až po neuveriteľných štyridsiatich rokoch.

Režisér a choreograf Ondrej Šoth o spracovaní príbehu Milady Horákovej spred siedmich desiatok rokov uvažoval už dávnejšie. „Odkedy som sa dozvedel o jej osude, mám pocit, že to jeden z najväčších dramatických príbehov 20. storočia. Asi pred piatimi rokmi som začal vážne uvažovať o jeho spracovaní v inscenácii. Napokon som sa skôr dostal k Denníku Anny Frankovej. Ale keď som dostal otázku, akej téme by som sa chcel vo svojej „jubilejnej“ sezóne venovať, moja odpoveď bola jasná,“ povedal Ondrej Šoth pred februárovou premiérou. 

Milada Horáková je ďalšou Šothovou inscenáciou, v ktorej v tanečnom divadle zobrazuje zdanlivo „netanečné“ témy. „Myslím, že divadlo je len jedno. A ja sa rád nechávam inšpirovať talentovanými ľuďmi. Už v  začiatkoch ma spojenie hereckej a tanečnej energie fascinovalo. Divadlo – ako povedal Shakespeare – nastavuje zrkadlo skutočnosti. Ja žijem tu a teraz a vnímam, že tieto témy sú dnes dôležité. Hovoria o veciach, ktoré v nás rezonujú,“ vysvetľuje Šoth, podľa ktorého je v príbehoch Charlieho Chaplina, Anny Frankovej, ale aj Milady Horákovej fascinujúci a dramaticky silný osud. „Pre divadlo je v tom obrovský potenciál. Zároveň ale môže byť pascou, že základné míľniky týchto príbehov sú dané a známe. A je s tým spojená – aspoň v mojom prípade – obrovská zodpovednosť. Je pre mňa zásadné, aby diváci chápali kontext, rozumeli konaniu postáv. V dnešnej dobe je tak dôležité hovoriť o ľuďoch, ktorí ctili základné hodnoty. Ktorí nimi riadili svoj život a ktorí ho boli za svoje presvedčenie ochotní obetovať,“ dodáva Šoth. 

Svjatoslav Dohovič, webeditor a PR

Zdroj>RO SSN