V živote každého človeka sú míľniky, o ktoré sa musí, obrazne povedané, doslova potknúť. Ak sa navyše spájajú s osobnosťou ´par excellence´, potom je príhodný čas povedať o tomto „úkaze“ slovíčko, dve. A presne takáto okolnosť sa udiala v živote doyena slovenskej teatrológie i žurnalistiky Tibora Ferka, ktorému budú 2. apríla 2022 gratulanti zvoniť pri dverách s kyticami k jeho krásnym 90. narodeninám. Do dlhého zástupu vinšovníkov sa s radosťou postavia aj členovia Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach, medzi ktorých oslávenec patrí bezmála tri desaťročia.  
Košický rodák T. Ferko absolvoval štúdium teatrológie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, aby sa v nasledujúcich rokoch – vlastne až do dnešných dní – upísal nielen divadlu, ale aj slovu. Ako novinár pôsobil až do pohnutých augustových dní v roku 1968 – naposledy ako vedúci umeleckého programu košického štúdia Slovenskej televízie. No vtedy sa život T. Ferka takpovediac „zauzlil“, lebo ako sa píše v Talmude: „Pravda nie je pod povrchom, lebo pod povrchom je ďalší povrch“. V mentálnej výbave T. Ferka totiž nikdy neabsentovala odvaha pomenovať veci pravými menami, a tak zo známych normalizačných dôvodov vystriedal po roku 1969 viaceré robotnícke povolania. Do milovaného stánku múzy Thálie sa vrátil v roku 1976 ako dramaturg činohry Štátneho divadla v Košiciach. V rokoch 1990 až 2000 pôsobil ako zahraničný spravodajca denníka Národná obroda v Budapešti, neskôr bol zástupcom šéfredaktora denníka Slovenský východ, vedúcim redaktorom Sme na východe – prílohy denníka Sme, šéfredaktorom dvojtýždenníka Euroreport. 

Ani turbulentné roky v osobnom živote neodradili T. Ferka od jeho celoživotnej túžby, ba až posadnutosti písať. Na svojom konte má romány Občan O(t)o, Pokušenie starého kocúra, Lásky hra osudná, Keď chameleón nemá nohy. Je tiež autorom početných dramatických textov a televíznych scenárov, prekladá z češtiny, ruštiny a maďarčiny. A, pochopiteľne, usilovne píše ďalej – do viacerých médií, aj na vlastnom blogu, najmä politické komentáre, glosy a eseje, v teatrologickej tlači kritiky a štúdie z divadelnej teórie a dejín.

Celoživotnou láskou T. Ferka je nepochybne divadlo, a tak neprekvapí, že najväčší hold jej vzdal svojou jedinečnou monografiou Divadelné letopisy mesta Cassa, Caschau, Kassa, Košice, 1557 – 1945 v súvislostiach dejín. Prvým syntetickým dejinám divadla v meste Košice, ktoré autor „vtesnal“ do úctyhodných 870 strán textu, udelila jedno z ocenení medzinárodná porota súťaže Ceny Egona Erwina Kischa za diela literatúry faktu, vydané v roku 2013. (Pozn.: Táto prestížna cena sa udeľuje od roku 1992 českým a slovenským spisovateľom literatúry faktu. Nadáciu založila roku 1990 manželka svetoznámeho novinára a spisovateľa E. E. Kischa pani Gisela Kischová. Po zániku Zväzu československých spisovateľov prevzali patronát nad Cenou česká Obec spisovatelů a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska.)

Permanentnú samovravu o sebe a o svete T. Ferko neprerušil za 90 rokov svojho nevšedného života azda ani na jediný deň. Dôvod je prostý – má život dobre prečítaný. Zhrnuté a podčiarknuté slovami známeho publicistu Antona Kreta, ktoré vyslovil na margo už spomínaného románu T. Ferka Občan O(t)o: „Autor je múdry, lebo vie preniknúť pod škrupinu vecí; je talentovaný, lebo to, čo zistil, vie aj sformulovať; a je spisovateľ, lebo vie toto všetko použiť v správnom čase a na správnom mieste.“  
Tibor, všetci kolegovia Ti želáme hlavne pevné zdravie. A za seba neskromne dodávam, že už teraz sa teším na Tvoje ďalšie podnetné zistenia o živote, lebo viem, že si ešte stále nepovedal svoje posledné slovo... Živjó!
Beáta Penxová-Mačingová, predsedníčka RO SSN Košice
2. podpredsedníčka SSN