Štátna filharmónia Košice pozýva všetkých priaznivcov vážnej hudby na koncert v spolupráci s Kanadským veľvyslanectvom, ktorý sa uskutoční 20. marca o 19.00h v Dome umenia. Hostia: dirigent / MR - Gábor HORVÁTH a husle / Kanada - Arkady JANIVKER sú dozaista zárukou skvelého hudobného zážitku. Odznejú melódie Piotra Iľjiča Čajkovského (1840 – 1893) - Koncert pre husle a orchester D dur, op.35; Allegro moderato, Canzonetta, Andante, Finale:Allegro vivacissimo; Franza Liszta (1811 – 1886)- Les Préludes , symfonická báseň a Richarda Straussa (1864 – 1949) Smrť a vykúpenie , symfonická báseň.
Gábor Horváth už ako chlapec prejavoval hudobné nadanie – hral na husliach, spieval v detskom zbore Maďarského rozhlasu, neskôr Štátnej opery. Hru na husliach študoval na Strednej odbornej hudobnej škole sv. Štefana, v štúdiách pokračoval na Hudobnej akadémii F.Liszta, kde v roku 1998 získal diplom v odbore stredoškolský učiteľ spevu a zbormajster. V súčasnosti je poslucháčom V. ročníka štúdia dirigovania na Hudobnej akadémii F.Liszta (profesori G. Tamás a L. Ervin). Piaty rok pôsobí ako hudobný asistent Tihamyských slávnostných hier, v roku 2000 získal štipendium Ede Donátha. Na X. Medzinárodnej dirigentskej súťaži J.Ferencsika , ktorú organizujú Maďarský rozhlas a televízia, získal 2 miesto a zvláštnu cenu publika, čoho výsledkom sú početné pozvania popredných maďarských orchestrov (MÁV, Symfonický orchester Maďarského rozhlasu a i.).
Arkady Janivker ako sólista sa po prvýkrát predstavil vo veku 13 rokov do Štátnym symfonickým orchestrom v Odesse. Nasledovalo víťazstvo v národnej súťaže sa stal koncertným majstrom novosibírskej opery a baletu. Zároveň pôsobil ako profesor na Konzervatóriu v Novosibirsku a intenzívne koncertoval po celom Rusku. Neskúr sa Arkady Janivker usadil v Toronte v Kanade, kde sa stal známym sólistom a komorným hráčom. Pôsobí 23 rokov v Toronto Symphony Orchestra a súčasne je koncertným majstrom Toronto Philharmonic Orchestra, venuje sa tiež pedagogickej činnosti.
„Či život nie je radom prelúdií k tej neznámej piesni, ktorej prvú vznešenú notu spieva smrť ? Láska je rannou zorou každého srdca. Lež komu bolo dožičené, že prvé rozkoše jeho šťastia nezničila divá búrka, ktorá chladivým dychom odveje krásne ilúzie a smrteľným hromom zbúra oltár nádejí – ktorá hlboko zranená duša by sa po takých otrasoch nechcela oddať spomienkam v pokojnom zátiší vidieckeho života ? No muž neznesie dlho príjemný pokoj uprostred prírody a keď zahrmí bojový signál trúb, rozbehne sa na nebezpečný post, aby si v boji znova uvedomil svoju existenciu a overil si svoju silu“ Lamartine Nouvelles méditations XV. meditácia Les Préludes História Les Préludes (Prelúdiá) a ich „program“ ukazujú, že ich neinšpirovala mimohudobná téma, ale vlastné zážitky a pocity skladateľa. Liszt vybral momenty, ktoré pokladal za najdôležitejšie vo svojom živote i v osude každého človeka. Celý rad náladovo rozdielnych obrazov, z ktorých sa skladá toto dielo, tvorí jednoliaty celok. Lisztova schopnosť rozvíjať kompozíciu z niekoľkých stručných motívov, alebo krátkych tém tu slávi triumf – 9 úvodných taktov tvorí zárodok, z ktorého sa rozvíja celok. Unisonová téma, opakujúca sa v rôznych rytmických obmenách , v odlišnom harmonickom a náladovom svetle, vo vždy novom inštrumentálnom zložení, rozhoduje o hudobnom profile diela. Niet tu nerozhodnosti, prázdnych efektov – naopak , dielo charakterizuje tematická pružnosť, nezvyčajne výstižná, bohatá a rozmanitá inštrumentácia. Je pochopiteľné, že „Prelúdiá“ museli od samého začiatku strhnúť poslucháčov a že sa stali vrcholnou skladbou orchestrov i dirigentov. |
tlačiareň
|