20. 3. - 27. 4. 2003
Múzeum Vojtecha Löfflera, Alžbetina 20
Miloš Kopták (1969), rodák z Kysuckého Nového Mesta, absolvent VŠVU v Bratislave - odbor grafika u prof. Kálaya, v súčasnosti pedagóg na súkromnej strednej umeleckej škole v Bratislave, sa v Múzeu Vojtecha Löfflera predstavuje svojim výtvarným projektom s názvom Pokus o portrét Doriana Graya.
Na výstave máme možnosť vidieť viac ako 40 portrétov, ktoré sú len čiastočným výberom z množstva prác, čo vznikli za obdobie posledného roka. Už skutočnosť, že Kopták sa tomuto konceptu venuje už dlhší čas, potvrdzuje, že ide o výtvarný prejav s nemalým intelektuálnym zázemím.
Snáď najviac čitateľný je autorov zámer nastaviť akési krivé zrkadlo dnešnému ideálu krásy, ktorý sa postupne stále viac posúva až do bezmála sakrálnej roviny. Symbolmi alebo doslova ikonami tohto náboženstva "dokonalej krásy tela", sú modelky a modely, čo reprezentujú pre väčšinu z nás ťažko dosiahnuteľný ideál. A práve na nich upriamil Kopták svoju pozornosť.
V konečnom dôsledku naráda s jedným z najprirodzenejších ľudských pokušení dotvárať, meniť či sekundárne zasahovať do hotového obrazu, či portrétu. Samozrejme, jeho zámer ani technika nie sú prvoplánové (ako keď domaľujeme nejakému portrétu v novinách fúzy). Proces a technika, ktorou autor narába na docielenie konečného obrazu, je totiž rovnako dôležitá pre pochopenie jeho diela ako len samotné intelektuálne pozadie. V prvom rade treba pripomenúť, že sa výlučne jedná o ručnú prácu a práve tento moment fyzického kontaktu autora s podkladom je dôležitý.
Kopták najskôpr pracne gumuje až obrusuje pôvodné tváre (čo dokazuje na starší názov projektu - gumované hlavy) a až potom nastupuje jeho veľmi expresívna kresba a vznik novej podoby modelu. Niekedy je jeho zásah čitateľný až na druhý pohľad, inokedy zachádza až do úplného popretia podkladu. Tento technický proces vychádza z hlbšieho autorovho štúdia histórie, kde nachádzame paralely v starých, niekoľko ráz obrusovaných spisoch.
Rovnako treba spomenúť aj ilúziu, ktorú vytvára aj pomenovaním výstavného projektu s odkazom na románového hrdinu Doriana Graya od Oskara Wilda. Samozrejme, nehľadajme paralelu medzi bezcitným krásavcom Grayom a bezmennými modelkami pretvorenými v Koptákových obrazoch, skôr ju vidíme smerom k niekedy ozaj bezcitnej mašinérii, ktorú okolo seba vytvára prezentácia dnešného ideálu krásy.
je potrebné si uvedomiť, že autor narába aj s predpokladom, že každý z nás nosí nie len jednu oficiálnu tvár, ale často pod jej povrchom aj iné podoby, ktoré sa prejavujú často nenápadne a postupne, podobne ako v prípade portrétu Doriana Graya, pod vplyvom udalostí a zmien okolo nás.
V podobnom duchu sa nesú aj trojrozmerné objekty, ktoré Kopták vytvára za pomoci šošoviek, teda oprickej deformácie obrazu. Stretávame sa tu s objektmi, kde rovnako ako na jeho plagátoch, ide o popretie pôvodnej podoby tváre, ale už nie len prostredníctvom kresliarskeho zásahu, ale aj radikálnej deštrukcie tváre roztrhaním či poprepichovaním modelu. Vznikajú tak zaujímavé "kazety" pripomínajúce zberateľké kolekcie motýľov.
Registrujeme tu aj ďalší moment typický pre intelektuálne pozadie Koptákových prác, a tým je určitá mystika spojená s technikou prepichovania modelov v týchto objektoch, ktorá pripomína dávne obrady pravekých lovcov či praktiky woo-doo. Je nám predsa určite známy fakt, že pocity spojené s prepichovaním či dotváraním podoby konkrétnej osoby sú omnoho silnejšie a emotívnejšie, ako ke´d čarbeme, alebo zabodávame špendlíky na čistý papier. Bolo by možno zaujímavé sledovať súčasné podoby a osudy týchto konkrétnych modelov a modeliek, ktoré sa na nás pozerajú z Koptákových prác, či náhodou...
Mgr. Peter Tajkov, kurátor výstavy |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
