Týždenná oslava Dňa mesta Košice sa pravidelne v termíne 1. až 7. mája koná od roku 1995. Niektoré atrakcie ubudli (makovník na Hlavnej, noc košických strašidiel, voľba hradnej dámy), niektoré pribudli (košická svadba). Jedna však ostáva stále v rovnako dôležitej pozícii. Je ňou otvorenie sezóny na Košickej detskej železnici, čím sa vlastne začínajú aj celé týždenné oslavy.
Košická detská železnica
Písať každoročne o tejto akcii zaváňa trochu stereotypom, pretože je v podstate každý rok rovnaká. Slávnostne vyzdobený vláčik, historický rušeň Katka dymí, hraje country skupina Veslári a chystá sa prepad vlaku. Napriek tomu, že táto akcia osláv bola i tento rok bezo zmien, je vždy aj populárna. To pretože Košická detská železnica je naozaj viac než lokálnou raritou.
Je to lákadlo hlavne pre deti a tak aj tento rok na prvú sezónnu jazdu prišli hlavne otcovia a mamičky s malými deťmi. Vlak však strážila mestská polícia a nikto doň nemohol nastúpiť. Najskôr sa musel udiať tzv. slávnostný ceremoniál. V praxi to znamenalo asi toľko, že mamičky s deťmi na rukách čakali, či sa im vo vláčiku ujde miesto, pretože ľudí bolo viac ako miest vo vagónoch a zatiaľ obďaleč z mikrofónu zneli postupne za sebou tri prejavy. Najskôr primátor, potom zástupca železníc a riaditeľ DPMK.
Nie som si celkom istý, koľkých z týchto ľudí zaujímali slová o vzorovej spolupráci železnice a samosprávy, o potrebe zachovania tejto železničky a perspektívach jej ďalšieho možného rozvoja. Mal som skôr pocit, že všetci prítomní tu prišli, aby urobili deťom radosť, previezli ich vláčikom a potom sa s nimi mohli hrať na Alpinke. Myslím si, že by pre zástupcov železníc a mesta vôbec nebolo dehonestujúce, ak by dovolili mamičkám a detičkám do vlaku nasadnúť a potom rečnili tak, aby títo cestujúci na nich mali z vagónov výhľad.
Po ukončení troch prejavov (našťastie nie dlhých), nastal ďalší oficiálny počin – strihanie pásky. Keď pásku dostrihali, do zadného vagónu mali najskôr nastúpiť slávnostní hostia. Ako prvý išiel primátor a – trapas. Dvere boli zamknuté, zabudli ich na vagóne odomknúť, kľúče neboli hneď po ruke, takže oficiálni hostia s posunuli v dave k ďalším dverám, kde nastúpili.
V spomínaných prejavoch predsa však len zaznelo niečo, čo si zaslúži pozornosť. Primátor Zdenko Trebuľa povedal, že železnička tohoto veku a druhu je v podstate európskou raritou a v súčasnosti už jednotlivé strany podieľajúce sa na jej prevádzke pripravujú projekt, podľa ktorého by sa snáď i podarilo na jej renováciu získať grand z Európskej únie.
K tradičnej šou prvej jazdy patrí prepad vláčika. Scenár bol rovnaký ako vlani – vsadený do westernového obdobia. Policajná eskorta prevážala lupiča Billa do cieľovej stanice Alpinka. V stanici Vpred však vláčik prepadli kumpáni zatknutého lupiča, aby ho oslobodili a okradli cestujúcich. Keď ho oslobodili, nakoniec sa medzi sebou sami pohádali a zväčša i postrieľali.
Zdá sa, že táto šou je medzi cestujúcimi stále atraktívna. Keď v stanici Čermeľ viedla eskorta lupiča k vlaku s prominentnými osobnosťami mesta, ten kričal: ”Prečo? Prečo? Vari si myslíte, že som jediný, ktorý tu kradne?
Literárny kritik by o scenári povedal, že jeho autor v historickom kontexte parafrázoval aktuálne otázky súčasnej spoločnosti. Škoda, že herec stvárňujúci lupiča Billa nekonretizoval, koho by ešte mala eskorta odviezť, prípadne či svoje výčitky vyjadril v lokálnom, alebo celoslovenskom kontexte.
Ešte pred touto šou som sa opýtal westernovo odetých chlapcov, kto sú a koho zastupujú. Odpovedal mi chlapík s klobúkom a puškou, ktorý sa predstavil ako Milan Madlenák: „Sme spoločnosť Via Cassa, čo je spoločnosť historického šermu, ale s tým, že jej záber je širší. Je to združenie viacerých šermiarskych, ale aj divadelných a hudobných skupín, ktoré nejakou formou približujú jednotlivé historické obdobia od stredoveku až po western. Práve dnes vyšlo na western, ale na košickej svadbe a rytierskych slávnostiach predvedieme aj šerm.“
Odovzdanie cyklisticko-turistického chodníka Alpinka – Jahodná
Ïalším bodom programu bolo odovzdanie cyklisticko-turistického chodníka Alpinka – Jahodná. Ide o značkovaný cyklotrasu, o ktorú sa zaslúžili Metské lesy s.r.o. Pre milovníkov jazdy na horských bicykloch je to dobrá správa. Trasa začína nad parkoviskom na Alpinke a ďalej ide asfaltovou cestou k chate Diana, odkiaľ stúpa až na Jahodnú, odtiaľ potom späť na Alpinku. Konkrétne ide cez lokality Alpinka – Chata Diana – Nemcová – Dolka - Lieskovec - Findoráková – Čierna lúka – Alpinka. Najväčšie stúpanie je od chaty Diany, ale dá sa vraj v pohode na bicykli zvládnuť. Dlhá je 24 km, jej mapu si môžete pozrieť hneď pri štarte na jej začiatku.
Opäť sa strihala páska, primátor prítomných cyklistov v krátkosti informoval, že mesto má záujem urobiť aj cyklistickú cestu z mesta na Alpinku, ale je to predovšetkým otázka peňazí. Cyklisti nakoniec ponúkli primátorovi bicykel, aby išiel ako prvý a veruže išiel. Prešiel dobrých 50 metrov.
„Asi pred rokom, pretože na chalupe mám bicykel. Predtým som sa bicykloval relatívne často, len potom mi v roku 1999 z pivnice bicykle ukradli,“ odpovedal nám primátor na otázku, kedy sa naposledy bicykloval.
Výstava historických vozidiel na Hlavnej ulici bol ďalší bod programu, ktorý sme sa v tomto dni rozhodli navštíviť. Táto atrakcia naozaj privolal kopec zvedavcov a zatraktívnila centrum mesta. Vyzeralo to takmer ako vo veľkom múzeu dopravy, pretože okrem áut tu boli i motocykle a historické električky. S tým, že všetko bolo pojazdné, čo sa majitelia áut a motocyklov rozhodli i potvrdiť o 14,00 exhibičnou jazdou mestom.
Pojazdný veterán ako starožitnosť i účelový voz si vyžaduje skutočne človeka zapáleného pre vec, pretože inak niet dôvodu, prečo by sa človek babral v motore s rukami od oleja a líhal v garáži pod podvozok.
Akciu usporiadala agentúra Wind, ktorej majiteľ – Miroslav Kolár – takto strávený čas nepovažuje za zbytočný: „Ten, kto si dá auto do takého stavu, že na ňom nemusí veľa pracovať, pretože rekonštrukciu zvládol dôkladne, potom je to veľmi jednoduché. Už stačí len naliať benzín a naštartovať.“
Rozhovoril sa trochu aj o celej akcii: „Je to druhý ročník, aj keď sa vlaňajšia akcia nenazývala Cassovia Retro, ale tiež to bolo v pešej zóne. Mnohí majitelia tu vystavených áut a motocyklov sú združení v rôznych veterán kluboch a vzájomne sa poznajú. Oni majú kontakty zasa na ďalších cez svojich priateľov a podobne. Postupne sa nám darí naše rady zväčšovať. Dnes tu máme aj hostí z Popradu, Rožňavy, Spišskej Novej vsi aj z Trebišova. V súčasnosti sa veteranizmus rozširuje, ale takýchto akcií tu nie je veľa. Preto aj máme snahu sa nejako dohodnúť a podobné exhibičné stretnutia konať častejšie. Je to hlavne o tom, aby ľudia tieto krásne autá videli a netrčali niekde v garáži.“
Miroslav Kolár síce historické auto nemá, ale má motorku Jawa 250 z roku 1948. Nech sa mu teda na nej dobre jazdí. Lenže kto chce jazdiť, nemôže si dopriať chmeľového moku. A tej chvíli teda mal čo ľutovať.
Pivo v letných záhradách reštaurácií na Hlavnej tieklo plným prúdom. Plný májový deň totiž nešetril slnečnými lúčmi. Kto by odolal. A tak množstvo Košičanov vysedávalo práve v týchto zariadeniach, aj keď už mestské oslavy zúrili už na plné obrátky…
Slavomír Szabó
PROGRAM OSLÁV DŇA MESTA KOŠICE 2003 |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
