Na druhý deň Osláv Dňa mesta Košice 2003 sme si vybrali akciu s názvom Voľby študentského richtára. Žiaci základných a stredných škôl majú v Košiciach svoj vlastný parlament, ktorý sa zaoberá prevažne organizáciou rôznych akcií pre spestrenie školského života. V minulosti síce rôzni kandidáti na richtára hovorili mnoho aj o potrebách riešenia problémov v školstve, ale priznajme si, ako by ich mohli žiaci tohoto veku riešiť, pokiaľ to nezvládajú kompetentné štátne a teraz aj samosprávne orgány.
Študentský richtár je teda osobou, od ktorej závisí výkonnosť študentského i žiackeho parlamentu, množstvo a kvalita akcií pre spestrenie žiackeho a študentského života v meste. A kvalita sa odráža od jeho osobnosti. V tomto roku už išlo o siedme voľby, konali sa už tradične v altánku v Mestskom parku.
Voľby majú miestami skutočne búrlivý charakter, fanúšikovia jednotlivých kandidátov vytvárajú atmosféru ako na hokeji. A práve hokej dopåňal atmosféru celého stretnutia. Viacerí z divákov totiž počúvali priamy prenos z majstrovstiev sveta, kde sme hrali zápas s Fínskom. Od prvého gólu až po záverečný stav 5:1 v náš prospech, o tom všetkom počas predstavovania kandidátov a kultúrneho programu prítomných oboznamovala študentská richtárka z roku 2001 Katka Džunková.
Zatiaľ čo kultúrny program akciu v podstate neprimerane naťahoval do dåžky a väčšina prítomných mala skôr záujem o komunikáciu s kandidátmi než sledovanie amatérskych hudobných vystúpení, jeden bod aj nás výrazne zaujal. Išlo o vystúpenie košického klubu taekwon-do Starclub.
Jeho najvýraznejšou osobnosťou je len 18-ročná Jana Miháliková, ktorá sa venuje na ženu skutočne netradičnej disciplíne – prerážaniu kvádrov. Po úvodnej exhibícii, v ktorej sa členovia predvádzali v ukážkach synchronizovaného boja a prerážania doštičiek, prišlo na rad rozbíjanie kvádrov kladivom na bruchu jednotlivých cvičencov. Od mladých mužov to bola ukážka trénovanosti a odvahy, ale keď veľkým kladivom rozbíjali kváder na bruchu Janky, človek mal chvíľku strach, aby jej nebodaj neublížili. To, že ide iba o výzorovo krehkú dievčinu, nakoniec potvrdila sama, keď rukou prerazila najskôr sedem a potom osem kvádrov. Prítomní azda ani netušili, že tu videli minimálne slovenský rekord. Osem kvádrov totiž v našej krajine ešte rukou neprerazila žiadna žena.
Nie je to len otázka techniky, ale aj koncentrácie a dôvery vo vlastné sily. Jana Miháliková totiž na otázku, na čo myslela, keď stála nad kvádrami pripravenými na prerazenie, odpovedala: „Už som ich v mysli videla prerazené.“
Tvrdí, že v prerážaní kvádrov ženami je na Slovensku konkurencia dosť malá, pretože je to predovšetkým mužská disciplína. Aj preto sa dá v tomto dobre presadiť. Pokiaľ sú jej informácie presné, jej najsilnejšia slovenská konkurentka prerazila len štyri kvádre. Videla to v televízii. Tak teraz aj pred televíznymi kamerami ona prerazila osem. Mala to už vyskúšané na tréningu, pred verejnosťou tak urobila prvý krát.
„Neskôr by som chcela odcestovať niekde, kde má tento šport korene. Najskôr by som asi navštívila Kóreu. Chcem sa zdokonaľovať. Trénujem denne dve aj tri hodiny,“ povedala nám po vystúpení. Jej cestovateľské plány sa však asi trochu krížia s jej študentskými. Teraz navštevuje Gymnázium na Poštovej ulici a potom má v pláne vysokoškolské štúdium žurnalistiky.
Voľby pokračovali ďalším slovným zápolením kandidátov. Tí boli šiesti – traja z radov stredných a traja z radov základných škôl. Suverénne najväčšiu podporu mal študent Gymnázia z Alejovej ulice František Lipták. Bolo to jednak dané početnosťou a bujarosťou jeho fanúšikov, ale v podstate aj jeho suverénnym vystupovaním. Nevolili však fanúšikovia, ale vybraná komisia. Početnosť fanúšikov totiž nemusí znamenať všetko. Z viacerých strán študentského parlamentu sme si totiž vypočuli názor, že výsledok vlaňajších volieb, ktoré vyhrala Tatiana Klešíková, bol dosť veľký omyl a študentský parlament stagnoval.
To sa okrem iného prejavilo aj na stránkach Cassovia.sk, pretože v roku 2000 sme pre študentskú richtárku Janu Drúrikovú pripravili internetovú stránku s možnosťou zadávania vlastných správ a študentský message board. Ten po nej využívala aj Katarína Džunková. Napriek dvom osobným rozhovorom, ponukám a telefonátu sa Tatiana Klešíková celý rok neozvala a nechala vec stáť.
Oproti pôvodnému plánu sa program voľby richtára naťahoval, v závere to už každý chcel mať za sebou. Keď nakoniec kandidáti predstavovali svoje programy, porota sa išla poradiť o víťazovi, hoci program predstavili len traja a ďalší traja na túto možnosť ešte len čakali. Výsledok dopadol podľa očakávania a vyhral to František Lipták.
Ten okrem iného sľúbil, že na školách sa pokúsi zriadiť schránky, do ktorých by mohli žiaci vhadzovať svoje návrhy a výhrady voči fungovaniu žiackeho a študentského parlamentu ako i samotných škôl. Taktiež zamerať pozornosť na možnosti využívania dotácií a grantov z fondov EÚ a realizovať výmenné študentské pobyty so zahraničím. Okrem toho aj organizáciu kultúrnych a športových podujatí, ako i organizovanie brigád s možnosťami zárobkov, atď.
Pokiaľ však ide o zmeny v školstve, študentský parlament skôr vystupuje ako bezzubá organizácia. V podstate – čo zmôže žiak, alebo študent, aj keď sa mu niečo na škole nepáči? Postoj Františka Liptáka je v tomto smere skôr pragmatický: „Neviem, či študentský parlament môže v školstve niečo zmeniť. Na to sú skôr ministerstvá. Študentský parlament môže dosť ovplyvňovať dianie v meste. Robiť akcie, ktoré by tu inak pre študentov neboli.“
Pokiaľ ide o oživenie administrátorskej stránky študentského richtára a študenstkého message boardu na Cassovii. sk, o to prejavil veľký záujem.
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
