Vyvrcholením pestrej ponuky piateho dňa osláv Dňa mesta Košice 2003 bol dozaista vydarený koncert Honzu Nedvěda na Hlavnej ulici pri Immaculate. Príjemné takmer letné teploty, hviezdnatá obloha, dobrá muzika a atmosféra historického centra mesta, to všetko však čakalo Košičanov až večer, a práve v čase, kedy mnohí hokejistickí fanúšikovia radšej doma sledovali priamy prenos zápasu medzi Českou republikou a Slovenskom (3:3). My sme svoju pozornosť na aktivity mesta zamerali už počas dňa. Našou vytipovanou akciou bol pokus o zápis do Guinnesovej knihy rekordov, konkrétne v razení mincí.
Akciu s názvom Zober si svoju mincu usporiadalo Východoslovenské múzeum v spolupráci s CVČ Junior s Klubom Guinnessových rekordov. Východoslovenské múzeum má totiž vo svojich zbierkach mnohé unikáty, ktoré mu môže svet závidieť. Košičanom sa možno dá akési všedné, vnímajú ho už len ako súčasť koloritu Starého mesta. Som však presvedčený, že ak by niektoré svetové múzeum obsahovalo niektoré zbierky, ktoré sa v Košiciach nachádzajú, aj vďaka reklame by bolo v kuse obliehané davmi turistov.
Zbierkou svetového významu je predovšetkým Košický zlatý poklad. Jeho hodnota je z historického hľadiska nevyčísliteľná, ako masa zlata tvorí tiež súčasť istiny slovenskej meny. Obsahuje 2920 zlatých mincí, 3 medaily a zlatú reťaz. Keď 24. augusta 1935 robotníci robili stavebné úpravy v priestoroch domu na Hlavnej č. 68 a našli medené kovové puzdro, azda v prvej chvíli ani netušili, že obsahuje jednu z najúžasnejších zbierok historického zlata. Medzi mincami sa nachádzala (a vo vystavenej zbierke i nachádza) dukát Rudolfa II.(1576 – 1608), konkrétne dukát z roku 1579.
V tom čase sa mincovňa na zlaté mince nachádzala aj v Košiciach a zlatý dukát pochádzal práve z tejto dielne. Má značku HS, čo znamená Hungaria Superior, čiže Horné Uhorsko a obsahuje i podobizeň vladára.
„Jeden z najzaujímavejších zlatých pokladov – Košický zlatý poklad – má 2920 kusov mincí, preto sme si aj my zvolili rovnaký počet kusov, ktoré tu dnes chceme vyraziť. Všetko máme záujem zaznamenať v Guinnessovej knihe rekordov,“ povedal nám Róbert Pollák, riaditeľ Východoslovenského múzea.
To sme už boli pred budovou Historickej radnice, kde pod prístreškom na stole stál čudesný stroj na razenie mincí, pri ňom páni, čo ho obsluhovali a zástup študentov čakajúcich na možnosť vyraziť si tú svoju. A niektorí mali i šťastie.
„Vďaka sponzorom je každá dvestá minca v poradí strieborná. Dostávajú ich náhodní záujemcovia, ktorí majú to šťastie, že prišli tu vo správnu chvíľu,“ dodal riaditeľ. Kto to šťastie nemal, tiež o nič neprišiel, pretože zadarmo získal kópiu dukátu jedného z najvýznamnejších Európy, aj keď na zliatine mede a mosadze.
Nerazilo sa však klasicky, ako je zvyčajne rozšírená predstava, keď sa kov položí na tvrdý podklad a na raznicu sa búši kladivom. Túto techniku nahradilo dômyselné zariadenie. Raznica sa narážala na kov pomocou pák.
„Je to balanciér a používal sa v 18. storočí. Nerazíme tu však na originálnom funkčnom balanciéri, ale na funkčnej kópii, ktorá je zapísaná v pomocnej zbierke Východoslovenského múzea. Bežne je vystavený pri zbierke Košického zlatého pokladu v expozícii našej budovy na Námestí Medzinárodného maratónu mieru,“ vysvetlil Róbert Pollák.
Aj keď v čase našej návštevy stál pred raznicou stále rad mladých ľudí, organizátori sa trochu obávali, či dokážu vyraziť dostatočný počet mincí. V skorších hodinách prišli celé triedy jednotlivých škôl, ale mnoho Košičanov prechádzalo Hlavnou ulicou s klapkami na očiach a len vo vidine všedných povinností bez využitia možnosti zastaviť sa pri príjemnej raritke.
„Teraz sme približne na čísle 1390, takže väčšia polovica je ešte pred nami,“ poznamenal riaditeľ Východoslovenského múzea. Boli asi dve hodiny popoludní a akcia bola podľa programu naplánovaná do piatej hodiny. „Do piatej sa nám to určite nepodarí, lebo počas jednej hodiny je možné vyraziť asi tak dvesto mincí. Na to, že každý si tú mincu razí a musí vlastnoručne otočiť kolesom balanciéra, bude to možno tak do jedenástej v noci. Verím však, že sa to podarí.“
Zatiaľ čo sa ľudia razili mince, zapisovali sa do zoznamu pre potreby dokumentácie pre Guinnessovú knihu rekordov a odchádzali s úsmevmi hľadiac na repliku dukátu v dlani, pred historickou Budovou štátneho divadla sa predstavoval klub bojových umení taekwon-ho Starclub. O ňom sme už písali v časti o voľbe študentského richtára. Divákov opäť zaujali bojové cvičenia, súboje, rovnako prerážanie kvádrov, okrem iného aj kladivom na bruchu cvičencov.
Pre spestrenie bola mincovňa pravidelne prepadávaná zbojníkmi so sekerami a chránená stredovekými žoldniermi – všetko v prevedení skupiny historického šermu Via Cassa. Pohodička na Hlavnej mala svoje čaro, pretože pekné ulice síce lahodia oku, ale malé i väčšie pouličné atrakcie dávajú všetkému punc, čo vytvára ducha mesta.
Razenie mincí nakoniec trvalo do pol deviatej večer, ale stanovený limit splnili, dokonca prekročili. Vyrazili ich 2961, aby si boli istí. Každý, kto si mincu vyrazil a obdržal, sa totiž musel zapísať do zoznamu potrebného pre zápis rekordu a nie je istota, či tak naozaj každý urobil. Potrebných 2920 podpisov tam však dozaista bude. Teraz tieto hárky s potvrdením odbornej poroty a videozáznamom poputujú na zápis, prostredníctvom Ktorého sa Košice i Východoslovenské múzeum dostanú do širšieho medzinárodného vedomia.
Slavomír Szabó
PROGRAM OSLÁV DŇA MESTA KOŠICE 2003 |
tlačiareň
|