Posledný deň osláv Dňa mesta Košice sa koná vždy rovnaký rituál. Je ním odovzdávanie cien mesta, cien primátora a plakiet primátora. Možno niektorým nie je známe, prečo práve 7. mája a prečo práve tento deň je dňom mesta.
Dňa 7. mája 1369 v Diósgyöri vydal kráľ ¼udovít Veľký ako prvý panovník v Európe najstaršiu erbovú listinu pre právnickú osobu -mesto. Touto erbovou listinou ¼udovít Veľký ako vôbec prvý panovník v Európe prekročil hranicu udeľovania erbu fyzickým osobám. Do tých čias dostávali erby len šľachtici. Košice boli prvým mestom s takouto výsadou. Vývoj erbu mesta Košice pokračoval udelením druhej erbovej listiny - 31. januára 1423 ju v Bratislave vydal Žigmund, tretiu listinu vydal 7. februára 1453 v Bratislave Ladislav V. Vývoj mestského erbu sa zavàšil presne pred 500 rokmi, keď 8. decembra 1502 vydal Vladislav II. štvrtú erbovú listinu. V krajine to bola prvá erbová listina pre mesto so štítom, prilbou s klenotom a prikrývadlami. Trvalo 133 rokov, kým mesto dostalo od panovníka kompletný erb. Jedinečná historická udalosť sa stala príležitosťou pre novodobú históriu mesta, pre vytvorenie tradície osláv Dňa mesta – vždy vo výročný deň udelenia prvej erbovej listiny – 7. mája, tento rok pri príležitosti 634. výročia.
Pred mestskou radnicou v pešej zóne Hlavnej ulice už boli natiahnuté bordové koberce, vedenie mesta a starostovia nastúpili v slávnostnom habite, spoločnosť historického šermu Via Cassa vystrelila slávnostnú salvu z muškiet. Po slávnostnom prejave primátora ZdenkaTrebuľu došlo na samotné ocenenie. Zoznam ocenených aj s odôvodnením uvádzame v plnom rozsahu:
CENY MESTA KOŠICE
John Harald Goodish, vo funkcii prezidenta U.S.Steel Košice, s.r.o. Košice od 24.11.2000 do 1.3.2003.
► za rozvoj mesta a regiónu Košice v oblasti športu, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva a zásluhy za prínos zahraničných investícií
Ocenenie mesta Košice si menovaný prevzal pri príležitosti ukončenia jeho profesionálneho pôsobenia vo funkcii prezidenta obchodnej spoločnosti U.S.Steel Košice dňa 1. marca 2003.)
MUDr. Vojtech Blaško, konziliárny lekár VSŽ Nemocnice, a.s.
► za významný prínos v oblasti traumatologicko-ortopedickej medicíny v Československej a Slovenskej republike
Od svojho nástupu do Fakultnej nemocnice v Košiciach sa venoval traumatológii, t.č. pracuje ako sekundárny lekár s vyššou kvalifikáciou na ortopedickom oddelení vo VSŽ Nemocnica, a.s.. Ako zástupca primára traumatologického a neskôr oddelenia úrazovej chirurgie FN v Košiciach sa podieľal na organizácii úrazovej chirurgie v kraji. Podieľal sa na odbornom školení celej generácie úrazových chirurgov Slovenska. Prakticky po celom Východoslovenskom kraji konziliárne operoval a zavádzal nové operačné metódy.
Pravidelne väčšinou aktívne sa zúčastňuje na krajských, celoštátnych ako aj zahraničných seminároch, konferenciách a kongresoch chirurgie, úrazovej chirurgie a ortopédie. Predniesol vyše 150 prednášok a má viac ako 20 publikácií v našej i zahraničnej odbornej traumatologickej a ortopedickej literatúre. MUDr. Vojtech Blaško nielenže stál pri zrode slovenskej úrazovej chirurgie, ale svoje bohaté skúsenosti nadobudnuté dlhoročnou húževnatou prácou dokáže preniesť na takmer všetky chirurgické pracoviská nášho kraja. Je vysoko humánny, s morálnym prístupom k pacientom, kolegom i k ostatnému personálu. Je to popredná osobnosť traumatologicko-ortopedickej medicíny v Slovenskej republike.
ThDr. Július Filo st., emeritný biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
► za nezabudnuteľný odkaz a celoživotné dielo duchovnej obnovy cirkvi i národa.
Po absolvovaní štúdia na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave pôsobil nepretržite v cirkevnej službe. V r. 1970 bol zvolený za biskupa Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. so sídlom v Košiciach. V tomto meste pôsobil ako biskup a zároveň farár evanjelického cirkevného zboru v r. 1970-2000, kedy sa z Košíc presťahoval do rodnej obce. Július Filo st. je známy ako kňaz, vynikajúci kazateľ, filozof, pedagóg, novinár, spisovateľ, iniciátor dialógu medzi evanjelikmi a katolíkmi i ekumenického spolunažívania cirkví v Košiciach. V r. 1994 aktívne participoval pri vzniku Ekumenického spoločenstva mesta Košice. Je autorom monografie o Jánovi Kollárovi, vydal dva diely kázní Slová života, biblické meditácie Sme božie deti, učebnicu Cesta za Kristom, eschatologickú štúdiu Život po smrti, teologickú štúdiu Ekumenický dialóg, teologicko-filozofické eseje Sloboda, životopisnú knihu Spomienky a úvahy, filozoficko-sociologickú štúdiu Náboženský a sociálny odkaz T.G. Masaryka, výber článkov a statí Klasy života i štúdiu Politická diakonia a publikoval množstvo článkov a úvah v cirkevných i svetských tlačených i elektronických médiach.
Elena Kleisová a Marián Kleis, herci
► za celoživotné herecké dielo v oblasti divadelnej, rozhlasovej, televíznej a filmovej tvorby, s prihliadnutím na vyše 50 ročné pôsobenie na doskách Štátneho divadla Košice, ktorým prispeli k pozdvihnutiu kultúrnej a umeleckej úrovne mesta.
Manželia Kleisovci pôsobia v Štátnom divadle Košice vyše 55 rokov. V spomínanom období vytvorili vyše niekoľko desiatok postáv a v činohre Štátneho divadla zastávali popredné miesta. Okrem toho dobré meno divadla a mesta šírili prostredníctvom svojej tvorby v rozhlase, televízii a filme. K takým patria nezabudnuteľné komické i vážne postavy Mariána Kleisa v slovenských filmoch najmä z 50-tych a 60-tych rokov, resp. rozhlasové pôsobenie Eleny Kleisovej vo „federálnom“ Maratóne.
Ing. Mgr. Blažej Krasnovský, in memoriam,
► za aktívny podiel pri zakladaní a rozvoj hospodárskych, podnikateľských a kultúrnych aktivít v meste Košice a prínos v oblasti poézie, prózy vydavateľskej činnosti, so zameraním na duchovnú oblasť
Ocenenie preberie Mgr. Katarína Krasnovská, manželka.
Menovaný sa narodil v roku 1931 a zomrel 17.8.1999. V rokoch 1972 -1995 pracoval v Slovenskej poisťovni, kde zastával rôzne významné funkcie až po pôsobenie vo funkcii predsedu predstavenstva a funkcii riaditeľa. Popri svojej náročnej práci sa dal na štúdium Teológie, ktoré ukončil titulom Mgr. na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte UPJŠ v Prešove v roku 1996. Od roku 1991 zastával rôzne vrcholné ekonomické funkcie v akciových spoločnostiach, bol členom predstavenstiev a dozorných rád vo viacerých slovenských bankách, bol predsedom Dozornej rady Fondu národného majetku a stal sa i riaditeľom sekcie kapitálového trhu, členom Výkonného výboru Fondu národného majetku, pripravoval stratégiu nutnej ekonomickej transformácie. V novembri 1989 spoluzakladal Kresťansko-demokratické hnutie v regióne východného Slovenska. Od roku 1998 zastával funkciu podpredsedu KDH pre ekonomiku. Pracoval na ekonomických zákonoch pre parlament. Vydal šesť zbierok svojej poézie. Okrem poézie pripravil mnohé televízne a rozhlasové relácie. Napísal rôzne články, štúdie, pracoval v oblasti publicistiky a literárnej kritiky. Osem rokov bol šéfredaktorom časopisu SLOVO, zároveň bol vedúcim redaktorom časopisu pre kresťanskú kultúru VERBUM. Vo svojom vydavateľstve SLOVO vydal 50 knižných titulov. Bol zakladajúcim členom Spolku sv. Cyrila a Metoda, bol členom výboru Spolku sv. Vojtecha v Trnave, členom ekonomickej rady Košického apoštolského exarchátu. Založil rôzne spoločenské a charitatívne nadácie.)
Jozef Ličko, dôchodca
► za celoživotný občiansky postoj v rámci sociálnodemokratického hnutia najmä po r. 1945 a za činnosť pri zavádzaní mestskej samosprávy v 90. rokoch
Politické presvedčenie pána Jozefa Lička bolo od mladosti formované v rámci sociálnodemokratického hnutia v Košiciach. V roku 1945 patril k mladým sociálnym demokratom v Košiciach. Pán Ličko sa stal po osamostatnení Sociálnodemokratickej strany na Slovensku pod názvom Strana práce jej košickým krajským tajomníkom. Bol aj redaktorom týždenníka pod názvom Československý východ. V januári 1949 menovaného a jeho priateľov zatkla štátna bezpečnosť pre protištátnu činnosť a bol odsúdený na 8 rokov väzenia, ktoré si odsedel v Košiciach, Bratislave, Leopoldove, na Pankráci, v Kartouzach a v Jáchymove. Po odpykaní trestu sa vrátil do Košíc, kde v podradných robotníckych zariadeniach v Hutných stavbách pracoval do roku 1980. Už v roku 1968 sa zúčastňoval príprav na obnovovaní sociálnodemokratickej strany. Do tejto práce sa opäť zapojil po novembri 1989 a v januári 1990 sa za túto stranu stal členom pléna i rady Národného výboru mesta Košice. V tom období ťažisko jeho politickej práce sa presunulo do činnosti orgánov Národného výboru mesta Košice. Jozef Ličko od 10.7.1990 do 24.11.1990 vykonával funkciu tajomníka Národného výboru mesta Košice. Splnil základné úlohy prechodu do obdobia mestskej samosprávy, viedol kolektív expertov pri tvorbe zákona o Košiciach, pri tvorbe mestského štatútu, zabezpečoval komunálne voľby a riešil mnohé ďalšie otázky týkajúce sa samosprávy mesta.
Prof. MVDr. Ján Pleva, DrSc. , zakladateľ Ústavu verejného a súdneho veterinárneho lekárstva v Košiciach.
►za celoživotné dielo v oblasti veterinárnej medicíny a prácu pedagóga, vedca, veterinárneho odborníka, súdneho znalca, experta na hygienu potravín a aktívnu podporu košického športu z postu člena výboru futbalového oddielu
Významne prezentoval Univerzitu veterinárneho lekárstva v Košiciach a cestou veterinárnej medicíny aj mesto Košice. V 60-tých rokoch pôsobil ako krajský veterinárny lekár. Výrazne sa podieľal na likvidácii tuberkulózy a brucelózy na Slovensku. Zakladal Ústav verejného a súdneho veterinárneho lekárstva v Košiciach. Vybudoval katedru Hygieny potravín na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach. V 90-tych rokoch pôsobil ako riaditeľ Štátneho veterinárneho ústavu v Košiciach. Až do súčasnosti pracuje ako súdny znalec, spolutvorca legislatívnych noriem v oblasti hygieny potravín, oponent a posudzovateľ skrípt a odborných prác v odbore hygieny potravín. Pán Pleva je ako odborník známy svojou publikačnou činnosťou v odbornej verejnosti na Slovensku i v zahraničí. V 60-tych až 70-tych rokoch pôsobil ako člen výboru v TJ VSS, neskôr I. FC. Špecializoval sa na výber mladých talentovaných futbalistov.
Ing. Jozef Psotka, in memoriam,
►za vynikajúce športové a horolezecké výkony, reprezentáciu Slovenska na expedíciách do najvyšších svetových pohorí a za šírenie myšlienok priateľstva a fair-play
Ocenenie preberú Ján a Martin Psotkovci, synovia oceneného.
Jozef Psotka sa narodil v Košiciach roku 1934 a zomrel 17.10.1984. V roku 1981 bol prvým Slovákom, ktorý vystúpil na tretiu najvyššiu horu sveta Kančenčongu a v r.1984 vystúpil bez kyslíkového prístroja cez južný pilier na najvyššiu horu sveta Mt. Everest spolu so Zoltánom Demjánom a šerpom Ang Ritom. Pri zostupe z Južného sedla tragicky zahynul. Ing. Jozef Psotka sa zúčastnil horolezeckých expedícií do Himalájí, Hindúkušu, mongolského Altaja, prešiel Karakorum i Alpy. Na jeho počesť a na pamiatku všetkých horolezcov, ktorí tragicky zahynuli, uskutočňuje sa vo Vysokých Tatrách každoročne Psotkov memoriál.
Mons. Jozef Tóth, gréckokatolícky kňaz
►za statočnosť a vernosť cirkvi a národu, za prínos a obohatenie kultúry o kresťanský rozmer v meste Košice
Po maturite na Košickom gymnáziu vyštudoval teológiu na Vysokej škole bohosloveckej v Košiciach a na Katolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave. V roku 1950 nastúpil do vojenského pracovného technického práporu a po návrate v roku 1954 bol politicky nespoľahlivý. Najdlhšie pracoval ako korektor vo Východoslovenských tlačiarňach v Košiciach, kde zotrval až do odchodu do dôchodku. 16. februára 1969 bol neverejne vysvätený na kňaza Gréckokatolíckej cirkvi a pripravoval adeptov na kňazov v tajnej Cirkvi. Po novembri 1989 sa podieľal na znovuobnovení Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove. Od roku 1990 prednášal na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove a bol jej prodekanom. V roku 1992 mu Svätý Otec Ján Pavol II. udelil hodnosť Monsignora. Je zakladajúcim členom Spolku Sv. Cyrila a Metoda, členom Slovenského katolíckeho kruhu, členom redakčnej rady časopisu pre kresťanskú kultúru Verbum. V roku 1995 vydal tieto diela: Človek Jób hovorí s diablom, Evanjelium apoštola Judáša, Spev košického tria, Piesne zo Solúna. Ïalšie jeho diela sú v rukopisoch. Neustále prispieva do kalendárov a časopisov. Žije a tvorí na dôchodku v Košiciach.
Nohejbalový klub DPMK
► za úspešnú reprezentáciu mesta Košice a Slovenskej republiky v nohejbale
Ocenenie prevezme Ing. Štefan Pustelník, predseda a viceprezident Slovenskej nohejbalovej asociácie. Nohejbalový klub DPMK sa za 30 rokov existencie vypracoval medzi slovenskú, európsku a svetovú nohejbalovú elitu. V roku 1994 to bol práve Nohejbalový klub DPMK, ktorý bol Medzinárodnou nohejbalovou asociáciou /IFTA/ poverený zorganizovaním I. Majstrovstiev sveta v nohejbale mužov a v roku 2000 I. Majstrovstiev sveta v nohejbale žien a juniorov v Košiciach. Je viacnásobný víťaz Európskeho i Svetového pohára. Klub tvorí základ reprezentácie SR vo všetkých kategóriách. Je 15-násobný majster Slovenska a 18-krát získal Slovenský pohár v kategórii mužov. Sústavná, cieľavedomá a obetavá činnosť hráčov i funkcionárov priniesla úspech - Nohejbalový klub DPMK vychoval spolu 18 majstrov sveta: deväť v kategórii mužov, štyroch juniorov a päť žien.
Spevácky zbor Collegium Technicum pri Technickej univerzite v Košiciach
► za vynikajúcu prezentáciu zborového umenia doma aj v zahraničí
Ocenenie prevezmú Doc. Ing. Vladimír Penjaka, PhD., prorektora Technickej univerzity v Košiciach, Doc. Ing. Michal Kostelný, PhD., riaditeľ speváckeho zboru Collegium Technicum a Karol Petróczi, dirigenta speváckeho zboru.
Zbor sa vďaka umeleckým cieľom, aké si vytýčil a ktoré uplatňoval v praxi od svojho vzniku vypracoval na špičkové amatérske teleso na Slovensku. Od roku 1983, kedy sa etabloval podľa predstáv svojho zakladateľa a prezidenta Únie speváckych zborov na Slovensku doc. Michala Kostelného, zbor získal množstvo ocenení. Collegium Technicum reprezentuje slovenské zborové umenie aj na mnohých zahraničných vystúpeniach. Zbormajstrom a dirigentom zboru Collegium Technicum je Karol Petróczi - koncertný majster Štátnej filharmónie Košice. Od roku 1983 je Collegium Technicum organizátorom medzinárodného festivalu UNIVERSITAS CANTAT, v rámci ktorého sa každý druhý rok konajú koncerty v sakrálnych priestoroch v Košiciach, v Bratislave a vo Viedni. Zbor pravidelne spolupracuje so Štátnou filharmóniou Košice pri uvádzaní oratorálnych diel.
Kolektív Transplantačného centra pri Fakultnej nemocnici s poliklinikou na Triede SNP v Košiciach
► za dosahovanie vynikajúcich výsledkov v odberoch orgánov a tkanív pre transplantačné účely a v programe transplantácií obličiek, za rozvíjanie domácej a medzinárodnej spolupráce, za pedagogickú a osvetovú činnosť vo Východoslovenskom regióne
Ocenenie prevezme MUDr. Róbert Roland, riaditeľ FNsP a zároveň zástupcu vedúceho Transplantačného centra FNsP a Prof. MUDr. Juraj Bober, CSc., prednosta I. chirurgickej kliniky a vedúci Transplantačného centra FNsP.
Transplantačné centrum zahájilo svoju činnosť v novembri 1988. Vo februári 1999 pri príležitosti 10. výročia svojej existencie, zorganizovali jeho pracovníci sympózium s medzinárodnou účasťou pod záštitou ministra zdravotníctva SR a primátora mesta Košice a v roku 2001 3. Slovenský transplantačný kongres s medzinárodnou účasťou. Na činnosti Transplantačného centra sa podieľa viacero pracovísk FNsP, predovšetkým I. Chirurgická klinika, I. Interná klinika a jej dialyzačné stredisko, I. klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny, Oddelenie klinickej imunológie a alergológie a jeho laboratórna časť, Klinika detí a dorastu a ďalšie pracoviská z rôznych medicínskych odborov. Činnosť Transplantačného centra je príkladom kooperácie rôznych pracovísk a odborníkov. Túto vysoko odborno-medicínsku činnosť vykonáva kolektív zamestnancov pod vedením vedúceho Transplantačného centra FNsP prof. MUDr. Juraja Bobera, CSc., prednostu I. Chirurgickej kliniky a jeho zástupcu MUDr. Róberta Rolanda. Za 13 rokov jeho činnosti bolo vykonaných viac ako 280 transplantácií obličiek. V priebehu tohoto obdobia vykazuje Transplantačné centrum stúpajúcu tendenciu výkonov. Transplantačné centrum sa podieľa na úprave legislatívnych noriem platných pre odbery a transplantáciu orgánov. Vyvíja aj bohatú vedeckú aktivitu v rámci Slovenskej lekárskej spoločnosti.
CENY PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
MUDr. Boris Boča, in memoriam
► za vynikajúcu textársku tvorbu a tvorivý prínos do slovenského hudobného života a kultúry
Ocenenie prevezme MUDr. Boris Boča, syna
Menovaný sa narodil v roku 1922 a zomrel 25.1.1989. MUDr. Boris Boča počas vysokoškolských štúdií začal tvoriť ako textár a jeho najznámejším dielom z tohto obdobia je text k tangu „Skôr než odídeš“. Po skončení štúdii ho začala vtedajšia moc prenasledovať kvôli jeho náboženskému presvedčeniu. Pôsobil v Trebišove, Čiernej na Tisou, Hraní, Strede nad Bodrogom, Brezine a Kuzmiciach. Do Košíc mu bolo dovolené vrátiť sa až v roku 1971, kde pôsobil až do smrti roku 25.1.1989. Bol autorom textov, ktoré naspievali František Krištof Veselý, Milan Lasica, Rudolf Schuster, bez ich doterajšieho ocenenia. Ocenenie MUDr. Borisa Boču, in memoriam za jeho textársku prácu je malým zadosťučinením za jeho prínos do slovenskej kultúry a za príkoria, ktoré musel pre svoje presvedčenie počas svojho života znášať.
Attila Boris, bývalý významný športovec v oblasti zápasenia
►za vynikajúce výsledky dosiahnuté pri výchove mladej zápasníckej generácie nielen v Košiciach, ale i v Československej a Slovenskej republike
Celý svoj život venoval výchove mladej zápasníckej generácie. Pod jeho vedením vyrástli vynikajúci športovci reprezentanti Československej i Slovenskej republiky, ktorí štartovali na olympijských hrách, majstrovstvách sveta a majstrovstvách Európy. Attila Boris sám bol vynikajúcim zápasníkom a novodobým zakladateľom vzpierania v Košiciach začiatkom roku 1953, svojimi charakterovými vlastnosťami je vzorom pre našu mládež.
Jozef Červínka, vynikajúci novinár, dlhoročný člen Slovenského syndikátu novinárov
►za novinárske majstrovstvo, s akým približuje bohatstvo východného Slovenska prostredníctvom neopakovateľných postáv a ľudských osudov
Jozef Červínka pôsobil v rokoch 1960 – 1970 v redakcii Východoslovenských novín. Po roku 1990 sa vrátil do tohto denníka, ktorý sa prihlásil k historickému názvu Slovenský východ a neskôr pôsobil aj v Košickom večere. Na stránkach regionálnych denníkov publikoval reportáže o zaujímavých postavách a postavičkách, s ktorými sa obyvatelia regiónu denne stretávali. Odhaľoval ich neznáme osudy a približoval čitateľom v šťavnatej a strhujúcej podobe. Tak si mnohí prečítali o košickej legende – Apíkovi, o Lambadovi, dvakrát màtvom plukovníkovi a mnohých ďalších. Menovaný je autorom cyklu reportáži Chlieb náš každodenný o novinárskych osobnostiach pôsobiacich na východnom Slovensku. Jeho schopnosť nachádzať zaujímavé detaily v slede súčastných, ale i historických udalostí sa naplno rozvinula v Slovenskej televízii, kde ako externý pracovník pripravil scenáre k mnohým televíznym a dokumentárnym filmom. Z jeho autorskej dielne sú aj scenáre k 15-dielnemu televíznemu cyklu Božie deti. V roku 2001 vyšla jeho kniha Otvárači bráničiek a o rok neskôr kniha My, Dobšinčania. Od roku 1962 je členom Slovenského syndikátu novinárov, v súčasnosti zastáva post predsedu Klubu seniorov pri košickej Regionálnej organizácii Slovenského syndikátu novinárov a je stále mimoriadne tvorivým autorom.)
PhDr. Štefan Jačiansky, in memoriam
►za celoživotné pôsobenie v oblasti športu zvlášť vo futbale a za šírenie dobrého mena mesta Košice
Ocenenie prevezme Oľga Jačianska, manželka.
Menovaný sa narodil v roku 1930 a zomrel 3.10.1995. PhDr. Štefan Jačiansky pôsobil ako futbalový tréner VSS Košice, asistent reprezentačného trénera Československa, tréner viacerých výberov Československa – levíčatá, juniori, akademici. V Košiciach okrem klubu VSS trénoval úspešné družstvo VSŽ Košice, účastníka I. Slovenskej národnej ligy. Vďaka jeho úspešnej trénerskej činnosti a svojej osobnosti vychoval viacero vynikajúcich futbalistov - reprezentantov Československa ako Strausz, Štafura, Danko, Hoholko, Boroš, Jutka a mnohí ďalší. Na jeho počesť v spolupráci s Olympijským klubom Košice – už po štvrtý raz sa organizuje na ZŠ Požiarnicka Košice medzinárodný žiacky futbalový turnaj – pod názvom Memoriál Štefana Jačianskeho.)
JUDr. Jozef Kirst, riaditeľ Archívu mesta Košice
► za dlhoročné a mimoriadne zásluhy o rozvoj samosprávy a archívnictva mesta Košice, s osobitným zreteľom na propagáciu histórie erbu mesta, ako aj jeho archívneho bohatstva
Je dlhoročným členom názvoslovnej komisie mesta Košice a má zásluhy ako iniciátor pri návrate historických názvov ulíc v Košiciach po r. 1989. Taktiež roky pôsobil za samosprávu Slovenska a mesto Košice v heraldickej komisii Ministerstva vnútra SR. Ako člen pamiatkárskej komisie má zásluhu na obnove výzoru mesta Košice. Publikoval vo viacerých oblastiach: Mestská správa v Košiciach 1848-1945, v heraldike: Erb mesta Košice, je navrhovateľom a autorom štítu erbu mesta Košice a takisto platného erbu – znaku vyššieho územného celku Košického samosprávneho kraja, medzinárodne: Košice – Miškolc. Aktívne spolupracoval na koncepcii a realizácii Dní mesta Košice a má nepochybne zásluhy na organizácii a realizácii plastiky Erbu mesta Košice na Dolnej bráne.)
Doc. Ing. Michal Kostelný, PhD. riaditeľ speváckeho zboru Collegium Technicum
► za dvadsaťročnú manažérsku prácu v oblasti zborového spevu a jeho reprezentáciu doma aj v zahraničí
Je zakladateľom zboru a riaditeľom od založenia až po súčasnosť. Vďaka tejto jeho záľube, obetavej práci a samotným schopnostiam mohol spevácky zbor uskutočniť koncertné turné a zúčastniť sa niekoľkých súťaží po jednotlivých krajinách sveta a zviditeľniť tak mesto Košice ako aj Slovenskú republiku, čím prispel a nepochybne prispieva k rozvoju kultúrnej činnosti v meste Košice.)
Plk. Ing. Emil Melničák, vo výslužbe
► za zodpovedný prístup pri plnení úloh štátnej správy na úseku obrany vo funkcii riaditeľa Vyššej vojenskej správy Košice a aktívny podiel pri zabezpečovaní prípravy a rozvoja obrannej infraštruktúry a ďalších úloh vyplývajúcich zo zákona o obrane SR na teritóriu mesta Košice
Profesionálnym vojakom bol od roku 1968. Úspešne zastával rôzne veliteľské funkcie na teritóriu východoslovenského regiónu. Od roku 1988 vo funkcii – zástupca náčelníka bývalej Krajskej vojenskej správy a od roku 1990 t.j. 12 rokov pôsobil ako náčelník Krajskej vojenskej správy, neskôr premenovaný na Úrad vojenskej správy, teraz na Vyššiu vojenskú správu. Počas profesionálnej služby zabezpečoval štátnu správy na úseku obrany, riadil a koordinoval činnosť okresných (územných) vojenských správ za úzkej spolupráce s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami i vyššími územnými celkami i krajskými orgánmi. Pod jeho vedením a zásluhou jeho organizačných schopností a tvorivej práce patrila Vyššia vojenská správa Košice medzi najlepšie útvary a zariadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky.)
Kolektív pracovníkov Cestných stavieb, a.s., závod 01 Košice, pri príležitosti 50. výročia založenia spoločnosti Cestné stavby, a.s.
► za aktivity, ktorými sa podieľali na rozvoji života mesta, za ich osobitný prístup pri budovaní dopravných stavieb na území mesta Košice a jeho mestských častí
Ocenenie prevezme Ing. Štefan Bálint, riaditeľ závodu 01 a Ing. Juraj Dančišin, generálny riaditeľ Cestných stavieb
Kolektív pracovníkov Cestných stavieb, a.s. Košice - závod 01 Košice má mimoriadne zásluhy pri rozvoji a údržbe mestskej infraštruktúry, v oblasti cestného hospodárstva a zveľaďovania mesta Košice. Zároveň v roku 2003 budú Cestné stavby, a.s. Košice oslavovať 50 rokov svojho vzniku a pôsobenia na území mesta Košice. Za posledných 10 rokov realizovali 76 dôležitých stavieb na území mesta Košice.
Kolektív Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach pod velením pplk. Ing. Júliusa Toriského
► za dlhoročný významný a kvalitný výkon špeciálnej policajnej činnosti pri ochrane života a zdravia občanov mesta Košice, ich majetku a za predchádzanie a zabraňovanie závažným protiprávnym a iným protispoločenským javom
Kolektív je zložkou poriadkovej polície, ktorá sa významnou mierou podieľa na ochrane a zdravia občanov mesta Košice a ich majetku. Príslušníci Pohotovostného policajného útvaru sú nasadzovaní pri služobných zákrokoch proti obzvlášť nebezpečným páchateľom ako aj pri zabezpečovaní ich eskorty, ich nasadzovanie sa vyžaduje aj pri zabezpečovaní ochrany ústavných činiteľov a ochrany členov zahraničných delegácií pri návštevách mesta Košice. V neposlednom rade ich činnosť nemalým podielom prispieva pri likvidácii skupín organizovaného zločinu v meste Košice. Kolektív venuje finančnú odmenu, ktorá je súčasťou ocenenia, Domovu sociálnych služieb, Opatovská 97, Košice.
Kolektív pracovníkov Porážky a porcovne Hydina ZK, a.s.
► za prínos k rozvoju mesta Košice produkciou širokého sortimentu celej a porciovanej hydiny s vysokou úrovňou kvality a hygieny pre zásobovanie obyvateľstva výrobkami zodpovedajúcimi zásadám správnej výživy
Ocenenie prevezme Michal Prokop, vedúci strediska
Kolektív 189 pracovníkov strediska porážky a porcovne hydiny vedený vedúcim strediska p. Michalom Prokopom zabezpečuje nosnú výrobu spoločnosti, ktorou je jatočné opracovanie hydiny jednak ako finálneho výrobku – celej a porciovanej hydiny v čerstvom chladenom alebo v mrazenom stave pre zásobovanie spotrebiteľskej verejnosti nielen mesta Košice, ale celého Slovenska a blízkeho zahraničia. Vysoká úroveň kvality, hygieny a zvládnutia technologických operácií dosiahla úroveň požadovanú v členských krajinách Európskej únie a stredisko ako jedno z dvoch na Slovensku získalo oprávnenie na vývoz svojej produkcie do krajín Európskej únie pod označením SK 301. Členovia kolektívu rýchlo a v plnom rozsahu si osvojujú náročné požiadavky na ovládanie novej progresívnej techniky, ktorou je stredisko porážky priebežne vybavované a plne uspokojujú všetky požiadavky medzinárodných obchodných reťazcov a celej širokej spotrebiteľskej verejnosti.
Detská nemocnica Košice
► za významný podiel pri rozvoji pediatrie v meste Košice a na východnom Slovensku a za zníženie dojčeneckej a detskej chorobnosti a úmrtnosti detí
Ocenenie prevezme MUDr. Iveta Marinová, MPH, riaditeľka Detskej nemocnice
Lekárska starostlivosť o deti v Košiciach začala písať svoju históriu už v roku 1924 kedy vzniklo v meste 50-lôžkové detské oddelenie štátnej nemocnice. Vzhľadom na zvyšujúce potreby a nutnosť špecializovanej a komplexnej starostlivosti o dieťa vznikla Detská nemocnica v terajších priestoroch 1. januára 1966. V súčasnosti má Detská nemocnica 170 lôžok, 7 lôžkových oddelení a 5 nelôžkových oddelení – spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Detská nemocnica zastrešuje 30 odborných špecializovaných ambulancií a je zaradená medzi nemocnice III. typu s krajskou pôsobnosťou. Za štyri desaťročia Detská nemocnica Košice vychovala niekoľko generácií lekárov a sestier a bolo tu hospitalizovaných viac ako 240 tisíc malých Košičanov a detí z celého východoslovenského regiónu. Nemocnica svojimi možnosťami komplexnej starostlivosti o malých pacientov a odborným personálom sa v súčasnosti zaraďuje medzi ojedinelé pediatrické pracoviská na Slovensku.
PLAKETY PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
Ivan Labanský, manažér mládeže pre organizačno-metodickú činnosť
► za dlhoročnú obetavú prácu pre rozvoj nielen košického, ale aj slovenského mládežníckeho hokeja
Ocenenie prevezme v zastúpení Jana Kasperová, dcéra
Pán Labanský roky pôsobil vo funkcii reprezentačného trénera juniorských výberov ČSSR a neskôr SR. Taktiež je záslužná jeho práca v rôznych komisiách hokejového hnutia v rámci Slovenského zväzu ľadového hokeja, ako aj jeho organizačno-metodická činnosť vo funkcii manažéra mládeže. Menovaný sa už 36 rokov stará o výchovu mladých hokejistov. Je pracovníkom Hokejového klubu Košice na úseku mládežníckeho hokeja. Najprv pracoval ako tréner, neskôr ako manažér mládeže pre organizačno-metodickú činnosť. Bol 6 rokov reprezentačným trénerom juniorských výberov Československej republiky a neskôr Slovenskej republiky. V klube sa podieľal na výchove hráčov pre družstvo seniorov. Popri tom pracoval v rôznych komisiách hokejového hnutia v rámci Slovenského zväzu ľadového hokeja ako aj vo Východoslovenskom zväze ľadového hokeja.
Jozef Minárik, bývalý zamestnanec Mestských lesov Košice, s.r.o.
► za zásluhy pri vzniku Mestských lesov Košice a rozvoj ich obchodného úseku a za starostlivosť o oblasť poľovníctva a výchovu mladých poľovníkov
Menovaný 10 rokov vykonával funkciu vedúceho odbytu Mestských lesoch Košice, s r.o. Bol zodpovedný za vedenie obchodného úseku a stredísk manipulácie a expedície v Košiciach a Malej Lodine. Je zanietený lesnícky profesionál, odborník v oblasti lesníckej dendrometrie, sortimentácie dreva a obchodu s drevom. Je uznávaným odborníkom zo strany obchodných partnerov a nákupcov dreva ako aj v oblasti poľovníctva. Je aktívnym členom Slovenského poľovníckeho zväzu, podieľa sa na výchove poľovníkov a je odborník v hodnotení poľovníckych trofejí. Menovaný bol kľúčovým pracovníkom pri vzniku Mestských lesov Košice, s.r.o. , ktoré oslavujú svoje 10. výročie.
Anna Papiežová, dôchodkyňa
► za zachytenie významných udalostí života mesta Košice v kronike mesta
Menovaná vydala metodicky materiál Ako viesť kroniku v závode a v obci. Usporadúvala školenia a semináre pre dobrovoľných kronikárov v mestských častiach Košíc a v najvýznamnejších závodoch mesta. Významné je to, že takúto činnosť pred ňou, ani po jej odchode nik nerobil. Medzi školskou mládežou organizovala súťaže „Z dejín Košíc“ a „Osobnosti Košíc“. Od roku 1972 do roku 1985 viedla Kroniku mesta Košice. Vďaka jej svedomitej práci sú zaznamenané všetky dôležité skutočnosti v živote mesta. Dobré meno mesta šírila aj veľmi pestrou publikačnou a dopisovateľskou činnosťou ako v regionálnych, tak celoštátnych periodikách.
Plk. MUDr. Mikuláš Prokop, riaditeľ Leteckej vojenskej nemocnice
► za aktívny podiel na rozvoji Leteckej vojenskej nemocnice Košice hlavne v oblasti leteckého lekárstva, za zabezpečenie starostlivosti o prezidenta Slovenskej republiky a občanov mesta Košice
Ako riaditeľ Leteckej vojenskej nemocnice Košice sa podieľa na jej rozvoji hlavne v oblasti rozvoja leteckého lekárstva a od roku 2002 sa pod jeho vedením zabezpečuje starostlivosť o prezidenta Slovenskej republiky a občanov mesta Košice. Za jeho pôsobenia sa nemocnica zmodernizovala po stránke technickej, stavebnej a stala sa klinickým pracoviskom Slovenskej zdravotníckej akadémie Bratislava pre nadstavbový odbor letecké lekárstvo. Bol iniciátorom vytvorenia výjazdového oddielu a jeho zaradenia do integrovaného záchranného systému Krajského úradu Košice pre zabezpečenie medicíny katastrôf v regióne.
Ing. Jarmila Repovská
► za úsilie vynaložené pri rekonštrukcii centrálnej mestskej zóny a osobný podiel na zveľaďovaní životného prostredia v meste Košice
Jarmila Repovská pôsobila donedávna na poste vedúcej oddelenia výstavby, dopravy a životného prostredia Magistrátu mesta Košice. Pred pôsobením v mestskej samospráve sa jej profesijná odbornosť uplatnila aj na košickom Krajskom úrade a ešte skôr v niekdajších národných výboroch. Priamo sa podieľala na živote a rozvoji nášho mesta, pretože jej stavbárske a zememeračské vzdelanie našlo uplatnenie na odboroch výstavby a neskôr aj životného prostredia. Cez jej ruky prešlo množstvo stavebných povolení, rozhodnutí, kolaudácií, bola pri návrhu riešení kľúčových problémov infraštruktúry a pri zavádzaní najnovšej legislatívy súvisiacej so životným prostredím. S mnohými ďalšími spolupracovníkmi bola pri tom, keď sa Košice rozrastali z rôznych hľadísk. Pani Jarmila Repovská celý svoj profesionálny život zasvätila pôsobeniu na úsekoch výstavby, dopravy a životného prostredia, kde sa s výsledkami jej práce budú nasledovníci stretávať ešte veľmi dlho.
Jolana Šárogová, dôchodkyňa, dlhoročná pracovníčka DPMK, a.s.
► za vzornú a obetavú prácu, ktorou výrazne prispela k rozvoju mestskej hromadnej dopravy v Košiciach
Ocenenie prevezmú Gabriela Nagyová a Slávka Šárogová, dcéry
Ako vodička električkovej dopravy bola vždy presná, dochvíľna, spoľahlivá, predvídavá, naslovovzatá odborníčka. Denne sa dostávala do situácií, kedy bola nútená v jednom a tom istom momente zvažovať a rozhodnúť sa. Od jej okamžitej reakcie neraz záviselo zdravie, šťastie, ba aj životy ľudí. Prejazdila všetky trate električkovej dopravy. V skupine vodičov linky č. 3, na ktorej premávala najčastejšie, sa vďaka svojim skúsenostiam a povahovým vlastnostiam stala ich zástupkyňou ako vedúca linky. Vďaka bezpečnej jazde je jednou z mála milionárok medzi vodičmi, ba nechýba veľa a na svojom konte by za pár mesiacov mala jeden a štvrť milióna kilometrov ubehnutých bez dopravnej nehody.
Kolektív Redakcie športu a motorizmu STV v Košiciach
► za vytváranie pozitívneho obrazu mesta doma i v zahraničí, prostredníctvom priamych prenosov, spravodajských, publicistických a dokumentárnych programov z rôznych športových podujatí, v rámci ktorých prezentuje i históriu a súčasnosť Košíc
Ocenenie prevezme Marek Mryglot
Redakcia športu a motorizmu STV Košice sa už niekoľko desaťročí účinne spolupodieľa na úspešnom vytváraní pozitívneho imidžu mesta Košice, doma i v zahraničí. Prostredníctvom priamych prenosov, spravodajských, publicistických a dokumentárnych programov z rôznych športových podujatí, profesionálnym spôsobom poskytuje celému svetu audiovizuálne informácie, prezentujúce históriu a súčasnú dobu Košíc. Významný je najmä prínos televíznych tvorcov z košického televízneho štúdia v popularizácii takých športových podujatí, akým je Medzinárodný maratón mieru, Tenisový turnaj Challenger, Medzinárodné gymnastické preteky a Pohár Košického vládneho programu.
Kolektív vzpieračského oddielu Viktória Športhala Košice
► za úspešnú športovú reprezentáciu mesta Košice a Slovenskej republiky
Ocenenie prevezme Pavol Mutafov, prezident vzpieračského oddielu Viktória Športhala Košice a Jaroslav Jokel, úspešný dlhoročný pretekár a olympionik
Športový oddiel počas svojej 50 ročnej histórie vychoval široký rad vynikajúcich vzpieračov, ktorí úspešne reprezentovali Košice ako doma tak aj v zahraničí. Za toto obdobie sa v radoch vzpieračského oddielu vystriedalo veľa športovcov, ktorí robili dobré meno nielen samotnému športu, ale aj mestu Košice. Medzi najvýznamnejších reprezentantov na olympijských a majstrovských súťažiach patrili: Juraj Barbarič, René Durbák, Dezider Horváth, Štefan Hudi, Juraj Solár, Bartolomej Vereš, Jaroslav Jokel, Richard Tkáč, Viktor Gumán, Katarína Králiková a Genoveva Gajdošíková. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
