Košická mimovládna organizácia ¼udia a voda vstúpila do povedomia verejnosti aj vďaka koncepčnej a odbornej kampani proti výstavbe vodného diela Tichý potok, ktorú sami charakterizujú: “ Vypracovali sme alternatívny návrh pre tvorbu vodných zdrojov v oblasti Tichého Potoka a v rámci našej ofenzívnej kampane proti budovaniu priehrady, v úzkej spolupráci so starostami a miestnymi lídrami, na verejných zhromaždeniach i v každodennom kontakte s občanmi, sme pomohli občanom regiónu brániť sa proti nezmyselnej priehrade Tichý Potok. Napokon, v novembri 1996 bol hlas miestnych občanov i našej MNO vypočutý a v záverečnom stanovisku Ministerstvo životného prostredia SR neodporučilo stavbu vodárenskej nádrže Tichý Potok.“
Nie len za aktivity získal líder MVO ¼udia a voda aj prestížnu Golgmanovu enviromentálnu cenu, ktorá sa v odbornom svete považuje za Nobelovu cenu v oblasti ekológie. Pri tejto príležitosti sa vtedy stretol aj s vtedajším prezidentom USA Billom Clintonom. Situácia sa však mení Ministerstvo pôdohospodárstva SR pripravuje výstavbu vodnej nádrže znova.
sivo
Do redakcie Cassovia.sk sme dostali tieto príspevky:
Ministerstvo pôdohospodárstva SR pripravuje materiál do Vlády SR na presadenie výstavby priehrad s ambíciou získania finančných zdrojov z Eurofondov www.mpsr.sk/pk/. Jedným z projektov je obnova výstavby priehrady Tichý Potok, investícia, ktorá by mala obmedziť rozvoj obce Tichý Potok a ďalších obci na hornej Toryse. Paradoxom v tejto chvíli je, že v referende za vstup do EU v Tichom Potoku sa zúčastnilo 65% občanov a práve títo občania očakávajú, že im vstup do EU umožní slušnejšie a tolerantnejšie žiť v ich prostredí. Avšak ambície vodohospodárskeho priemyslu je využiť Eurofondy aj na výstavbu priehrady Tichý Potok v rozpore so záujmami občanov historických obcí. Z toho dôvodu, ¼udia a voda, organizácia, ktorá pomáhala presadiť záujmy obcí, pripravila stanovisko, ktoré distribuuje členom Vlády SR.
Michal Kravčík, ¼udia a voda
Odporúčanie Vláde SR ako riešiť vodohospodárske problémy Slovenska
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky obnovuje zámery prípravy výstavby priehrad na Slovensku (vodné dielo Slatinka (VD Slatinka) a vodárenské nádrže Hronček (VN Hronček), Garajky (VN Garajky) a Tichý Potok (VN Tichý Potok)) so zámerom získania finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ vo výške cca 15 mld. Sk. Tento prekvapivý zámer Ministerstva pôdohospodárstva s predložením na rokovanie do Vlády SR je potrebné rozšíriť o doplňujúce informácie, aby Vláda SR vedela urobit dobré rozhodnutie pre takú variantu, ktorá bude prospešná pre riešenie vodohospodárskych problémov Slovenska a zároveň, aby navrhovaný program napomohol riešiť socio-ekonomické i environmentálne problémy v regiónoch, v ktorých sa plánujú vodohospodárske investície.
Navrhované vodohospodárske diela dlhodobo vyvolávali kontraverzné reakcie v občianskej spoločnosti. 90-te roky sa viedli dlhodobé spory medzi zástancami a odporcami priehrad na Slovensku. Občianska pospolitosť argumentovala negatívnymi dopadmi vodohospodárskych diel na socio-ekonomické i environmentálne prostredie. Vodohospodári tvrdili o nevyhnutnosti výstavby priehrad. Tento spor medzi zástancami a odporcami vodných diel na Slovensku prebieha už viac ako 10 rokov. Za celé toto obdobie sa nevytvorili vhodné podmienky pre rovnosť šancí rôznych koncepcií. Ochranárske organizácie v roku 1993 pripravili Alternatívnu vodohospodársku politiku pre celé Slovensko (Voda pre tretie tisícročie), ktorá súťažila s vodohospodárskou koncepciou, ktorú pripravili slovenskí vodohospodári, zodpovední za vodohospodársky rozvoj na Slovensku. Filozofiou spomínanej alternatívy bola orientácia na integrované riadenie vodných zdrojov v povodiach s posilnením zodpovednosti za ochranu, využívanie i tvorbu vodných zdrojov tými, ktorí žijú v povodiach (samosprávne riadenie povodí).
2. júna 1994 NR SR rokovala o vodohospodárskej koncepcii Slovenska. Uznesením NR SR z 2. júna 1994 bola Vláda SR zaviazaná zapracovať Alternatívnu vodohospodársku koncepciu do oficiálnej vodohospodárskej stratégie. Mečiarová vláda rozhodnutie NR SR neakceptovala a svojvoľne sa rozhodla bez reformy vodohospodárskych inštitúcií dať garancie na úvery pre Vodohospodársku výstavbu š.p. vo výške 500 mil. USD. Vodohospodárska výstavba získala úver od súkromnej banky J.P.MORGAN BANK vďaka spomínanej garancii Vlády SR. Výsledkom tohto rozhodnutia bol dlh, ktorý spláca štát vo výške viac ako 36 mld. Sk. Navrhovaná alternatívna vodohospodárska stratégia predkladala úsporu vo výške 18 mld. Sk.
Paradoxom je taktiež, že ochranári navrhli vodohospodársku politiku, ktorá odpovedá filozofii EÚ rámcovej smernici o vodách, ktorú Európsky parlament schválil v decembri roku 2000 a teraz Slovensko, ako budúci člen EÚ je povinný akceptovať to, čo NR SR schválila už v roku 1994 a vtedajšia Vláda SR neakceptovala. Ak by bola Vláda SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR akceptovalo rozhodnutie NR SR, Slovensko mohlo byť príkladom a lídrom modernej vodohospodárskej politiky pre celý Európsky kontinent. Chybné rozhodnutie Mečiarovej vlády prinieslo zaostávanie vo vodnom hospodárstve na Slovensku s vytváraním dlhov na úkor štátu i daňových poplatníkov. Toto zaostávanie sa naďalej prehlbuje, napriek tomu, že bolo viacero príležitostí urobiť efektívnu a modernú vodohospodársku inštitucionálnu reformu na Slovensku, ktorá by šetrila finačné zdroje daňovníkov a nevyvolávala nič neriešiace spory.
Toto sa nedialo a tak koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenska ostáva na filozofii z 50-tich rokoch, s neefektívnym riadením, so snahou presadzovať finančne náročné investičné celky, bez zosúladenia vodohospodárskej politiky s riešením sociálnych, ekonomických, environmentálnych problémov Slovenska. Vzniká aj podozrenie z úmyselného zavádzania politikov pre presadzovanie takých riešení, ktoré vyhovujú lobistickým skupinám na úkor štátu i štátneho rozpočtu. Dôkazom toho je aj pripravovaný materiál rezortu pôdohospodárstva do Vlády SR „Správa o príprave výstavby vodného diela Slatinka a plánovaných vodárenských nádrží Garajky, Hronček a Tichý Potok.
Pri plánovaných vodohospodárskych investíciách bolo viacero riešení, ktoré boli finančne menej náročné a boli taktiež environmentálne prijateľné. V prípade VD Slatinka existovali dve ďalšie alternatívne riešenia, ktoré boli finančne, sociálne, i environmentálne výhodnejšie (viď správa o environmentálnom hodnotení alternatív podľa zákona č. 127). Jedna z týchto alternatív je nadlepšovanie prietokov v rieke Hron prostredníctvom plošnej revitalizácie povodia (rybníky, vodozádržné prvky v poľnohospodárskej krajine, mokrade s výrazným prínosom aj pre posilňovanie biodiverzity v povodí, rozvoja rekreačných zón, vznik množstva pracovných príležitostí, zapojenie drobných podnikateľov i samospráv do programu do obnovy vody v krajine). Odpor proti tejto alternatíve je u vodohospodárov veľmi silný, aj keď všetci svorne tvrdia, že Slovensko je strechou Európy a preto je potrebné zadržiavať vodu na Slovenska.
Spor je o spôsob ako zadržiavať vodu na Slovensku. Ukazuje sa, že už nestačí bodovo zadržiavať vodu v priehradách, keď sa celé Slovensko vysušuje. Je potrebné plošne obnovovať vodu v prírodných ekosystémoch, aby sme mali dostatok vody v krajine pre človeka, pre potraviny, pre prírodu i stabilnú klímu na Slovensku, čo je finančne nenáročne. Je možné na tento program zamestnať tisíce nezamestnaných na Slovensku. Naša organizácia už viac ako 10 rokov presadzuje koncepciu plošnej obnovy vody v leso-poľnohospodárskej i urbárnej krajine, aby sme komplexne, systémovo a trvalo udržateľne riešili problémy s vodou v súčinnosti s environmentálnymi a socio-ekonomickými potrebami udržateľného rozvoja Slovenska.
V prípade navrhovanej vodárenskej nádrže Tichý Potok sa vodohospodármi už niekoľko rokov systematicky znemožňuje uplatnenie alternatívy (Modrá alternatíva – plošné zadržiavanie vody v povodí s vylepšovaním hydrologického režimu pramenných oblastí Levočských vrchov bez akýchkoľvek obmedzovaní rozvoja obcí). Predkladatelia Modrej alternatívy dostávali pokuty za to, že si dovolili na vlastnú päsť otestovať výhodnosť navrhovaného riešenia. Pri obci Tichý Potok ochranári zrealizovali pilotný projekt Modrej alternatívy, ktorý preukázateľne potvrdil, že plošným spomaľovaním odtoku dažďových vôd s nasycovaním horninového prostredia mikropovodí, je možné získavať vodné zdroje niekoľko násobne lacnejšie ako výstavbou priehrad. Podotýkame, že technológie plošnej obnovy vodných zdrojov v povodiach sa začína presadzovať vo svete vo veľkom rozsahu, ako nástroj získavania vodných zdrojov, protipovodňovej ochrany, obnovy biodiverzity, riešenia sociálnych problémov i zmierňovania negatívnych dôsledkov klimatických zmien, napriek tomu, že riešenie vzniklo na Slovensku pred 10-timi rokmi.
Súčasný spôsob riešenia vodohospodárskych problémov na Slovensku v podstate potiera princíp rovnosti šancí. Presadzujú sa projekty tých, ktorí sú zodpovední za vodohospodársku politiku, čo potvrdzuje zneužívanie monopolného postavenia na trhu v oblasti vodného hospodárstva. To je v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky i so samotnou Ústavou SR. Ide to na úkor efektívneho riešenia vodohospodárskych investícií s presadzovaním zbytočne finančne náročných investícií na úkor štátneho rozpočtu i daňovníkov Slovenskej republiky. Toto je dôvod, aby sme informovali zástupcov EÚ, pretože predkladatelia návrhu výstavby priehrad na Slovensku majú záujem na ich realizáciu získať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej Únie. Preto odporúčame Vláde SR pripraviť také mechanizmy a nástroje pre riešenie vodohospodárskych problémov na Slovensku, ktoré uplatnia princíp rovností šance pre všetkých, aby každý, to má záujem prispievať k efektívnemu riešeniu problémov vodného hospodárstva, k integrovanému riešeniu vodného hospodárstva s pozitívnym dopadom riešenia sociálnych, environmentálnych i strategický bezpečnostných problémov v povodiach Slovenskej republiky dostal šancu.
Očakávame od Vlády SR, že v záujme efektívneho využívania prostriedkov štátneho rozpočtu i fondov EÚ nepodporí výstavbu priehrad a že pripraví mechanizmy a nástroje pre riešenie vodohospodárskych problémov na Slovensku, ktoré uplatnia princíp rovností šancí pre všetkých, ktorí majú záujem prispievať k efektívnemu riešeniu vodohospodárskych problémov, k integrovanému riešeniu vodného hospodárstva s pozitívnym dopadom na socio-ekonomické, i environmentálne prostredie. ¼udia a voda ponúka Vláde SR svoje kapacity vypracovať tieto podmienky.
Michal Kravčík, nositeľ Goldmanovej environmentálnej ceny
Predseda ¼udia a voda
Na vedomie : členovia Vlády SR, Predseda NR SR, Predseda Protimonopolného úradu, Veľvyslanec EÚ v SR, Médiá Slovenskej republiky
Správa o príprave výstavby vodárenskej nádrže Tichý Potok
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (MP SR), zabezpečuje v súčasnosti prípravu štyroch veľkých vodohospodárskych stavieb: vodné dielo Slatinka (VD Slatinka) a vodárenské nádrže Hronček (VN Hronček), Garajky (VN Garajky) a Tichý Potok (VN Tichý Potok). Všetky štyri stavby sú v zozname výhľadových lokalít vodohospodárskych diel zaradené do kategórie A, v ktorej sú najdôležitejšie stavby s preukázanou potrebou výstavby do 10 rokov.
Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2005, schválená vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky, definovala okrem iného hlavné ciele vodohospodárskej politiky, pričom na prvých dvoch miestach je:
• zabezpečenie pitnej vody,
• zabezpečenie vody pre ďalšie hospodárske účely.
Z pripravovaných štyroch stavieb sú Hronček, Garajky a Tichý Potok vodárenské nádrže pre zabezpečenie pitnej vody a VD Slatinka zabezpečí vodu pre hospodárske účely. Príprava všetkých štyroch stavieb je v rôznom štádiu rozpracovanosti.
Vodárenská nádrž Tichý Potok je veľkokapacitný zdroj pitnej vody pre východoslovenskú vodárenskú sústavu, najmä krajské mestá Prešov a Košice. V súčasnosti sa nedostatok pitnej vody v týchto mestách kompenzuje dodávkami zo systému vodnej nádrži Starina, prečerpávaním vody v čerpacej stanici Hanušovce nad Topľou. Ide o dočasné a prevádzkovo veľmi náročné riešenie, pretože VN Starina je určená pre zásobovanie východných a severovýchodných oblastí SR, najmä okresov Snina, Humenné, Vranov, Michalovce, Trebišov, Stropkov, Medzilaborce, Svidník a Bardejov. Bilancie jestvujúcich zdrojov a potrieb vody v tejto oblasti stanovili potrebu uvedenia vodárenskej nádrže Tichý Potok do prevádzky v roku 2005 až 2007.
Výber lokality Tichý Potok na Toryse pre výstavbu vodárenskej nádrže bol vykonaný po dôkladnom prieskume veľkého územia a vykonaných analýzach a rozborov mnohých alternatív podzemných a povrchových zdrojov. Výsledná lokalita pre výstavbu vodárenskej nádrže nad obcou Tichý Potok je jednoznačne najvýhodnejšia. Výstavbou zemnej priehrady o maximálnej výške 65 m sa vytvorí nádrž s objemom 24 mil. m3 vody, ktorá zabezpečí dodávku 638 l.s-1 pitnej vody.
Z bilancie potrieb a zdrojov pitnej vody pre východoslovenský región z roku 1996 vyplýva k roku 2015 nedostatok vody vo výške 1910 l.s-1, z čoho vyplýva potreba budovania ešte ďalších zdrojov, okrem VN Tichý Potok. Skutočnosť, že východoslovenský región zaostáva v rámci Slovenska v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, najlepšie ilustrujú údaje o podieloch zásobovaných obyvateľov: Slovensko 82,9 %, Bratislava 100 %, západoslovenský región 83,6 %, stredoslovenský región 84,1 %, východoslovenský región 76,16 %.
Rozhodujúci impulz na intenzívnu prípravu stavby VN Tichý Potok dalo uznesenie vlády SR č. 236 z roku 1992, ktorým vláda vzala na vedomie zmenu koncepcie budovania vodného zdroja – namiesto vodárenského využitia nádrže Veľká Domaša súhlasila s prípravou VN Tichý Potok. V rokoch 1992 – 1996 bol vykonaný veľký rozsah prác v oblasti geologickej, projektovej, bilančnej, územnoplánovacej atď. Ïalšia príprava bola zastavená potom, ako vydalo 15.11.1996 MŽP SR negatívne záverečné stanovisko v procese EIA, s odôvodnením, že nie je potrebná výstavba ďalšieho veľkokapacitného zdroja.
Rozdielne stanoviská rezortov MP SR a MŽP SR sa dostali v roku 1997 aj na rokovanie vlády SR, k rozhodnutiu však nedošlo. Neskôr sa k situácii vyjadrili na rôznych fórach predstavitelia štátnej správy OÚ Sabinov a KÚ Prešov, ktorí požadujú výstavbu vodnej nádrže Tichý Potok a prejavili ochotu vydať pre VN Tichý Potok územné rozhodnutie, čo im legislatíva umožňuje napriek negatívnemu stanovisku z procesu EIA. Po voľbách v roku 1998 sa aj nový predstaviteľ rezortu MŽP SR minister Lászlö Miklós verejne vyjadril na slávnostnej konferencii pri príležitosti svetového dňa vody v Banskej Štiavnici, že MPŽ SR prehodnotí svoj postoj k výstavbe VN Tichý Potok.
V tomto období sa pripravujú pre VN Tichý Potok podklady na vykonanie štátnej expertízy podľa zákona o verejných prácach a riešia sa niektoré dielčie problémy – hospodárenie v pásmach hygienickej ochrany, monitoring vybraných zložiek životného prostredia, prehodnotenie vodohospodárskeho riešenia nádrže a iné. Územné konanie prichádza do úvahy najskôr v roku 2004 a začiatok výstavby (za predpokladu zabezpečenia finančných prostriedkov) v roku 2006. Odhadované náklady na výstavbu VN Tichý Potok sú okolo 3,5 mld. Sk.
Financovanie stavieb
Príprava uvedených štyroch stavieb je financovaná zo štátneho rozpočtu, pričom do konca roka 2002 boli preinvestované nasledovné finančné prostriedky (mil. Sk):
VD Slatinka – príprava stavby 80,9
VD Slatinka – presídlenie 124,4
VD Slatinka – dom opatrovateľskej služby 8,5
VN Tichý Potok 78,0
VN Hronček 19,1
VN Garajky 5,0
SPOLU: 315,9
Štátny rozpočet na rok 2003 uvažuje s nasledovným použitím finančných prostriedkov. Na prípravu Vodného diela Slatinka 20,8 mil. Sk, na vodárenskú nádrž Tichý Potok 7,0 mil. Sk, na vodárenskú nádrž Hronček 5,0 mil. Sk a na vodárenskú nádrž Garajky 5,0 mil. Sk.
Podľa odborných odhadov na výstavbu týchto 4 vodných diel je potrebných celkovo 15 200 mil. Sk, ktoré je potrebné vynaložiť v priebehu nasledujúcich desiatich rokov, t.j. do roku 2014.V prípade, že by ich výstavba bola zabezpečovaná výlučne z prostriedkov verejného rozpočtu SR, bolo by potrebné každoročne zabezpečiť pre rezort pôdohospodárstva 1,5 mld. Sk účelovo určených na ich výstavbu.
Pripravovaný vstup SR do EÚ vytvára možnosť použiť na výstavbu týchto potrebných vodohospodárskych investícií prostriedky z kohéznych fondov Európskej únie. Keďže použitie prostriedkov z tých to fondov je možné iba vtedy, ak na výstavbu príslušnej investičnej akcie sa použijú aj domáce finančné zdroje, je potrebné zabezpečiť aj ďalšie zdroje ich financovania. Išlo by o prostriedky štátneho rozpočtu, vlastné zdroje budúceho investora, respektíve prevádzkovateľa, alebo finančné prostriedky z bankového úveru so štátnou zárukou (napr. úver Európskej rozvojovej banky).
Materiál pripravila MVO ¼udia a voda (krátené) |
tlačiareň
|