"Sex je najlepšie rehabilitačné cvičenie" alebo "Čo nepoužívame, strácame..."
@ Kultúra -> Literatúra
May 29 2003 - 17:55 GMT
|
"Aj ´vďaka´ tomu, že sme sa za posledných desať rokov začali mať ´veľmi dobre´, zabudli sme na niečo: Získali sme všetky technické vymoženosti a zabudli sme, že nohy slúžia na chodenie. Získali sme rozličné kuchárske výmysly a zabudli sme na to, že máme domácu kuchyňu od našich starých mám, ktorá je možno omnoho zdravšia a chutnejšia ako všetky tie fast-foody... Okrem toho sme tak obláznení reklamou a farebnými instantnými plničmi schránok, že zabúdame na vlastnú tvorbu a na vlastné myslenie. Zobúdzame sa s tým, že nevieme, čo nás čaká, aké negatívne chrlenie. A zabúdame, že každé ráno výjde slnko...", hovorí autor jednej z najnovších kníh vydavateľstva Ikar "Mlado až do staroby" Pavel Malovič, primár Kliniky telovýchovného lekárstva Fakultnej nemocnice v Bratislave.
Hoci je tento pán špičkovým odborníkom, knižka je pokusom o komunikáciu so širokým spektrom ľudí . "Mávame fyzicky pracujúcich pacientov. Nie ako si myslí náš minister, že sú to iba špičkoví športovci a je ich sto z celého štátu. Chodia k nám aj kuriči, počítačoví experti, manažéri, aj babičky s artrózami. A s týmto širokým spektrom ľudí je potrebné aj komunikovať."
Pri písaní knihy, ktorá sa pre mnohých môže stať prospešnou, najviac zápasil s jazykovými redaktormi, pretože nepoužíva akademický slovník. "Knižka nie je síce úplný sampler, ale je sampler z viacerých literárnych prameňov. A kým sa všetko spracuje, prispôsobí, vytrenduje smerom ku slovenskej mentalite, kultúre a pochopeniu, chvíľu to trvá. Okrem toho, ambíciou bolo dostať v knihe do jednej vety tri. A aby tie tri vety boli v tej jednej ešte aj zrozumiteľné. A aby tie údaje a myšlienky boli blízke každému človeku."
Ako už sme v predchádzajúcom avíze spomínali a opakujeme, Pavel Malovič väčšine ľudí utkvel v pamäti ako lekár slovenskej futbalovej reprezentácie v rokoch 1994-2001 a aj ako lekár československých futbalistov (1986-1993). V športovolekárskych kruhoch, domácich aj zahraničných, patrí medzi špičkové osobnosti a jeho meno sa frekventovane objavuje v súvislosti s rozmanitými reprezentačnými športovými i vedeckými podujatiami. Špecializuje na rozličné oblasti (diagnostika výkonnosti a prostriedky jej zvyšovania, potravinové doplnky, výživa a pitný režim, pohybový režim, zdravý spôsob života, prevencia civilizačných chorôb, generačné vymedzenie pohybových aktivít) a opiera sa pritom o najprogresívnejšie poznatky svetovej vedy. Je priekopníkom v presadzovaní preventívnej (pozitívnej) medicíny a zdravého spôsobu života; v tomto smere sa angažuje aj ako konzultant Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Vďaka nespornému daru jazyka dokáže tieto vedomosti podať aj laickej verejnosti, preto podobne ako jeho odborné publikácie majú značný úspech i jeho zdravotnoosvetové a esejistické články.
V spomínanej knihe zrozumiteľne vysvetľuje, ako si čo najdlhšie udržať sviežu myseľ a telo, ako zabrzdiť proces starnutia. Ak mladosť netrénujeme, tak ju strácame - tvrdí a dodáva: Lepšia je prevencia ako demencia.
Pavel Malovič sa podrobne venuje životospráve zabezpečujúcej dlhú mladosť (Omladzujúce stravovanie, Sviežosť je stále smädná, Jedy zabíjajúce mladosť...). Neexistujú dobré a zlé potraviny, existuje len správne a nesprávne zložená výživa, dodáva. Silu mladosti Pavel Malovič nachádza v sviežom myslení a pohybe. Zlú náladu chápe ako chrípku duše (Pohyb, prirodzená vlastnosť človeka; Byť fit značí kvalitnejšie žiť; Prekliaty stres a jeho dve tváre; Správne dýchanie predovšetkým....)
Tri hlavné princípy knižky: "Používajme prirodzený pohyb. Keď sa narodíme, nie je ich veľmi veľa. Sú pohyby, ktoré sa musíme učiť, ale chodiť sa učiť nemusíme. Takisto plávať, pretože to sme vedeli skôr ako sme chodili. Aj sexuálna aktivita je nám blízka. Ale bicyklovať sa a jazdiť na kolieskových korčuliach sa musíme učiť. O strave je tam povedané asi toľko: Je na svete určite veľa dobrých vecí, ale jedzme len vtedy, keď sme hladní. Lebo chuť máme vždy, lebo máme dostatok. Čo sa týka myšlienok, pozitívne myslenie je dôležité. To sa asi dodržiava najťažšie. Najmä ak má človek prázdnu peňaženku alebo čokoľvek iné. Ale pozitivita je nevyhnutná, lebo treba žiť. Poznáte ten výrok: ´V stodvadsiatke odísť spotený z tenisového kurtu a ľahnúť si na smrteľnú posteľ.´
Kyslík a mozog
Iba mozog s dostatočným prísunom kyslíka, privádzaného cez bezchybné cievne potrubie zostáva mladý... Oxigenoterapia je naozaj príjemná vec. Ale nie je jednoduché naordinovať presné množstvo kyslíku. Na to musí byť zariadenie. Veľa ľudí sa o to pokúša, ale tie exaktné laboratória, resp. takých pracovísk, aké má pani doktorka Laiferová /Marcela - speváčka. pozn. red./, nie je veľa. Je to skutočne ojedinelá záležitosť... Káva? Celý jej fígeľ a iných dopingových nápojov je v tom, že vám zvýšia srdcovú frekvenciu. Tá vám donesie viac kyslíku do hlavy. Všetko je to o kyslíku..."
Pohyb nenávidia poisťovne
Pravdou je, že znečistenie vzduchu a u každého človeka iný vzduchový ventil, sú určité meradlá pre /ne/zdravie mozgu. Ale všetky povzbudzujúce prostriedky sú založené na: dobrej frekvencii srdca - je potrebné naučiť srdce ekonomicky pracovať, vybičovať, aby do hlavy nanosil viac kyslíka. Preto je dobré behanie. Kyslík pri tom dostanete aj tam, kde ho za normálnych okolností nedostanete. Behanie má ešte tú výhodu - že ho robíte stále a vplýva na pohybovú sústavu. Pohyb dnes nenávidia poisťovne. Lebo pohybom vyliečim vyššie percento, resp. urýchlim liečbu lepšie ako s liekmi. To, čo trvá vyliečiť liekmi za šesť týždňov, pohybom urobím za tri. Okrem toho, pohybová aktivita je dôležitá takmer pri každej diagnóze, len ju musíte správne nadávkovať. To znervózňuje možno farmaceutické firmy... Doktor by vám mal po prehliadke naordinovať, ako sa máte hýbať. Ale nájdete to aj v spomínanej knižke. Keď ste sa trebárs štyri roky aktívne nehýbali, neviete, čo sa vám deje v kåboch, v zuboch, akú si máte vybrať obuv, či nemáte náhodou také ploché nohy, že potrebujete zvláštne vložky... Veľmi často začnete športovať, no nikto sa vám nepozrie na klenbu a začne vás bolieť chrbát. Potom vám ho liečia a stačilo by sa pozrieť na tú klenbu a nemuseli by ste vybrať päťsto tabletiek brufenu. Alebo - človek sa trebárs po piatich rokoch odhodlá hrať tenis, nepodstúpi prehliadku a zaručene je dva mesiace práceneschopný.
Telovýchovné lekárstvo
Nesprávne sa to nazýva športové lekárstvo. Bránime tento termín /telovýchovné lekárstvo/, lebo športovanie a telovýchova je niečo úplne iné... Keď píšete na počítači osem hodín a ste dobrá pisárka, spravíte dvanásť až šesnásť kilometrov prstami. Často k nám chodia muži aj ženy /od computra/ a sú to kruté záležitosti. Tam je ďalšia cesta, ktorú nám nechcú otvoriť nejaké trápne inštitúcie... . Všetko je to o osvete, o verejnom zdravotníctve, výchove. Tu sa to iba supluje. Neexistujú relevantné prednášky alebo odbor, ktorý to má robiť, je potlačený. Nechcem byť veľmi kritický, ale čo si môžete myslieť o ministrovi, ktorý napriek tomu, že zakazuje fajčiť na krabičkách, tomu holduje. V Amerike by neprežil ani deň."
Vychovávame ´kriplov´?
"Myslím, že sme sa trochu s tou osvetou rokmi pohli. Ak minister zruší niektoré veci, nastanú dva, tri roky ťažké... Napríklad: Príde zo Svitu trenér a povie mi - pozrite sa pán doktor, tu je dvadsať detí, no šesnásť rodičov je nezamestnaných. Tí rodičia nedajú dieťaťu päťsto korún na lekársku prehliadku. A tak nebudú mať razítko, nebudú hrať a pôjdu na ulicu. A teraz nájdite východisko. Toto nikto nepočuje, lebo je neinformovaný, nechcem povedať nekvalifikovaný... Som krutý zástanca takýchto poriadkov, lebo viem, že keď dvadsaťročné dieťa neskontrolujem, pácham škodu na jeho zdraví, jeho kúpnej sile - lebo nebude vedieť tak pracovať - a oslabujem štát. Vychovávam, prepáčte, kripla. Obezitných detí, len v Amerike za posledné tri roky stúplo o dvadsať, tridsať percent. Príde to aj k nám. Z obezity vyplýva inaktivita, nedostatok sebavedomia... Tie deti potom vôbec nepôjdu športovať. Okrem toho, dnes nemáte dieťa s rovnou chrbticou. Nevedia sedieť a robia veci, ktoré nemajú robiť. Dnes nemáte knižku, ktorá by rozprávala ako majú deti sedieť pri počítačoch. Ako? Prečítajte si knihu "Mlado až do staroby". Ale predtým vám poviem, že pri počítačoch sa dá sedieť aktívne. Existujú celé školy, kde deti sedia na loptách. A musia sedieť rovno, lebo by spadli. Udržujú sa tak hlboké chrbrtové svaly, ktoré vo fitnes centre nenacvičíte. Napríklad."
Chôdza je najprirodzenejšia
"Odporúčaná dávka je desaťtisíc krokov denne... Špičkový manažér, ktorý ovláda všetky špičkové vymoženosti - diaľkové ovládače, eskalátory, výťahy, auto až pred barák, prejde tristo krokov, čo inak znamená - čo nepoužívate, to strácate. Tam je pes zakopaný. Viete, koľko času strácate, keď čakáte na výťah? Celý vtip je - treba normálne existovať a zabudnúť na to, že ´musím zaparkovať autom pred dverami. Stratím tak dvadsať minút, nenájdem parkovisko a som rozzúrený. Je to ako s cigaretami. Začínate fajčiť, lebo chcete vyzerať staršie. Určite sa vám to podarí. V tom dyme sú také látky, ktoré vám to s tým ksichtom spravia.
Čo sa týka vrcholového športu, naozaj platí, že športom ku trvalej invalidite. Lebo máte trénerov, ktorí štvor, päť-ročné deti týrajú bez toho, aby tie deti boli vyšetrené a bolo im povedané, čo naozaj môžu robiť. A potom je tu ďalšia vec: keď je dieťa hnané rodičmi k ich víziám... Mal som pacienta - šesnásťročného zničeného chlapca, z ktorého chcel mať otec Lendla. Dúfajme, že sa u nás nestane niečo také ako v Čechách, že niekto mačetou dobije doktora. Lebo rodičia sú zúriví ak zistia, že vyhodili von oknom štyristo tisíc korún a dieťa im to nikdy nevráti. Pokiaľ ´to´ chcete mať, musíte ´to´ kontrolovať. Keď zvýšite rýchlosť auta, tiež ho musíte ostestovať. Neviem prečo to s ľuďmi nikto nechce robiť.
Gymnastky? To je tiež kapitola. V osemnástich rokoch invalidizované kåby, chrbtica, a menzes až v dvadsiatich šiestich. Potom experimenty s dopingom /´bavíme sa´ nad rámec/ - atlétky otehotneli, lebo v prvých troch mesiacoch majú lepšiu spotrebu kyslíka a tým väčšiu výkonnosť o tridsať až štyridsať %. Po olympiáde išli na potrat..."
Čo robím ja? Používam veľa prirodzeného pohybu. Hlavne tých desaťtisíc krokov. Pre ľahšie počítanie je to asi sedem kilometrov. Beh s činkami? Stará záležitosť. Akurát sa dnes neodporúča, aby činky vážili viac ako kilogram. To úplne stačí. Ak si ľahnete na loptu /špeciálnu - pozn. red./ a urobíte tie isté cviky, ktoré ste predtým robili na zemi, s činkami, zistíte, že to je iná káva. Pri tom, čo je to kilo? Čo záhrada? Keď sa ¼uby Hermanovej pýtali, ako si udržala postavu, odpovedala: ´Recept je jednoduchý - dva balíčky žolíkových kariet vysypte na zem a vyzbierajte ich. V stoji. Je milión receptov. Napríklad, ja mám teraz veľký stres, veľké nešťastie a vždy, keď naň pomyslím, urobím tridsať klík a je mi lepšie."
Je zábavné byť lekárom futbalistov, vrcholových športovcov
"A poučné. Väčšinou mám z nich radosť. Keď sa pozriete na generáciu, ktorá hrala majstrovstvá sveta v roku 1990 a bolo tam dvadsaťdva hráčov, až na dvoch sú to mimoriadne úspešní a bohatí ľudia. Tí dvaja boli nepoučiteľní odjakživa - jeden bol android a druhý gangster. Ale tí ostatní sú dnes úspešní, múdri a žiadaní ľudia. Aj takí, o ktorých by ste to nikdy neboli predpokladali. Futbalista, ktorý vyštudoval právo tak, že mu nosili papier a pero, aby niečo podpísal, bol svojho času najlepší zahraničný tréner futbalistov vo Francúzsku, hovorí šiestimi jazykmi. Nikdy v živote by som to o ňom nikdy povedal. Ale keď sa pozerám dozadu, mnohé veci počul od trénerov, od nás... Nebohý Dubovský..., keby nemal tú smolu, čo sa mu stala, by bol dnes kultivovaný obchodník a biznisman. Peter Šťastný je jeden z najúspešnejších burziarov. Dominik Hrbatý je taký dobrý obchodník na burze... Keď máte dobrý základ, nesmiete ho stratiť... Je veľmi zábavné počúvať hudbu, ktorú oni počúvajú."
Za každú cenu?
"Samozrejme, že sa vrcholoví športovci snažia podávať najlepšie výkony. No nemávam s nimi konflikty, keď za každú cenu chcú ísť na hrisko. Možno som sa s tým stretol dvakrát. Problém je skôr s trénerom. Lenže jemu to musíte vysvetliť. Ono sa to stane málokedy... Niekedy sa robí ten švindeľ, že poviete v pondelok verejnosti, že hráč je zranený a v stredu už hrá. To sú už mediálne záležitosti. Okrem toho, keď hráči prichádzajú na sústredenie, každý má nejaký problém. Vtedy si spomenie, že ho má mesiac. Keď chcete zneistiť verejnosť, poviete, že máte päť hráčov zranených... To už sú triky."
Ovplyvňuje strava povahu?
"Keď sa najem, bude sa mi chcieť spať. A to ovplyvní moje chovanie... Áno, hovorí sa, že vegetariáni sú pokojnejší. Ktovie prečo? Možno majú málo železa. V tomto sa veľmi nevyznám. Akceptujem veci, ktoré sú vyskúšané, poznám veľa komótnych ľudí, ale neviem, či to má až taký zásadný vplyv... Niekedy ale strava naozaj lieči alebo podporuje účinky niektorých liekov. Takže štandartný klinik by vám nemusel predpísať dvadsaťpäť liekov. Stačili by tri. Možno to bude mať perspektívu, keď budete platiť za lieky alebo potravinové doplnky. Lebo vy sa rozhodnete. Možno sa bude lepšie najesť, ako platiť za jedlo i za lieky. Možno sa nájde aj taká cesta. V Čechách to už začína fungovať. Ale týchto vecí sa veľa ľudí bojí... Bol som jedným z prvých, ktorí doniesli enzymoterapiu v ´88´ roku. Čo sú tie strašné plagáty o koenzýme - liek na všetko, nie je to celkom pravda. Musíte vedieť, kedy ho dávať a je skvelý doplnok k liečbe. Ale klinik ho nenávidel. Až na vlastnom príklade som naučil vlastného zubára, že mi vytrhol dva zuby a ja som neopuchol. Ženám pomáhajú enzymatické preparáty. Je veľa alternatív, ktoré klinik nechce akceptovať. Pretože je to akoby mimo medicíny. Ale to nie je pravda. Ani ľudové liečiteľstvo. Lenže to je namáhavé - musíte to čítať, zisťovať a na to nie je čas. A... pravdu má vždy iba ten, kto lieči. Ale ako sa hovorí - lekár lieči a ty ma uzdrav!"
Sex
Sex patrí medzi najlepšie rehabilitačné cvičenia. Vyžaruje vám endoxíny, pozitívne hormóny pre mozog, ktoré si musíte nabehať, prekrvuje pánvu..., je to veľmi dôležitý moment, pre ktorý zostanete mladá/ý až do staroby. S tým samozrejme súvisí dobrá životospráva, dobrá fyzická pripravenosť, vzhľad... Ako hovorí môj kolega - tri hodiny pred športom a takisto tri hodiny pred sexom nejem. Niektoré ženy hovoria, že sex vychutnajú na konci, iné že na začiatku. Pravda je niekde uprostred - každá žena aká je a každý chlap aký je. A chlap je niekedy prirýchly a lenivý len preto, že nemá trebárs správnu životosprávu, pohyb, že má kadečo iné v hlave... Samozrejme, aj na športovcov má sex skôr pozitívny vplyv. Pokiaľ je to samozrejme stály partner. Nie že tomu predchádza mejdan a podobne. Adrenalín? Ten k tomu nepotrebujete. Iba ak by to bola ´bokovka´. A poviem vám, je to truľo, ktorý to robí pred zápasom bokovkou.
Špičkoví športovci, to sú naozaj ťažko pracujúci ľudia a okrem peňazí im niet čo závidieť. Majú zniženú imunitu, deštruované kåby. Pokiaľ neinvestujú do preventívnych prostriedkov a prevencie, naozaj smerujú k trvalej invalidite. Hráči - hovorím o futbale, tenise - vedia, že v 22 rokoch im odchádza voda z chrupavkových spojníc, väzív. Kto to berie vážne, začne sa stravovať aj s potravinovými doplnkami. Mám hráčov, ktorí aj 42 roční sú v pohode a hrajú so svojimi synmi. V štyridsiatke odchádzajú nie preto, že nemôžu, ale že chcú."
V podtitule knihy stojí Ako si udržať sviežu myseľ a telo. Malovičove rady sú iste cenné a nápomocné. Nepracuje skostnatelo, prijíma nové informácie, skúma, posúva... všektých, ktorí o to stoja - smerom ku zdravšiemu spôsobu života. Lenže, ako sa pán Malovič priznal, ani on nie všetko vie zvládnuť. "Ani sa o to nepokúšam. Inak by som nebol ani človek. Neviem sa nad všetkým povzniesť. Sú také veci /napríklad stráta milovanej ženy - pozn. red./ Možno sú aj ľudia, ktorí to dokážu, ale ja to neviem. Viem iba jedno - musím to prežiť. Inú šancu nemám. A potom vidím recept - záujem. Dozviete sa novú vec, malú a poviete ju ďalším trom ľuďom. Komunikujte, majte hlavu hore. To je celé. A v tých nových veciach - kdekoľvek - nájdete neuveriteľné súvislosti.
A bez futbalu by si život vraj nevedel ani predstaviť, a vôbec, bez športu a športovania. Preto sa stal telovýchovným lekárom. "Snažím sa podľa tých telesných výchov aj chovať, hoci, samozrejme, nie vždy sa to podarí."
¼udmila Paňáková
Foto: Karol Hatala |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
