Jediným z avizovaných headlinerov, ktorý nakoniec vystúpil v rámci prvého ročníka Roxy Festu bola česká rocková stálica Olympic, ktorá kvôli chabej propagácii festivalu nakoniec odohrala svoj set akurát pred niekoľkými desiatkami prítomných. Pred začiatkom tohoto ´utajeného vystúpenia´ sme frontmanovi Petrovi Jandovi položili na krátkom improvizovanom briefingu s novinármi niekoľko otázok.
Súdiac podľa pompéznych osláv štyridsiatín Olympicu sa vám do rockového dôchodku príliš nechce. Zdá sa, že Petr Janda chce zomrieť na pódiu...
"(smiech) Musím povedať, že by to nebolo zlé, ale ešte je skoro. Tak v deväťdesiatke - to by sa mi páčilo."
O čom to vlastne v prípade kapely, ktorá je na scéne tak dlho vlastne ešte je?
"Práve počas cesty do Košíc som si vybavoval v spomienkach, kde všade sme hrali. Rád o tom chlapcom počas takýchto ciest rozprávam najmä preto, že s kapelou neprežili napríklad tie rané roky šesťdesiate. Ako sme sa blížili ku Košiciam, postupne sa mi v hlave vybavovali koncerty v Levoči, v Spišskom Štvrtku a tak... Inak ale na nejaké spomínanie príliš nie som. S Olympicom momentálne pracujeme na novom albume, takže skôr hľadím dopredu."
Pokiaľ sa nemýlim, v priebehu 90.rokov až do súčasnosti nakrútil Olympic dohromady iba tri radové albumy, na pultoch sa väčšinou objavovali všakovaké výbery a podobne. Chvíľu to teda vyzeralo, akoby ste chceli akurát ťažiť zo starej slávy...
"Posledný album - "Karavánu" sme vydali pred troma rokmi a ako vravím, v súčasnosti chystáme nový."
Má to ale podľa vás význam neustále oprašovať staré hity..?
"Nový album budú tvoriť iba nové skladby..."
Môžete prezradiť, ktorým smerom sa bude uberať vaša novinka?
"Čert vie. Ono sa to neustále vyvíja. Bude to také zamyslenie nad životom. Žiadne razantné veci, skôr útržky zo života, životné skúsenosti..."
Na albume "Kulhaví poutníci" ste si zaspievali dueto s dcérou Martou. Nechystáte nejakú ďalšiu spoluprácu?
"Ani nie. Ona sa venuje predovšetkým svojej kariére a robí to skvelo. Máme sa veľmi radi aj keď sa vídame naozaj iba veľmi málo. Akurát dnes so s ňou počas cesty sem telefonoval... Prednedávnom nakrúcala s kapelou v Spojených štátoch nový album, ktorý by mal vyjsť niekedy v auguste."
Páči sa vám teda produkcia jej kapely Die Happy?
"Fantastické, úplne super. Milujem ich muziku."
Pred dvoma rokmi ste sa vraj pohrávali s myšlienkou príprav druhého sólového albumu, nakoniec ste však dali prednosť Olympicu...
"Pevne verím, že sa mi ho podarí vydať na budúci rok."
Myslíte, že má zmysel, ak niekto s tak charakteristickým rukopisom a možnosťou naplno sa autorsky realizovať v rámci domovskej kapely vydáva sólové projekty?
"Kostru mojej ďalšej sólovky by mali tvoriť skladby, ktoré vznikli počas príprav novinky Olympicu, akurát som cítil, že sú trošku iné, povedal by som, nie príliš ´olympické´. Tak som ich teda dal ´vedľa´s tým, že ich využijem v rámci vlastného projektu."
Upravili sa nejako v posledných rokoch vaše vzťahy s bratom Slávkom? Je verejným tajomstvom, že boli dosť naštrbené...
"Nezmenilo sa nič. Zo závete, ktorú nám mama po smrti nechala je jasné, že by nám mal brat vrátiť niečo, čo mu nepatrí... Myslím si ale, že sa na tom aj tak nič nezmení."
Ako vy vnímate Slávkov muzikantský vývin, respektíve evolúciu jeho kapely Abraxas, ktorá sa v poslednom období snaží svojou produkciou prispôsobiť predovšetkým mladšiemu publiku..?
"Pravdu povediac, dianie okolo jeho kapely príliš nesledujem. Z toho, čo sa mi dostalo do uší akurát viem, že na nich nikto nechodí...".
Prechádzal niekedy Olympic obdobím, počas ktorého by sa vyslovene trápil? Keď ste prosto cítili, že to nešliape tak, ako by malo...
"Ale áno, samozrejme. Týkalo sa to predovšetkým 70.rokov, to bolo ozaj veľké trápenie. Korn odišiel a odrazu to akosi prestalo fungovať."
Pokiaľ sa dobre pamätám, Mick Jagger sa v minulosti niekoľkokrát vyjadril asi v tom zmysle, že by po tých rokoch už najradšej "Satisfaction" vypustil z koncertného repertoáru Stounov, že jej už má skrátka plné zuby. Vy ste nikdy nezápasili s podobnými pocitmi?
"Ja som s tým nikdy nemal problém, napríklad "Želvu" si zahrám vždy rád. Je to pekná skladba. Keby sme mali v repertoári "Satisfaction", ak by som ju určite hrával takisto rád."
Kedysi ste zastrešovali projekt Rockamapa - vďaka ktorému dostalo mnoho mladých skupín príležitosť prezentovať skladby na ´veľkom´ nosiči. Prečo ste sa mu prestali venovať?
"Jednoducho to nešlo. Vydávali sme predovšetkým metalové kapely a tento žáner je u nás dosť zatlačovaný do úzadia."
Vo svojej súčasnej zostave pôsobí Olympic de facto od albumu "Bigbít", teda od roku 1986. To je naozaj slušná kôpka rokov...
"Áno, je to v celku unikátne, i keď na druhej strane nám nerobí nejaký problém byť spolu. Neviem čím to je. Zrejme si každý z nás našiel tú svoju parketu..."
Ani v prípade kapiel ako Olympic však nemožno povedať, že by to ´znormalizovanie sa´ išlo vekom, pretože biznis tu stále zohráva nemalú úlohu...
"Samozrejme, ťažko sa odchádza z kapely, ktorá je honorovaná oveľa vyššie, ako iné formácie. Na druhej strane ale nemám pocit, že by niekto z členov musel robiť teraz nejaké násilie. Myslím, že všetci sú spokojní."
Počas koncertného turné k štyridsiatke ste posílili zostavu o druhého gitaristu. Išlo iba o príležitostný ´ťah´, alebo plánujete rozšíriť koncertnú zostavu aj do budúcnosti.
"To nie, bolo to naozaj iba príležitostne. Mimochodom, na koncertoch s nami občas vystupuje napríklad aj hosťujúci saxofonista."
Igor PETRUŠKA
(Autor článku je redaktorom inzinu Music.box.sk, ktorý rovnako ako Cassovia.sk vychádza prostredníctvom spoločnosti BOX NETWORK.) |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
