Necelá stovka hudbychtivých Košičanov prišla aj napriek vrtochom počasia podporiť silou svojich hlasiviek a prívalom pozitívnej energie do priestorov podzemného múzea na Hlavnej ulici prešovskú formáciu Peha. V takmer neznesiteľnej (absencia klimatizácie, návštevnosť prekračujúca bežný štandard ´koncertnej sály´ a žiara reflektorov vytvorili v podzemí podmienky priam krízové), za to však veľmi vrúcnej a úprimnej atmosfére uviedli Prešovčania v čosi vyše hodinovom sete de facto kompletný prierez svojej doterajšej kariéry, takže okrem aktuálnych skladieb z ešte neopočúvaného albumu "Experiment" došlo aj na skutočné vykopávky. ažko spočítať, koľkokrát sa už Katka Knechtová a spol.iba od začiatku roka predstavili v metropole východu, no jedno je isté, včerajší koncert možno považovať za jeden z najlepších, aký kedy v tomto meste odohrali. Fakt, že organizátori pragmaticky odstránili zo sály stoličky mal za následok odbúranie akýchkoľvek bariér medzi účinkujúcimi a fanúšikmi (pódium v priestoroch Dolnej brány je totiž naozaj iba improvizované), takže ´termín ´rodinná´ by náladu v podzemí vystihoval možno aj najlepšie.
Snáď nebudem ďaleko od pravdy ak si dovolím tvrdiť, že azda okrem No name nenájdete v blízkom okolí lepšie zohranú formáciu. Katka a spol. pôsobia na pódiu suverénne, ich komunikácia prebieha akoby na mimozmyslovej úrovni, svoje nástroje zvládajú s prehľadom, zbytočne neexhibujú, no nebránia sa improvizácii a keď treba, vedia sa do ´toho´poriadne oprieť... Tak, ako som mal ešte pred rokom pocit, že kapela sa pohybuje v bludnom kruhu, lepšie povedané, že stagnuje, tak teraz musím skonštatovať, že páni a dáma chytili druhý dych. Zvlášť Katka prešla za posledný rok markantným vývojom. Z utiahnutej, zakomplexovanej dievčiny vyrástla takmer zrelá žena, ktorá zahodila za hlavu mindráky i afekty. To isté platí aj o jej hlasovom prejave, ktorý konečne ´usadila´ do správnej polohy. Aj napriek tomu, že táto kapela sa na nepriazeň publika, či na nedostatok hitov rozhodne sťažovať nemôže, ich popularita nie je zďaleka tak vysoká, akú by si podľa môjho názoru toto sympatické zoskupenie zaslúžilo. Navyše, na rozdiel od ich slávnejších prešovských ex-kolegov z Katky a jej spoluhráčov stále sála určitá pokora a to sa dnes medzi mladými kapelami tak často nevidí. Aj napriek tomu, že ich posledné štúdiové dielko nehodnotia kritici veľmi nadšene, snahu dodať produkcii nový rozmer určite treba oceniť.
S výnimkou spomínaného dusna, ktoré postupom času nútilo čoraz viac prítomných hľadať azyl v niektorej z podzemných chodieb (takmer všade ste natrafili na nejakú chladiacu sa skupinku, takže zamilované páriky nemali šancu nájsť ´intímčo´) sa koncert vydaril po všetkých stránkach. Vytkol by som snáď iba možno trošku dlhý blok zložený prevažne z pomalších skladieb, ktoré fanúšikov rozpálených energickými skladbami ako "Diaľkové ovládanie", "V zaseknutom výťahu", či "Vaňa plná piraní" trošku utlmili. Publikum odspievalo všetky skladby priam husitským chorálom spolu s frontmankou, ktorá sa v istom momente takmer neubránila dojatiu. Aspoň ja osobne si nepamätám, kedy bola na nejakom koncerte v tomto meste tak dobrá atmosféra. Košičania si pochopiteľne vydupali aj sériu prídavkov, v rámci ktorej odzneli prevažne staršie, respektíve úplne najstaršie ´kúsky´ z repertoáru Pehy, v rátane ich úplne prvej skladby "Ani neviem".
Igor PETRUŠKA
(Autor článku je redaktorom inzinu Music.box.sk, ktorý rovnako ako Cassovia.sk vychádza prostredníctvom spoločnosti BOX NETWORK.)
foto: Karol HATALA |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
