Začal sa školský rok, tak sme sa aj my rozhodli, že nejakou formou pomôžeme školákom a študentom. Zdá sa nám prirodzené, že každý občan Slovenska by mal vedieť slovensky písať a hovoriť. Ale je to naozaj tak? To, čo sa žiaci a študenti učia, je naozaj slovenčina, alebo len jej časť? Mnohé slovenské slová, ktoré sú stále spisovné, sa už takmer vôbec nepoužívajú. Pomaly sa z nich stávajú archaizmy. Napísali sme pre vás diktát. Prečítajte si ho a skúste sa tak zabaviť, že ho nadiktujete niekomu známemu. Pravdepodobne zistíte, že v ňom urobí kopec chýb, možno ani nebude rozumieť slovenskému textu.
Pokojne si stiahnite diktát do clipboardu a vložte do Wordu. Aj keď si nastavíte automatickú opravu chýb, zistíte, že je to v poriadku, spisovne. Mimochodom, tento diktát odporúčame na záverečné skúšky zahraničných študentov, ktorí sa učia slovenčinu :-)
DIKTÁT
Chrapľavý chruňo prekoprcol haruľu. Krpcami ju rozgniavil, vybafol dohán z pipky, začmudil rebrinák s otiepkami raždia a zaujúkal ako rapavá paskuda. Neotàčal sa, ulapil rárohy, čo sa na pôjde ponevierali a vybľakoval, že už i onakvejších neokrôchancov hrdúsil, ba i papule im nadžgal slížmi, keď haruľa došla. Chrčal, funel a sipel, furt by sa prekáral. Je to obyčajný odroň, bodaj by naň Perún zoslal pľuhavú rachétľu. Vyfliaskal by som ho, až by z neho bolo rešeto, ale zatiaľ iba kysnem ako zadubenec. Stále len kvárim poživeň v špajze, no raz sa napajedím, začnem ryčať ako túr a rozdrúzgam mu ten jeho raťafák, až mu budú šibrinkovať svetielka v gebuli.
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|