Avizovaný akustický set momentálne jednej z najpopulárnejších domácich speváckych osobností prilákal do košického Absolut Mystic baru podľa očakávania (a vzhľadom na jeho neveľké priestory) ozaj slušný počet návštevníkov. Jeho útroby zaplnili takmer do posledného miestečka. Na rozdiel od nedávneho turné sa tentoraz Misha predstavila v Košiciach v spoločnosti nástrojovo netradične obsadenej sprievodnej kapely v čele s talentovaným gitaristom Jožom Engererom, ktorému na pódiu sekundovali perkusionisti Robo Tkáč a Jozef Kalfas. Aj napriek tomu, že Misha sa hneď v úvode vyznala zo svojej náklonnosti ku komorným akustickým vystúpeniam, ktoré sú jej srdcu vraj oveľa bližšie, ako hranie na veľkých pódiách, dovolím si tvrdiť, že práve takéto ´pravdivé´ vystúpenie odhalí všetky jej doposiaľ prehliadané spevácke hendikepy. Ale o tom trochu neskôr.
Misha vo svojom zhruba štyridsaťminútovom vystúpení predstavila, tuším kompletný (?) repertoár zo svojho úspešného debutu, ktorý síce v akustickej verzii neznel nezaujímavo, no vzhľadom na to, že vyššie spomínané nástrojové obsadenie neumožňuje vytvoriť zvukovo pestré vystúpenie, mal človek po jeho skončení pocit, že tú zhruba trištvrtehodinku páni a dáma odohrali vlastne iba jednu skladbu.
Ako som už spomenul, takéto komorné vystúpenia majú okrem bezprostredného kontaktu umelcov s publikom ešte jednu veľkú výhodu a síce, že naplno odhalia kvality, respektíve všetky nedostatky v prejave interpreta. Podľa toho, čo som mal možnosť včera vidieť a počuť, sa mi zdá, že Mishinou devízou je skôr jej zaujímavý zjav, ako kvalita speváckeho prejavu. Spieva čisto, to áno, dokonca vynikajúco frázuje, to treba uznať. No ak má človek ambície ´fušovať do čiernej muziky´, chce to rozhodne disponovať väčším hlasovým rozsahom. Môžete so mnou nesúhlasiť, ale ja som mal zo včerajšieho vystúpenia pocit, že Mishe počuteľne ´sekali´ skôr lyrické záležitosti, ako energickejšie skladby, ktoré si vyžadujú väčšie hlasové nasadenie. Na druhej strane však pripúšťam, že včerajší koncert nemožno brať ako smerodajný (navyše, treba brať do úvahy, že na jej prejav malo vplyv viacero rôznych faktorov - prostredie presýtené množstvom vyfajčených cigariet, samotná komorná atmosféra do ktorej tie pomalšie skladby predsa len zapadli možno o čosi viac a tak ďalej a tak ďalej), možno z nejakého jej budúceho vystúpenia v metropole východu budem odchádzať s iným pocitom...
O výkonoch sprievodnej kapely sa nebudem obsiahlejšie rozpisovať. Jožo Engerer je podľa môjho názoru jeden z najtalentovanejších inštrumentalistov na domácej hudobnej scéne - to hovorí za všetko. Včera bol jednoznačným ťahúňom celej kapely. Jeho spoluhráči vytvorili síce profesionálne zvládnuté, avšak napriek tomu viac-menej iba ´krovie´ a myslím, že výkony oboch pánov si treba vychutnať na inom type koncertov, kde ich zručnosť dostane oveľa väčší priestor vyniknúť.
Igor PETRUŠKA
(Autor článku je redaktorom inzinu Music.box.sk, ktorý rovnako ako Cassovia.sk vychádza prostredníctvom spoločnosti BOX NETWORK.)
foto: Karol HATALA |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
