Do posledného miestečka zaplnená hala Cassosport bola v sobotu večer svedkom v poradí druhej zastávky aktuálneho turné v súčasnosti bezkonkurenčne najpopulárnejšieho domáceho intepreta -Richarda Müllera a jeho ´ansámblu´, ktoré finišuje 14. októbra vystúpením v londýnskej Astorii. O tom, že maestro je opäť vo svojej koži jasne nasvedčovalo zopár ´detailov´- sprísnené bezpečnostné opatrenia, zahàňajúce v sebe snáď najhustejšiu koncentráciu Security na meter štvorcový od návštevy Jána Pavla II. a pochopiteľne, takmer hermeticky uzavretý priestor okolo speváka, v ktorom mohla pobudnúť len jeho partnerka Iva Bittová a ich osobný strážca. Novinársky ´odpad´ bol nežiadúci, podľa slov šéfa ochranky nás Richard nechcel zazrieť vo svojom okolí ani len kútikom oka. Keďže nikto z výnimočne malej skupinky košických novinárov nechcel riskovať zlomenú hnátu, nič iné, ako prispôsobiť sa pokynom tohoto dvojmetrového, ďaleko cez metrák vážiaceho profíka nám ani neostávalo. V konečnom dôsledku, mali sme sa možnosť na vlastne oči presvedčiť, ako dopadli tí, ktorí sa pokynmi neriadili. Porušenie zákazu fotografovania prišlo niekoľko ´civilov´z publika naozaj draho - keď som prechádzal okolo skupinky čiernoodencov, ktorí si práve ´podávali´ nejakého chalana, začul som čosi v tom zmysle, že bude musieť oželieť film, na ktorý si práve zaznamenal zopár záberov svojho obľúbenca...
Úvod večera patril českému David Dragound Bandu. Inštrumentálne bez komentárov najzdatnejšie zoskupenie večera sa v Košiciach uviedlo našliapnutým jazz/funk/rockom, ktorý by sa však oveľa lepšie vynímal v nejakom príjemnom klube (respektíve v spoločnosti nejakej žánrovo spriatelenejšej formácie - ako predskokani povedzme takých Monkey Bussiness by určite vynikli oveľa viac), ako na veľkom pódiu. Aj napriek tomu, že väčšina prítomných, pochopiteľne, túžobne očakávala nástup hlavnej hviezdy večera, publikum sa sympatickým ´Brňákom´ za ich výkon odvďačilo celkom slušnými ováciami, o ktoré si chlapci v závere svojho setu akoby tak trošku aj zažiadali - improvizovanou vsuvkou v podobe fragmentu z Müllerovho hitu "Po schodoch".
Po odvolanom vystúpení v rámci nešťastného Roxy festu sa Košičania Richarda Krajča a jeho družiny konečne dočkali. Momentálne jedna z najpopulárnejších skupín u našich západných susedov odohrala svoje premiérové vystúpenie v metropole východu s plným nasadením tak, ako sa na to na kapelu jej formátu sluší a patrí. Svojim melodickým pop-rockom, charakteristickým moderným zvukom a spevnými refrénmi si Kryštofáci získali domáce publikum na svoju stranu prakticky už počas druhej skladby, pragmaticky hneď na úvod zaradenému veľhitu "Obchodník s deštěm". Ostraváci v priebehu cca hodinky odohrali to najlepšie z oboch svojich úspešných albumov - nechýbali i ďalšie hity ako "Tramvaje", či "Cosmoshop". Krajčo sa predstavil ako skutočne skvelý frontman a jednoznačný ťahúň kapely (i keď z mojej strany patrí pochvala aj zdatnej dychovej sekcii). Pódiová šou skupiny nabrala priam dramatický rozmer vo chvíli, keď sa počas jednej zo skladieb začal šplhať na obrovskú konštrukciu svetelnej rampy... Keby tento fórik nebol vopred dohodnutý, zrejme by si od technického štábu, hviezda-nehviezda, vypočul zopár teplých slov. Už počas ich setu mali prítomní zdravotníci plné ruky práce s kolabujúcou slečnou, ktorú museli kriesiť, tuším dokonca i infúziou. Pod pódiom to muselo byť skutočne drsné aj napriek tomu, že ľudia zo štábu zásobovali ľudí v prvých radách fľašami s vodou.
Ešte počas kryštofáckeho bloku sa pri zadnom vchode haly objavili dve policajné autá, ktoré sprevádzali čierne kombíčko riadené svalnatým bodyguardom, s Richardom a Ivou na zadnom sedadle. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že Richard si toto úspešné obdobie naozaj vychutnáva...
R.M. odštartoval svoj zhruba dvojhodinový koncert netradične - v komornom duchu. V úvodnej skladbe (tuším, že išlo o "Spočítaj ma" - počas nej nás však ochrankár práve ´presúval na miesto určenia´) mu na pódiu sekundovali iba Iva s husľami a líder sprievodného Tásler bandu. Hneď po nej sa však opona zodvihla a počas úvodných tónov hitovky "Nina Ricci" sa predstavili v plnej paráde aj zvyšní účinkujúci. Nástrojovo silno obsadený Tásler band (3 gitary, 2 klávesy, basa, bicie, perkusie) spolu s hosťujúcou dychovou sekciou vedenou Františkom Koppom dodali Müllerovým skladbám skutočne sýty zvuk, takže ich gradácia bola miestami naozaj pôsobivá. Napriek tomu si myslím, že najväčšou spevákovou devízou je predovšetkým jeho charizma, vďaka ktorej má svojich fanúšikov doslova obmotaných okolo prsta. Klamal by som však, keby som tvrdil, že sobotňajší koncert bol iba o nej, to zase nie. Vzhľadom na to, že sa Richard v poslednom období snaží držať v kondícii a jeho súkromné excesy sú už dávno, zdá sa, ta tam, vydal zo seba na pódiu podľa môjho názoru maximum. Pre mňa osobne však bol jednoznačným vrcholom večera, nech si vraví kto chce, čo chce, výkon Ivy Bittovej (v dobrej forme sa však predstavil napríklad i klávesák a vokalista Marián Čekovský - ale jeho muzikantská zručnosť pre mňa nie je žiadnou novinkou). Tá by sa síce so svojou štandardnou produkciou asi nikdy nedočkala takejto audiencie, no keď človek nachvíľu zahodí za hlavu fakt, že za ´normálnych okolností´ je to undergroundová ikona a posudzuje vyslovene iba jej prejav, v tom prípade niet čo komentovať. Svojim nezameniteľným vokálom dodala Richardovým skladbám osobitú atmosféru a jej zhruba dvadsaťminútový sólo setík v spoločnosti DJ Javasa a jedného z Koppových dychárov, pohybujúci niekde v oblasti ethno-house bol skutočne fantastický. Iva vie narábať s hlasom ako máloktorá z jej kolegýň, pričom v niektorých momentoch som bol dokonca na pochybách, či za odposluchom neukrýva nejaký multiefekt s ktorým má prepojený mikrofón.
Richardov repretoár bol de facto výberom jeho najväčších hitov, takže okrem "Cigaretky na dva ťahy" zneli pochopiteľne aj skladby ako "Milovanie v daždi", "Nočná optika", či "Nebude to ľahké". Kvalitný zvuk, kvalitné svetlá, nadšené publikum ktoré priam husitským chorálom podporovalo jeden hit za druhým... Pred zaradením ospravedlňujúcej "Nahý II." sa Richard nezabudol poďakovať svojim skalným za podporu v kritických momentoch jeho kariéry.
Rockový šansoniér sa rozlúčil s Košicami dvojnásobnou sériou prídavkov, zloženej z vyslovených čerešničiek ako "Srdce ako kníže Rohan", "Koniec sveta", či evergreenu "Prečo sa máme rozísť".
Igor PETRUŠKA
(Autor článku je redaktorom inzinu Music.box.sk, ktorý rovnako ako Cassovia.sk vychádza prostredníctvom spoločnosti BOX NETWORK.)
foto: Karol HATALA |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
