Improvizované pódium košického klubu Bernard patrilo v stredu večer formácii s názvom In Vivo. Spiškonovovesko-košické zoskupenie, ktorého žánrové zameranie možno označiť ako fúziu latinsko-americkej muziky, flamenca a jazzu tvorí kvarteto inštrumentálne zručných hudobníkov v čele so skladateľom a gitaristom Petrom Dubivským (inak profesorom na košickom Konzervatóriu), ktorému na pódiu sekundujú nadaný gitarista Atila Tverďák, basgitarista Braňo Valanský (niekdajší spoluhráč Mariána Greksu, či Pavla Haberu, ktorý sa svojho času predstavil aj po boku niekdajšie klávesáka maestra Stinga-Delmara Browna) a perkusionista Dušan Baláž. Aj napriek tomu, že dobré meno tejto formácie doposiaľ zrejme nejako výraznejšie nezarezonovalo za hranicami regiónu ich debutový album s názvom "Hľadanie", ktorý uzrel svetlo sveta pred štyrmi rokmi pod hlavičkou Slovenského rozhlasu (a na ktorého nakrúcaní sa podieľal aj niekdajší člen skupiny a súčasný gitarista sprievodnej kapely Jany Kirschnerovej - Peter Bič) zaznamenal veľmi dobré ohlasy ako zo strany fanúšikov, tak i kritiky.
Páni svojim včerajším vystúpením nenechali nikoho na pochybách, že Petrovi Dubivskému sa podarilo dať dohromady partiu veľmi zručných hudobníkov, ktorý okrem nesporného talentu disponujú aj toľko dôležitým citom pre tento štýl muziky. Okrem ´výcucu´ toho najlepšieho z debutu predstavili In Vivo aj svoj nový repertoár, ktorý, pokiaľ všetko dobre pôjde, by mohol tvoriť súčasť ich pripravovaného druhého albumu...
Viac sa dozviete v nasledujúcom rozhovore, ktorý sme so skupinou zrealizovali krátko po zvukovej skúške.
Je to zaujímavá skutočnosť, ale vzhľadom na to, že zostavu In Vivo tvoria vyhľadávaní hudobníci, aktívni v množstve rôznych zoskupení, bola budúcnosť skupiny už prakticky od obdobia jej vzniku dosť neistá...
Peter Dubivský: "V období vydania debutu ešte pôsobili všetci členovia v Košiciach, to znamená, že sme sa boli schopní dať fyzicky dohromady, čo nám umožňovalo pravidelne skúšať, koncertovať, pracovať na repertoári. Zhodou okolností, krátko po vydaní albumu sa Peťo Bič natrvalo odsťahoval do Bratislavy, kde mal nejaké aktivity aj Braňo... Z pôvodnej zostavy In Vivo sme teda v Košiciach ostali ja s Atilom, perkusionista Dušan Baláž bol v tom období tiež dosť ´neistý´, keďže vtedy pôsobil takisto mimo mesta, istý čas dokonca i mimo republiky."
Pokiaľ sa nemýlim, chvíľu s vami hosťoval vtedajší perkusionista Elánu - Patrik Simeonov...
Peter: "Dohromady s nami odohral jedno vystúpenie. Išlo vyslovene iba o hosťovskú výpomoc, nič trvalejšie. In Vivo však fungovalo ďalej, s Atilom sme začali pracovať na nových veciach s tým, že keď bola príležitosť a Braňo sa objavil v Košiciach, tak sme sa vždy zišli a spolu pracovali na novom programe. Počas tých štyroch rokov od vydania albumu sme hrávali síce sporadicky, ale predsa. Posledný koncert sme dokonca absolvovali v Poľsku. Mám pocit, že kapela i jej produkcia postupne dozrieva a aj napriek tomu, že frekvencia našich stretnutí nie je pravidelná, našej hudbe to podľa neublížilo, práve naopak."
Nemáš pocit, že váš debut uzrel svetlo sveta možno trochu priskoro? V tom období vás poznal prakticky málokto, navyše jeho vydanie nebolo podporené de facto žiadnym promom...
Peter: "Predovšetkým, vzhľadom na štýl, ktorý táto kapela produkuje vyšiel album podľa mňa vo v celku primeranom náklade. Treba brať do úvahy, že táto muzika, teda aspoň na Slovensku, rozhodne nie je žiadnou masovou záležitosťou. Keďže sme album vydávali u malého vydavateľstva, nie komerčne zameraného, promo bolo adekvátne. My sme boli veľmi radi, že nám Slovenský rozhlas také niečo vôbec umožnil. Nemali sme veľké oči, čiže o nejakom sklamaní tiež nemožno hovoriť."
Máš vôbec prehľad o tom, koľko kusov nosičov sa vlastne predalo?
Peter: "Presné čísla síce neviem, ale pokiaľ mám dobre informácie, väčšina cédečiek, ktoré boli ´rozhodené´ boli predané. Problém bol skôr v distribúcii. Keby tá dobre fungovala, určite by sa predalo oveľa viac kusov. Prakticky dodnes za mnou chodia ľudia s tým, že by si album chceli kúpiť, no nevedia ho zohnať."
Možno vlastne v súčasnosti vnímať In Vivo ako ´regulérnu´ kapelu, alebo viac menej iba ako projekt?
Peter: "Mám pocit, že sme vždy boli viac kapelou, ako projektom. Dnes je ten šťastný deň, keď sa nám opäť po čase podarilo stretnúť sa, tak si ho užívame (smiech). Napriek tomu si myslím, že In Vivo má pred sebou určitú perspektívu. Máme už hotový nový materiál, potrebujeme si ho akurát troch ´obohrať´."
Chceš tým naznačiť, že pomaličky začínate poškuľovať po druhom albume?
Peter: "Dá sa povedať, že áno. Túto otázku sme začali rozoberať už pred niekoľkými mesiacmi a zhodli sme sa na tom, že do toho treba ísť. Prípravám nových skladieb sme venovali prakticky celé leto. Podľa mňa sa nám podarilo dať dohromady celkom zaujímavý materiál, opäť sme náš sound posunuli niekam ďalej."
Svojho času si sa vyjadril asi v tom zmysle, že názov vášho debutu -"Hľadanie", možno vnímať aj v súvislosti s vývojom soundu tejto kapely, ktorá ním, ako sám vravíš, stále prechádza. V čom ty osobne vnímaš rozdiel medzi materiálom, ktorý ste ponúkli na debute a novým materiálom?
Peter: "Mám pocit, že v súčasnosti sme žánrovo trochu viac ustálený, i keď v prípade našej produkcie možno stále hovoriť o fúzii latinskej hudby s rôznymi inými žánrami -jazzom, flamencom, klasickou hudbou.... ažko je tomu dať nejakú konkrétnu škatuľku."
Má podľa teba kapela tohoto razenia na Slovensku dostatok priestoru na realizáciu? Aj napriek tomu, že ide o muzikantsky nesporne kvalitnú produkciu, takáto muzika sa predsa len nehodí do každého klubu...
Peter: "Zdá sa mi, že na Slovensku je momentálne vôbec problém s klubovým hraním. Poznám veľa klubov, v ktorých živé koncerty jednoducho prestali organizovať, čo je dosť škoda. A pritom vôbec nemám pocit, že by ľudia o živé vystúpenia nemali záujem. Práve naopak. Zrejme to pre tých organizátorov nie je finančne zaujímavé."
Braňo, o tebe je známe, že latina bola vždy tvojou srdcovou záležitosťou, no odkedy pôsobíš prevažne v hlavnom meste, upäl si sa skôr k iným žánrom. Sprevádzal si rockerov, i jazzmanov...
Braňo Valanský: "Vkus každého človeka sa postupom rokov mení, inak tomu nie je ani v mojom prípade. Latina už u mňa nie je v popredí, ako kedysi."
V čom teda ´ideš´ v súčasnosti?
B.V.: "Momentálne ma dosť zaujíma chill out, drum´n´bass a podobne. Skrátka moderná muzika. Dobre nagroovované funky však tiež nie je na zahodenie (smiech). Dosť ma teraz chytili ´mašinky´."
Atila, ty si stal v Košiciach dosť rešpektovaným hudobníkom, ktorému však podľa slov mnohých tvojich kolegov bráni k väčšiemu zviditeľneniu sa aj mimo územia mesta až prílišná skromnosť...
Atila Tverďák: "(smiech) ažko povedať. Zrejme to bude aj tým, že s muzikou, ktorá ma baví - ako je napríklad In Vivo a podobné záležitosti je to dosť ťažké. Predovšetkým z dôvodu, ako už povedal Peťo, že ak už aj dáš dohromady nejakú partiu dobrých muzikantov, títo sú väčšinou príliš rozlietaní na to, aby sa nejaký projekt podarilo dotiahnuť do konca. Keďže Peťo Bič, i Braňo pôsobia prevažne v Bratislave, v Košiciach ostal vlastne už iba Marián Čekovský, s ktorým si občas zahrám."
To sú však skôr ´skúšobňovo-jamovacie´ projekty. nemal si ambície pustiť sa do niečoho naozaj ´seriózneho´? Niektorým tvojim kolegom sa v poslednom období podarilo celkom slušne zviditeľniť vďaka pôsobeniu v sprievodných zoskupeniach známych intepretov. Za všetkých spomeniem napríklad gitaristu Ondreja Micíka a podobne.
A.T.: "Viem, na čo narážaš. Samozrejme, aj v tomto smere som už vyvinul nejaké aktivity. Spolupracoval som s nejakými speváčkami, ktoré však zatiaľ ešte nedosiahli veľké úspechy. Jedna napríklad obsadila druhé miesto na Košickom zlatom poklade a tak. Takisto som sa pokúšal dať dohromady nejakú kapelu, s ktorou sme sa potom prihlásili na ´Poklad´, no naša produkcia zrejme nikoho z poroty neoslovila... Ako vravím, na to, aby človek mohol produkovať popovú muziku potrebuje dať dohromady stabilnú kapelu. Možno by som sa mohol k niekomu jednoducho ´pichnúť´, no zatiaľ som nedostal žiadnu ponuku, respektíve neviem o žiadnej už rozbehnutej kapele, ktorá by potrebovala gitaristu. Na druhej strane, nemožno povedať, že by sa do týchto vecí nejako extra hrnul, takže zrejme aj v tom bude problém."
Igor PETRUŠKA
(Autor článku je redaktorom inzinu Music.box.sk, ktorý rovnako ako Cassovia.sk vychádza prostredníctvom spoločnosti BOX NETWORK.)
Foto: Karol HATALA |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
