Lokalita Hrabovec v okrese Vranov nad Topľou už láka archeológov dlhší čas. Ide o miesto, ktoré môže doplniť chýbajúce poznatky o osídlení tejto časti Slovenska človekom. Bližšie k tejto téme sa nám za Košické pracovisko Archeologického ústavu SAV vyjadrila PhDr. ¼ubomíra Kaminská, CSc.
: "V roku 1998 sme vykonali niekoľko malých zisťovacích sond. Podarilo sa nám tak zachytiť vrstvu s relatívne neporušeným osídlením. Tento rok (2000) sme počas augusta urobili niekoľko ďalších sond a v dvoch prípadoch úspešne. V jednom sme zachytili kultúrnu vrstvu zo stredného paleolitu a jednu z kultúry mladého paleolitu. Budúci rok plánujeme na týchto dvoch miestach pokračovať, aby sme urobili plošné odkryvy a preskúmali zvyšky sídlisk oboch spomínaných období."
Nálezisko teda ponúka nádej na získanie nových poznatkov z najstaršieho osídlenia tejto často východného Slovenska. Práve to, podľa doterajších nálezov, poznáme zo stredného paleolitu, z čias asi pred 60 tisíc rokmi. Nálezy z mladšieho paleolitu, staré asi 20 tisíc rokov, tvoria nádej pre získanie nových poznatkov o vývoji človeka a spôsobe jeho života v poslednej dobe ľadovej.
K tomu Dr. Kaminská dodáva: "Zatiaľ sa nám nepodarilo zachytiť kultúrnu vrstvu s pamiatkami z prelomu stredného a mladšieho paleolitu, teda z obdobia, kedy sa objavujú prvýkrát ľudia dnešného typu na území strednej Európy. Pritom sa v spomínanej lokalite našlo vyše tisíc kusov kamenných nástrojov, ktoré patria práve do tohto obdobia. Prechod medzi stredným a mladým paleolitom je mimoriadne zajímavý aj z toho dôvodu, že stredný paleolit je prisudzovaný neandrtálcom a nositeľom kultúr mladého paleolitu je človeki dnešného typu. Vzťah týchto dvoch druhov Homo nie je doposiaľ uspokojivo vyriešený."
Košickému pracovisku Archeologického ústavu SAV sa na výskum tejto lokality podariť získať granty z amerických nadácií Wenner-Gren Foundation For Anthropological Research z New Yorku a L.S. B. Laekey Foundation z University od Texas Austin. Na budúci rok teda môže začať plošný systematický výskum, aký si táto lokalita zaslúži. Vedúcimi projektu sú PhDr. ¼ubomíra Kaminská, CSc a americkí archeológovia Silvia Tomaskova a Dale Hudler.
Pre tých, ktorí sa chcú lepšie zorientovať v genéze osídlenia tejto časti Slovenska človekom, uvádzame nasledujúci prehľad:
- najstaršie osídlenie - stredný paleolit - mousteriénska kultúra - pred 60 000 rokmi
- prechod medzi stredným a mladým paleolitom - bohunicien - asi pred 40 000 rokmi
- mladý paleolit - aurignacien - pred 30 000 rokmi
- gravettien - pred 18 000 rokmi
- neskorý paleolit - pred 15 000 rokmi
Prechod medzi stredným a mladým paleolitom je mimoriadne zaujímavý aj z toho dôvodu, že stredný paleolit je prisudzovaný neandrtálcom a nositeľmi kultúr mladého paleolitu sú ľudia dnešného typu - Homo sapiens sapiens. Ich vzťah veda zatiaľ uspokojivo nevysvetlila. Je možné že neandrtálska vetva vyhynula a netvorí teda priameho predchodcu súčasného človeka.
6. 11. 2000 Slavomír Szabó
Pár informácií, pre ľudí s hlbším záujmom o pravek:
Oblasť stredného toku Ondavy sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, lemovanej Východoslovenskou pahorkatinou. Paleolitické lokality, objavené hlavne v posledných desiatich rokoch, hlavne zásluhou Petra Zubka, sa tiahnu od severu na juh po Pozdišovskom chrbte.
Náleziská štiepanej kamennej industrie sa nachádzajú na prevažne dnes už obrábanej poľnohospodárskej pôde, na miernych svahoch pod vrcholmi pahorkov v nadmorskej výsške 140 - 180 metrov. Na niektorých lokalitách je doložené osídlenie počas viacerých období, pričom dominujúcou kultúrou je aurignacien.
Podľa množstva doposiaľ získaných nálezov a koncentrácie nálezísk, sa centrálnou lokalitou javí Nižný Hrabovec. V katastri obce je 18 polôh, ale len prvé tri boli osídlené v paleolite.
Nižný Hrabovec I a II sú dve časti tej istej lokality, delenej poľnou cestou. Časť nálezov z nich, ktoré patria do stredného paleolitu, bola už čiastočne publikovaná /Bánesz - Zubko 1992/. Je to veľké driapadlo zo swieciechovského a ďalšie z volynského pazúrika. Z obidvoch plôh máme viac ako 50 artefaktov, ktoré radíme k mustérienskej kultúre zo stredného paleolitu. Medzi nástrojmi prevažujú driapadlá. Pozoruhodná je pestrosť suroviny, z ktorej boli artefakty vyrobené. Prevažujú rôzne druhy silicitov, hlavne swieciechovský, v menšej miere krakovsko-jurský a volynský, objavil sa i severský a niekoľko bližšie neurčitých druhov. Z miestnych surovín sú zastúpené rádiolarit z bradlového a menilitový rohovec z flyšového pásma spolu s hnedým rohovcom, nachádzajúcim sa v koryte Ondavy. V menšej miere sa vyskytli prekremenný pieskovec, kremenec, jaspis a limnokvarcit.
Najpočetnejšia skupina patrí do mladého paleolitu. V rámci nej môžeme vydeliť nástroje a úštepy odbíjané levalloiskou technikou s facetovanou úderovou plochou, vyrobené z prekremeneného pieskovca a pazúrikov. Sú analogické nálezom moravského bohunicienu a sú prvým dokladom existencie tohoto typu industrie na východnom Slovensku.
ažisko lokalít I a II patrí do mladšej fázy aurignacienskej kultúry, z ktorej sa našlo vyše 50 artefaktov. Medzi nástrojmi sú najpočetnejšie škrabadlá a rydlá, menej je retušovaných čepelí a úštepov. Zo starších typov nástrojov sa vyskytli driapadlá.
Okrem úštepov, ktoré sú najpočetnejšie, viac ako nástrojov je jadier a ich zvyškov. Pravdepodobne aj s ohľadom na použitú surovinu - pomerne ploché okruhliaky hnedého a menilitového rohovca - sa vyvinula špeciálna technológia prípravy kýlovitých jadier. Z nich obité polotovary i hotové nástroje mali asymetricky upravené hrubé pätky.
Absolútnu prevahu v surovinovej skladbe majú miestne hnedé a menilitové rohovce prinášané Ondavou. V menšom, ale takmer vyváženom množstve, sú ďalšie suroviny ako limnokvarcit, rádiolarit, ojedinele obsidián a kremenec.
Zo surovín, ktoré sú s určitosťou mimoslovenského pôvodu, sa vyskytli rôzne druhy pazúrikov. Medi nimi prevažuje severský a čokoládový, jednotlivo sú zastúpené swieciechovský, volýnsky, krakovsko-jurský a niektoré zatiaľ neurčené druhy. Kremenný porfýr pochádza zo severovýchodného Maďarska.
Lokalita Nižný Hrabovec III sa nachádza južnejšie od predchádzajúcich. Osídlene náleziska patrí do staršej fázy aurignacienu. Nálezy sú pomerne početné. Hotové nástroje zastupujú kýlovité škrabadlá, jadrové a vejárovité škrabadlo, rydlá, čepele a driapadlá. Jadier je málo.
V surovinovej skladbe prevažuje limnokvarcit, z ktorého niekoľko kusov je typu Banské. Menej artefaktov je vyrobených z rádiolaritu a menilitového rohovca, obsidiánu či pazúrika. Hnedý rohovec sa vyskytol len ojedinele. Výnimočnou v tomto prostredí je surovina, z ktorej boli vyrobené dve driapadlá. Je to andezit, ktorý pochádza zo zakarpatskej Ukrajiny z povodia Tisy, kde bol používaný v paleolitických lokalitách hlavne v Koroleve a Rokosove.
Južne od Nižného Hrabovca je kataster obce Poša. Roky je táto lokalita náma ojedinelým nálezom mladopaleolitického listového hrotu, pripisovaného szeletienu (Bárta 1960). Aj v katastri tejto obce je niekoľko paleolitických nálezísk so zatiaľ skromnejším množstvom artefaktov.
Poša I je poloha východne od obce. Zatiaľ je z nej zozbieraných viac ako 40 artefaktov. Medzi nimi sa vyskytujú škrabadlá, rydlo, retušované čepele a driapadlo. Jadrá a ich zvyšky boli len štyri. V surovinovej skladbe prevyšuje limnokvarcit, menej je menilitového a hnedého rohovca ako aj pazúrikov. Podľa typológie i použitej suroviny patrí táto industria do rámca aurignacienskej kultúry.
Severovýchodne od polohy Poša I je poloha Poša II. Zozbieraný nepočetný súbor industrie obsahuje čepeľové škrabadlo, úštepy a odštepy z limnokvarcitov a z rádiolaritu. Aj túto industriu radíme k aurignacienu (Jenčová - Kaminská 1993).
Severne od Nižného Hrabovca sú katastre obcí Kučín a Kladzany. Paleolitické lokality sa nachádzajú na svahoch toho istého dvorca. V Kučíne je lokalita situovaná v na západnom svahu a severovýchodne od nej je nálezisko v Kladzanoch.
Štiepaná kamenná industria z Kučína má charakter aurignecienskej kultúry. V surovinovej skladbe prevláda limnokvarcit. V malom množstve sa vyskytol hnedý a menilitový rohovec ako aj obsidián.
V Kladzanoch sa na jednej lokalite nachádza aj surignacienska aj gravettienska industria. V oboch prípadoch prevažuje limnokvarcit ako použitá surovina na výrobu štiepnej kamennej industrie. Medzi nálezmi aurignacienu sa nachádza aj artefakt z andezitu, ktorý pochádza, rovako ako z Nižného Hrabovca III, zo Zakarpatskej Ukrajiny.
Koncentrácia nálezísk i početnosť nálezov na niektorých lokalitách ukazuje mimoriadnu dôležitosť stredného toku Ondavy vo vývoji paleolitického osídlenia východného Slovenska. Pozoruhodný je výskyt viacerých kultúr zo stredného a mladého paleolitu na pomerne malom priestore.
Mnohostranné kontakty paleolitických obyvateľov stredného toku Ondavy s územiami ležiacimi severozápadne (severský pazúrik asi zo severnej Moravy), severne (krakovsko-jurský, čokoládový a swieciechovský pazúrik z južného Poľska), východne (dneperský pazúrik a andezit do Zakarpatskej Ukrajiny), ako aj južne (kremenný porfýr z Maďarska), otvárajú nový priestor pre štúdium paleolitického osídlenia východného Slovenska.
PhDr.¼ubomíra Kaminská, CSc. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
