| Záver festivalu Jazz For Sale sa niesol v znamení štyroch strún Kniha a CD o Jacovi Pastoriusovi sú už pokrstené, uvádzame aj výhercu
@ Kultúra -> Koncerty
Nov 24 2003 - 13:34 GMT
|
Sobotňajším koncertom v divadle Thália vyvrcholil festival Jazz For Sale, ktorý sa konal v rámci Višegrádskych dní 2003. Na programe boli vystúpenia skupín, ktorým lídrami sú hráči na basgitaru a kontrabas. Predstavili sa Juraj Griglák & Bassfriends, Krzystof Sæierañski Quartet, Aladár Pege Quartet a Pavel Jakub Ryba & m.t.s. art ensemble. V závere došlo aj na nami avízovaný krst knihy „JACO – výnimočný a tragický život Jaca Pastoriusa“ ako i krst CD „Jaco Is Not Dead“, ktoré tvorí súčasť knihy.
Na úvod zahrali Juraj Griglák & Bassfriends, a treba povedať, že nasadili veľmi vysokú latku. Virtuozita, najmä zo strany basgitaristu Grigláka a klávesistu Juraja Tatára, prekonali očakávané hranice a ich produkcia povzniesla slovenský jazz na svetovú úroveň, ktorú by s jasotom určite ocenili poslucháči všetkých kontinentov. Až nestriedma Griglákova skromnosť, ako na pódiu, tak aj v zákulisí, tvorila silný kontrast k hudobným výkonom. Dalo by sa povedať, že hráči majú jedinú smolu – že sú Slováci a hrajú svoj menšinový žáner na Slovensku. Na druhej strane – buďme radi, inak by sme ich do Košíc možno nedostali. Je to však aj výsledok mena a dobrej tradície festivalu, čo potvrdil aj nasledujúci hosť, poľský basgitarista Krzystof Sæierañski a jeho Krzystof Sæierañski Quartet.
Sæierañski charakterizuje svoju hudbu ako fussion jazz. Jeho využitie basovej gitary asi zodpovedá tejto charakteristike, pretože nielenže sa v tejto hudbe miesia rôzne žánrové vplyvy, ale i jeho poňatie basovej gitary je výnimočné. Využívanie bustrov a midi vstupov nebolo samoúčelné, rozširovalo hráčske možnosti na tento nástroj a v konečnom kompozičnom skåbení s celou kapelou pôsobilo ako malý šok. Nie nadarmo bol Sæierañski v prestížnom časopise Jazz Forum vyhlásený minimálne sedemkrát ako najlepší poľský hráč roka v kategórii basgitara. Midi prepojením rozšíril i tónový rozsah nástroja a jeho party miestami pripomínali sláky. V porovnaní s Griglákom mal jeho sprievodný band lepšiu rytmiku a elektrická gitara sa skôr blížila k progresive rocku. Hral hodinu a po vystúpení už len ťažko mohol niekto očakávať výraznejšie zážitky.
S hudbou je to však ako s jedlom. Každému môže chutiť niečo iné, a to sa aj odzrkadlilo na vystúpení maďarského hráča na kontrabas Aladára Pegeho. Tento 64 ročný jazzový klasik zavíta do Košíc vždy aspoň raz ročne, pričom o poslucháčov nemá nikdy núdzu. Štýl, ktorým sa prezentuje, je jasný. ažisko spočíva v jeho inštrumentálnej virtuozite, skladby sú kompozične charakteristické mainstreamom zodpovedajúcim veku autora. V jeho prípade ťažko počítať s neočakávanými prekvapeniami vo forme poňatia jazzu, avšak cit pre improvizáciu hry na kontrabas a jej virtuózne zvládnutie sú stále fascinujúce. Aladár Pege pôsobí dojmom človeka, ktorému by ste v električke uvoľnili miesto. Keď však prižmúrite oči a započúvate sa do jeho hudby, vnímate ho človeka, čo prechádza krajinou, ktorú dôverne pozná; dokonca má na jej výzore výrazný dlhoročný podiel. Tento majster štyroch strún a hlbokých tónov je mimoriadne vážený aj v oblasti vážnej hudby; vydáva i CD s dielami J. S. Bacha, A. Vivaldiho a iných klasikov. Jeho cit pre improvizáciu a jazzový feeling sú však v oblasti jazzu rovnaké fenomény ako kompozičné schopnosti velikánov v klasike.
V závere posledného festivalového dňa sa predstavil český basgitarista Pavel Jakub Ryba a jeho m.t.s. art ensemble. Toto vystúpenie bolo jasným príkladom toho, že niekedy je menej viac. Poslucháči už boli zjavne unavení hodinami počúvania a Pavel Jakub Ryba mal sťaženú pozíciu. Je to podobný efekt, ako keď si v klasike vypočujete búrlivú symfóniu a po nej komorné kvarteto. Jeho lyrickejšie poňatie hudby, miestami až meditačné pasáže založené na bezpražcovej basgitare, husliach a vokáli, vyžadovali náročnejšiu pozornosť, ktorá bola po polnoci medzi poslucháčmi skôr výnimočná. Nebolo to chybou hráčov, ale hudba rytmicky podporovaná perkusiami mala po našľapaných bicích problém udržať ľudí v pozornosti. Predpokladám, že ak by bol zaradený na úvod, nie záver posledného dňa festivalu, prejavilo by sa to aj väčším ocenením zo strany publika. Vlani na tomto festivale Ryba krstil svoje dve CD, ktoré vydal v košickom vydavateľstve Hevhetia, a ktoré sa s úspechom predávajú aj v USA, kde Ryba v poslednom období úspešne koncertuje. Koncert odviedol rovnako čisto, s citom pre dynamiku, lyriku i harmóniu, ale ľudia už boli predchádzajúcimi hráčmi naladení akosi inak.
Na záver festivalu sa krstila kniha „JACO - neobyčajný a tragický život Jaca Pastoriusa – najlepšieho basgitaristu na svete“. Životopisný príbeh fenomenálneho jazzového hráča vyšiel pôvodne v USA a jeho autorom je Bill Milkowski. Jaco Pastorius je v oblasti jazzu azda rovnaký úkaz, ako bol Jimi Hendrix v rockovej muzike. Rovnako búrlivý život, netradičný postoj k využitiu nástroja, nesporný vplyv na niekoľko ďalších generácií hráčov – a, nakoniec, tragický osud poznamenaný nezvládnutím vlastnej slávy, alkoholom a drogami.
Krst prebiehal dosť netradične. Nie vodou, ani šampanským. Jaco Pastorius v koncertnej extáze niekedy zvykol basgitaru úplne vybudiť, potom ju položil na zem a šľahal po strnách remeňom. Rovnako pokrstili aj predstavovanú knihu s CD, remeňmi šľahali Juraj Griglák, Krysztof Sæierañski a Pavel Jakub Ryba.
Na záver sme všetkým štyroch hviezdam večera položili rovnakú otázkuA %3Ako vnímate Jaca Pastoriusa a jeho hudbu?
Juraj Griglák: „Jaca Pastoriusa som začal počúvať ako študent konzervatória. Úplne zmenil pohľad na hráčske možnosti basovej gitary. Z doprovodného nástroja urobil sólový, do hry zaradil šesnástinové tóny, jeho melodické party sa v skladbách stali dominantné. Musím povedať, že Jaco je môj vzor a pri počúvaní jeho hudby sa je čo učiť.“
Krysztof Sæierañski: „Jaco Jastorius urobil revolúciu v ponímaní basovej gitary. Hral melodické party, aké dovtedy v jazze hrali len saxofonisti. V melodike začal využívať flažolety. Vytrhal z hmatníka pražce a tak vznikla bezpražcová basgitara, ktorá je stále veľmi obľúbená. V určitom štádiu mojej tvorby som bol jeho hrou veľmi ovplyvnený. Bol to fenomenálny inštrumentalista.“
Pavel Jakub Ryba: „Najviac sa mi na Jacovej hre páči, že hrá ako prasa. Ja som tiež samouk, hrám ako cítim, nie ako ma učili. Ale Jaco, to bola úplne živočíšnosť. Každý, kto pozná jeho tvorbu, dokáže oceniť hlavne jeho feeling, to, že nemal zábrany robiť s basovou gitarou veci, ktoré sa nepovažovali za normálne, ale pritom vždy tak, aby harmonizovali so skladbou a skupinou ako celkom. Jaco bol jednoducho nespútaný živočích, ako v živote tak aj v muzike.“
Prekvapivo pôsobila len odpoveď jazzového klasika a hráča na kontrabas Aladára Pegeho:„To, čo urobil Pastorius, vedeli už dávno predtým mnohí hráči na kontrabas. Klisandá, flažolety, kontrapunkt, to tu už bolo. Ale on to dokázal aj na basovej gitare. Ja to vidím tak, že dobrý hráč na kontrabas je aj dobrým hráčom na basgitaru, ale neplatí to opačne. Sám som si basgitaru niekoľkokrát vyskúšal aj na vystúpeniach v menších kluboch a nemal som s tým problém.“
Festival Jazz For Sale už skončil, ale distribúcia knihy o Jacovi Pastoriusovi a k nej priloženého CD začína. Podľa informácií vydavateľstva Hevhetia bude v predajnej sieti kníhkupectiev Artfórum, prípadne sa môžete informovať na e-mailovej adrese vydavateľstva: [email protected].
Viac informácií o obsahu knihy a CD získate, ak si kliknete tu.
Slavomír Szabó
Výherca súťaže
Minulý týždeň sme začali súťaž o Knihu „JACO - neobyčajný a tragický život Jaca Pastoriusa – najlepšieho basgitaristu na svete“ a CD „Jaco is not dead“.
Šťastie sa usmialo na Andreu Ferenceiovú. Keď sme ju telefonicky kontaktovali, mala veľkú radosť a ak si jej priateľ prečíta tento článok, asi už vie, čo dostane na Vianoce. |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
