20. 11. 2003 – do druhej polovice januára 2004
Východoslovenské múzeum, Námestie Maratóna Mieru 2
Rozhovor s PhDr. Klaudiou Buganovou, autorkou výstavy Patróni svätých nocí
V rámci dnes už tradičného Festivalu sakrálneho umenia bola sprístupnená 20. novembra 2003 v Historickej budove Východoslovenského múzea v Košiciach pozoruhodná výstava pod názvom Patróni svätých nocí. Autorkou výstavy je PhDr. Klaudia Buganová, etnografka, odborná pracovníčka múzea. Dlhodobo sa venuje sakrálnemu umeniu a jeho výskumu. Poznatky zviditeľňuje pravidelne predovšetkým publikačnou činnosťou v tlači a rozhlase aj autorskými výstavami. Do povedomia verejnosti sa dostala pozoruhodnou publikáciou pod názvom Kríže Košíc a okolia.
Čo podnietilo zrod spomínanej výstavy ?
Naše múzeum sa tohto roku chcelo aktívne podieľať na akciách sakrálneho festivalu, ktorý si získal v kultúrnych podujatiach nášho mesta svojbytné postavenie. Festival má svoju ustálenú skladbu, keď sa počas týždňa popri liturgiách jednotlivých cirkví ponúkajú predovšetkým hudobné projekcie. Snahou Magistrátu mesta ako hlavného organizátora bolo aj uvedenie tematicky vhodnej výstavy. V tohtoročnom štrnástom ročníku prijalo múzeum jeho výzvu a v svojich priestoroch pripravilo vlastnú výstavu.
Nakoľko hlavným obsahom festivalu sú diela sakrálneho významu, aj výstava chce korešpondovať s týmto zámerom. Jej cieľom je nastolenie adventnej a vianočnej atmosféry prostredníctvom vhodných muzejných exponátov.
Iste bude zaujímavé dozvedieť sa niečo bližšie o samotných patrónoch svätých nocí.
Ideovou inšpiráciou pre obsah výstavy sa stali známi patróni predvianočného obdobia. Odpradávna boli rozšírené predstavy o tom, že za dlhých zimných nocí sa prírodné sily dostávajú do divokého zápasu. Svet je zaplnený mnohými démonickými bytosťami, akýmsi divokým vojskom, ktoré porazí slnko – symbol tvorivej sily. Naši predkovia si krátiace dni vysvetľovali ako ústup dobrých síl pred zlými, mnohí sa dokonca obávali, či temné mocnosti nenadobudnú naozaj prevahu. Pohanské náboženstvo bolo v ľude silne zakorenené a nebolo ho možné len tak rýchlo vyvrátiť a vykoreniť. Cirkev zvolila iný postup. Dala do svojho kalendára pevné miesto svätcom, ktorí svojim životom ukázali, že sa oplatí prijať, očakávať a nasledovať Ježiša. Boli to sv. Katarína, sv. Ondrej, sv. Barbora, sv. Mikuláš, sv. Lucia, či sv. Tomáš.
S týmto náčrtom súvisí aj poslanie výstavy.
Jednotlivých patrónov bude môcť návštevník rozpoznať napríklad namaľovaných na skle, vyrezaných v dreve, vymodelovaných z hliny, či vyšívaných na tkanine. Okrem toho sa mnoho o ich živote, o tradičných atribútoch a o ich účinnej ochrane dozvie z textov a jedinečných vyobrazení. Tento popisno-názorný materiál výstavky je určený predovšetkým deťom a mládeži.
V druhej línii výstavného zámeru sú predstavené motívy súvisiace s obradmi Božieho narodenia. Sú tu obrazy svätej Rodiny, Klaňania pastierov, Klaňania troch Kráľov. Vyobrazenia svätého Štefana a svätého Jána Evanjelistu, ktorí sú hlavnými postavami druhého a tretieho vianočného sviatku i neodmysliteľné postavičky betlehemcov a koledníkov.
Kto sa pričinil o výtvarné a technické riešenie výstavy i jej realizáciu?
Výstavu som inštalovala za účinnej pomoci svojich spolupracovníkov. V našom múzeu máme výborne zohratý realizačný tím. Tvorí ho programová manažérka Lívia Novysedláková, počítačová grafička Mária Semjanová, reštaurátor Miroslav Jarábek, konzervátorky - aranžérky Jana Bosáková, Mariana Halčinová, Mária Levendovská, technici Tibor Humeňanský a Michal Semjan, ktorí vedia urobiť všetky potrebné výtvarné i technické náležitosti. Naviac sú to ľudia, ktorí sa nadchnú pre tvorivú prácu a počas prípravy výstavy prichádzajú stále s novými nápadmi.
Aké typy a druhy exponátov tvoria výstavu ?
Sú to také, ktoré patria k pokladom nášho muzejného depozitára. Pochádzajú z obdobia renesancie a baroka, aj z 19. storočia a začiatku 20.storočia. Nie je ich mnoho, ale zato sú originálne a rozmanité. Návštevník má možnosť pozrieť si motív Kľanania troch Kráľov na mramorovej doske, pochádzajúcej z Talianska, podobu sv. Jána mu približuje socha z renesančného spišského oltára. Drevené plastiky svätej Rodiny sú zase dokladom zručnosti našich slovenských rezbárov. Svätú Barboru, svätú Katarínu, svätého Mikuláša a svätého Štefana objaví na maľbách na skle, ktoré patrili v minulosti k neodmysliteľným symbolom kresťanských domácností.
Ktoré z nich osobne považujete za najzaujímavejšie a prečo ?
Pre výstavu som sa rozhodla vytvoriť aj postavy adventných masiek, ktoré už viac menej upadli do zabudnutia. V minulosti boli pre adventné obdobie typické rôzne čary, veštenia a iné pozitívne či negatívne praktiky. ¼udia pri nich používali rôzne ochranné prostriedky – predmety, rastliny, magické znaky a realizovali ich v maskách, aby odohnali všetky zlé sily zo svojho okolia. Na našej výstave sa zoznámi návštevník s postavou "Lucky", "Luciaka", ženy prezlečenej za muža, kozy a turoňa. Sú tak trochu výplodom našej tvorivej fantázie. Každopádne som však presvedčená, že sú to práve také typy exponátov, ktoré navštevník vníma najintenzívnejšie.
Súčasťou výstavy sú aj zaujímavé vianočné motívy v spolupráci so Stredným odborným učilišťom poľnohospodárskym v Košiciach-Barci. Čo motivovalo netradičné prepojenie spolupráce múzea a učilišťa a ako hodnotíte jej prínos ?
Pri dotvorení adventnej a vianočnej atmosféry nám výdatne pomohli študenti Stredného odborného učilišťa z Barce. Doniesli nám nádherný adventný veniec, girlandy a ozdoby. Keď sme ich naištalovali do priestoru a vitrín, prekypovali sme veľkou spokojnosťou a nešetrili chválu na zručnosť a vynaliezavosť mladých učňov. Nepochybne ich kreácie vyvolávajú emotívny zážitok. Dopomáhajú aj k neobyčajne pôsobivému vzhľadu vestibulu našej Historickej budovy, ktorá slávi v tomto roku svoje sté narodeniny.
Budú mať záujemcovia možnosť ako putovnú prezrieť si ju aj v iných regiónoch?
Samozrejme, ak o ňu prejavia záujem iné múzea. Sama si ju viem dobre predstaviť v niektorom z našich slovenských skanzénov. No zaiste až v budúcom predvianočnom období, pretože u nás potrvá až do konca januára 2004.
Pre mňa je vždy potešením realizovať výsledky svojej výskumnej činnosti prostredníctvom výstavy. Sama osobne som niekoľkokrát navštívila rôzne obce abovského, šarišského i spišského regiónu počas vianočných sviatkov. Stretávala som tam koledníkov, "jasľičkárov", vinšovníkov. V domácnostiach som nasávala a vnímala neopakovateľnú vianočnú atmosféru. Ochutnala som obradné jedlá, pochválila darčeky od "ježiška" a všetko starostlivo zaznamenala a odfotografovala. A čas mi priniesol možnosť mnohé z týchto zápiskov a záberov použiť pri výstave. Prajem si, aby výstavu videlo čo najviac návštevníkov.
Anna Papiežová |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
